Lokalita
obec Bánovce nad Ondavou, okres Michalovce, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Novoklasicistický kostol postavený v roku 1867 na mieste staršieho sakrálneho objektu, ktorý pochádzal z roku 1610. ^[1] Prestavaný bol v roku 1924. ^[2] Ide o jednopriestorovú stavbu s predstavanou vežou. Pozdĺžny priestor je zakončený polygonálnym uzáverom. Fasáda veže je členená lizénovým rámom. Ostatné fasády sú hladké, členené pokruhovo ukončenými oknami a podstrešnou rímsou, ktorá obieha aj štít priečelia s vežou. Nad vstupným portálom sa nachádza pamätná tabuľa, vzťahujúca sa na stavbu kostola. Veža bola kedysi nad zvukovými oknami členená pseudogotickým oblúčikovým vlysom a slepou balustrádou. Ihlancová strecha dosadá na pilastrami členenú nadstavbu. ^[3] Všetky hrany stavby sú skosené.
 

Zo starého sakrálneho objektu sa zachovali bohoslužobné nádoby, a to kalich z roku 1617, cínová obradová konvica z roku 1776 a pokál na nohe z roku 1870. ^[4]
 

Vo veži je zavesený zvon pochádzajúci zo starého kostola. Je dielom prešovského zvonolejára J. Wierda z roku 1648. ^[5]
 

Stavba prvého reformovaného kostola súvisí so vznikom cirkvi v roku 1610. Pozemok na jeho stavbu darovala A. Orozsová. ^[6]
 

Významnú kultúrnu tradíciu Zemplína, v ktorej Bánovce majú centrálne postavenie, predstavuje úsilie slovenských kalvínov o povýšenie slovenčiny (zemplínskeho nárečia) na obradový jazyk, ktorý od polovice 18. storočia plnil aj širšiu funkciu spoločenského styku. Bánovská reformovaná cirkev - kalvínska, vznikla v roku 1610. Aktivita slovenského kalvínskeho zboru v Bánovciach sa nevyvíjala len v nábožensko-cirkevnom ohľade, ale aj v národnom a kultúrno-spoločenskom. Táto skutočnosť viedla k rozhodnutiu používať ako náboženský obradový jazyk domáce nárečie namiesto češtiny, v tomto prostredí málo zrozumiteľnej a nepokladanej za spisovný jazyk slovenskej národnosti, pretože nezodpovedala požiadavkám kultového jazyka u protestantov. Najdôležitejšie tlačené knihy náboženského charakteru v nárečí sú: Mali katechismus (1750), Svetoho Dávida králya a proroka szto i pedzesátz soltári (1752), Radostz sertza pobosneho (1758), Agenda ecclesiarum reformatorum (1758). Ide v podstate o preklady z maďarčiny, písané maďarským pravopisom a tlačené v Debrecíne. Významný podiel na ich tvorbe mali dvaja bánovskí kalvínski farári: verše napísal alebo upravil Spátzay a prózu Jessenius. Z jazykovej stránky ide o čisté zemplínske nárečie, iba s nepatrnými stopami češtiny a strednej slovenčiny. Slovenskí kalvíni používali náboženské knihy vo svojom nárečí až do začiatku 20. storočia. ^[7]
 

Spolu s reformovaným zborom vznikla aj reformovaná škola. O jej prvej budove niet správ; známa je až budova z roku 1867. Po vzniku štátnej ľudovej školy v Bánovciach v roku 1929 splynula s ňou aj kalvínska škola. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnovený bol v roku 1955. ^[9] Fasády obnovovali v marci 2014. ^[10]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.