Lokalita
obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj

História
Vplyv Slovenského národného povstania na povojnový vývoj na Slovensku a potreba dokladovať a predovšetkým zachovať dokumentáciu o aktívnej účasti Slovákov v boji proti fašizmu a o utrpení, obetiach a stratách, ktoré spôsobil ľudstvu nacizmus v rokoch druhej svetovej vojny, viedli v roku 1955 k vzniku Múzea Slovenského národného povstania. ^[1]
 

V roku 1953 Slovenská akadémia vied zorganizovala k otázkam spracovania dejín Slovenského národného povstanie vedeckú konferenciu. V záveroch z konferencie bola zakotvená požiadavka vytvoriť Múzeum Slovenského národného povstania, ktoré bude vykonávať vedecko-výskumnú a dokumentačnú činnosť v oblasti histórie národnooslobodzovacieho boja Slovákov a histórie Slovenského národného povstania. Snahy vytvoriť Múzeum SNP podporil aj záujem verejnosti o výstavu venovanú Slovenskému národnému povstaniu, ktorej návštevnosť v roku 1953 predstavovala 10 000 osôb. V Uznesení 49. schôdzky Sekretariátu ÚV KSS zo dňa 22. decembra 1954 sa píše: „1) Schváliť premiestnenie výstavy Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice vo forme stáleho múzea.“ ^[2]
 

Sekretariát rozhodol, že v priestoroch historickej radnice v Banskej Bystrici bude inštalovaná výstava k 10. výročiu SNP, ktorá bude poňatá ako stála múzejná expozícia. Povereníctvo školstva a kultúry dostalo za úlohu zabezpečiť adaptačné práce v priestoroch tejto budovy, aby v nej vzniklo a mohlo fungovať múzeum. Budova historickej radnice sa stala prvým sídlom Múzea SNP, kde bola návštevníkom sprístupnená prvá stála expozícia múzea, ktorú do konca roka 1955 videlo viac ako 7 000 osôb. ^[3]
 

Dňa 8. mája 1955 vzniklo múzeum, ale nebola jasná jeho profilácia, organizačná štruktúra a ani koncepcia činnosti. Povereníctvo školstva a kultúry a krajské politické orgány začali tieto otázky riešiť až koncom roka 1956. V apríli 1957 prešlo múzeum z pôsobnosti Krajského národného výboru v Banskej Bystrici do pôsobnosti Povereníctva školstva a kultúry, ako rezortné vedecké pracovisko. V júli 1957 Slovenská akadémia vied priznala Múzeu SNP vedecký charakter. Múzeum sa tak stalo celonárodným múzejným a vedeckým ústavom. Jeho základnou úlohou bolo zbierať, odborne spracovať, chrániť a sprístupňovať hmotné a duchovné pamiatky z obdobia Slovenského národného povstania. Výsledky svojej muzeologickej a vedecko-výskumnej činnosti malo múzeum prezentovať hlavne prostredníctvom výstav, expozícií a odborných periodík, časopisov a publikácií. ^[4]
 

Počiatky cieľavedomejšej akvizičnej činnosti múzea siahajú do roku 1957, kedy múzeum získavalo prvé predmety, písomné a obrazové záznamy z obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Išlo o materiály rôznej proveniencie a hodnoty. Prvé zbierkové predmety a dokumenty boli získané prevažne darom na základe výziev a kampaní medzi obyvateľmi. Do roku 1962 bolo do múzea získaných 8 967 ks autentických negatívov, prvé desiatky trojrozmerných zbierkových predmetov, písomných memoárových záznamov a originálne písomné dokumenty. ^[5]
 

