Lokalita
obec Bacúrov, okres Zvolen, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne stredoveký (neskorogotický?) kostol spomínaný v roku 1561. Zbarokizovali ho v roku 1790. Vtedy pristavali presbytérium a sakristiu. Je to jednoloďový priestor s predstavanou vežou a rovným uzáverom presbytéria, za ktorým je sakristia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, zbiehajúcimi do vstavaných nástenných pilierov. ^[1] Fasády sú hladké, členené segmentovo zakončenými oknami. Z dvoch tretín drevená veža má stanovú strechu.
 

Vnútorné historizujúce zariadenie pochádza z konca 19. a začiatku 20. storočia. ^[2] Výmaľba z roku 1963 je od Knoxa. ^[3]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 spomína barokovú kamennú sväteničku z 18. storočia a na povale torzo korpusu z 18. storočia. ^[4]
 

Vo veži uvádza Súpis tri zvony z roku 1502, 1680 a 1689. ^[5] Portál fary uvádza vo zvonici len dva zvony, väčší z roku 1502 a druhý menší z roku 1689. ^[6]
 

O skutočnosti, že sa aj bacúrovská cirkev dosť skoro po reformácii stala evanjelickou, svedčí sám katolícky vizitátor Zathay, keď sa roku 1561 neodvážil ísť vizitovať na Bacúrov.
 

Kostol bol striedavo evanjelickým a katolíckym až do roku 1710, kedy sa dostal definitívne do rúk katolíkov. ^[7]
 

Na fare pôsobili významné slovenské osobnosti - národní buditelia František Sasinek a Andrej Trúchly-Sitniansky a v rokoch 1909 - 1920 Karol Anton Medvecký – prvý tajomník Slovenskej národnej rady, ktorý spolu s predsedom Slovenskej národnej rady Matúšom Dulom podpísali Deklaráciu slovenského národa. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na vyvýšenine v severnej časti obce.