Veľkým medzníkom v činnosti Múzea SNP je jeho presídlenie v roku 1969 do architektonicky impozantnej budovy Pamätníka Slovenského národného povstania, kde jeho múzejná, vedecko-výskumná, expozičná, výstavná, ako aj kultúrno-osvetová činnosť získala nové možnosti rozvoja. V priestoroch Pamätníka SNP v roku 1969 otvorilo múzeum svoju novú stálu expozíciu (v poradí už tretiu expozíciu múzea), ktorej úroveň dosahovala európske parametre, po stránke obsahovej, technickej, ako aj výtvarného stvárnenia v netradičnom priestore pamätníka. Súčasťou expozície boli, v tom čase v múzejníctve ojedinelé, štyri audiovizuálne programy. Táto expozícia bola v mnohých oblastiach (múzejnej, výtvarnej, technickej) a spôsobom vyjadrovania i komunikácie s návštevníkom avantgardnou a jedinečnou múzejnou expozíciou v stredoeurópskom priestore. Obdobie normalizácie sa prejavilo aj na činnosti Múzea SNP. Rozhodnutia normalizačných komisií už koncom roka 1969 zmenili obsah a výtvarné stvárnenie len nedávno otvorenej expozície múzea. Svoju tvár zmenila tiež pietna sieň Pamätníka SNP, odkiaľ v roku 1972 bolo demontované súsošie Obete varujú. ^[6]
 

K 30. výročiu Slovenského národného povstania sprístupnilo múzeum novú stálu expozíciu. Expozícia sa nevymykala z rámca v tomto období v Československu vznikajúcich múzejných expozícií. ^[7]
 

Množstvo doteraz získaného archívneho materiálu viedli k tomu, že vedenie Múzea SNP požiadalo o možnosť zriadiť Archív Múzea Slovenského národného povstania. Na základe zákona SNR č. 149/1975 Zb. z. a rozhodnutia Archívnej správy MV SSR zo dňa 14. apríla 1980 bol zriadený Archív Múzea SNP, ako archív inštitúcie osobitného významu. Táto skutočnosť vytvorila nové možnosti v oblasti akvizičnej činnosti, priniesla do múzea odborné archívne činnosti a to odbornú správu, ochranu a predovšetkým sprístupňovanie a vedecké zhodnocovanie archívnych dokumentov. Súčasťou Múzea SNP sa stala aj špeciálna knižnica, ktorá sa zameriava na získavanie vychádzajúcich odborných publikácií, ale aj historických knižných zbierok predovšetkým z obdobia rokov 1938 - 1950. ^[8]
 

Popri expozičnej činnosti sa múzeum od začiatku svojej existencie prezentovalo aj výstavami, ktoré bohato využívali zbierkový fond múzea a archívu. Zároveň spolupracovalo s partnerskými inštitúciami (múzeami a galériami v celom Československu ale aj v zahraničí) a spolu s nimi pripravilo množstvo výstav, ktoré sprístupnilo svojim návštevníkom v priestoroch budovy Pamätníka SNP. Múzeum SNP v období rokov 1974 - 1989 každoročne pripravilo a otvorilo šesť až desať výstav, ktoré navštívilo ročne viac ako stotisíc osôb. Od svojho vzniku organizuje Múzeum SNP aj kultúrno-osvetové a výchovno-vzdelávacie podujatia. Predovšetkým formou besied s účastníkmi SNP, prednášok a premietaním dokumentárnych a hraných filmov s tematikou druhej svetovej vojny. V prvých rokoch svojej existencie plnilo múzeum v tomto regióne aj úlohu kultúrno-osvetového centra. Presťahovaním múzea do budovy Pamätníka SNP získala v roku 1969 táto inštitúcia kvalitný priestor – kinosálu s kapacitou 150 návštevníkov s možnosťou realizovania aktivít a vrátane premietania filmov. V rokoch 1973 -1980 pôsobili pri múzeu dva filmové kluby: Filmový klub mládeže a Klub priateľov sovietskeho filmu. V roku 1971 podpísalo Múzeum SNP prvú dohodu o spolupráci v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti s Vojenským gymnáziom SNP v Banskej Bystrici. Spolupráca s Pedagogickou fakultou v Banskej Bystrici začala od roku 1980. Poslucháči fakulty v rámci spoločenskej a pedagogickej praxe lektorovali v expozíciách múzea. Múzeum si takto vychovávalo potenciálnych pracovníkov, spolupracovníkov a návštevníkov. V období rokov 1974 - 1989 výchovno-vzdelávacie a kultúrno-osvetové podujatia múzea navštívilo viac ako dvestotisíc návštevníkov. ^[9]
 

Už v prvých rokoch existencie Múzea SNP patrila medzi jeho významné aktivity edičná činnosť v podobe tlačovín menšieho rozsahu. Múzeum od roku 1976 do roku 1990 pripravilo a vydalo 15 čísiel periodického Zborníka Múzea SNP. V zborníku boli publikované výsledky vedecko-výskumnej práce odborných pracovníkov múzea, ale aj historikov iných vedeckých inštitúcií, a to vo forme štúdií, monografií a biografií, ďalej historické obrazové a písomné dokumenty, ale aj polemiky a recenzie. Napriek tomu, že činnosť Múzea SNP do roku 1989 bola ovplyvňovaná politickou mocou v krajine, podarilo sa múzeu získať v kultúrnej oblasti dôstojné postavenie a povesť inštitúcie, kde je možné získať rozsiahly kvalitný zdroj informácií k predmetnej problematike, v podobe historických zbierok, a to ako múzejných tak aj archívnych. ^[10]
 

Nové podmienky vytvárajúce sa po roku 1989 v spoločnosti a v každodennom živote, zasiahli aj oblasť kultúry a tým aj múzeá a ich činnosť. Nové podmienky ponúkli nové možnosti vzdelávania, prezentácie, kultúrno-spoločenského vyžitia slovenskej verejnosti. Nové pomery mali za následok zníženie návštevnosti v múzeách, galériách. A tak, pred Múzeom SNP stála úloha získať návštevníka späť do múzea. Bolo nevyhnutné tvrdo začať bojovať o návštevníka v spoločnosti, kde trhový mechanizmus prenikol do každej oblasti života a aj do kultúry. ^[11]
 

Expozícia Múzea SNP z roku 1984 už nedokladovala a nedokumentovala najnovšie poznatky historickej vedy a nespĺňala ani požiadavky väčšiny návštevníkov múzea. Z uvedeného dôvodu múzeum zrealizovalo v roku 1992 rozsiahlejšie zmeny, keď vlastnými silami a v histórii múzea najnižšími finančnými nákladmi pripravilo novú stálu expozíciu múzea, s názvom Slováci na bojiskách 1. a 2. svetovej vojny. Toto obdobie je charakteristické hľadaním nových smerov rozvoja zbierkotvornej, vedecko-výskumnej, prezentačnej a vzdelávacej činnosti múzea. ^[12]
 

Ďalšie zmeny v expozícii boli vykonávané priebežne v rokoch 1996 - 1997, nepredstavovali však radikálny zásah do výtvarného riešenia expozície, no dopĺňali a rozširovali dané problematiky o výsledky vedecko-výskumnej a akvizičnej činnosti pracovníkov múzea o novozískané poznatky z oblasti dejín slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 – 1945, Slovenského národného povstania a dejín 2. svetovej vojny. V roku 1999 bola expozícia dokompletizovaná 1. a 2. audiovizuálnym programom so sprievodným slovom v šiestich jazykoch. ^[13]
 

V rokoch 1997 - 1998 bolo Múzeum SNP na základe zriaďovacej listiny Banskobystrického štátneho kultúrneho centra, číslo OK-435/1997 zo dňa 22.12.1997 vydanej Krajským úradom v Banskej Bystrici začlenené pod Banskobystrické štátne kultúrne centrum. Podstate išlo o preradenie múzea z celoštátnej pôsobnosti do regionálnej sféry. Múzeum zároveň prišlo o právnu subjektivitu čim strácalo po všetkých stránkach (v oblasti ekonomickej, prezentačnej, vedecko-výskumnej, múzejnej a kultúrno-vzdelávacej). ^[14]
 

Dňa 21.12.1998 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodlo o vydaní zriaďovacej listiny Múzea SNP, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. januára 1999. Zriaďovacia listina vrátila Múzeum SNP do pôsobnosti ministerstva kultúry a múzeum znova získalo právnu subjektivitu. ^[15]
 

Situácia v slovenskom múzejníctve, otázky a hľadanie cesty ako dosiahnuť ďalší trvalo udržateľný rozvoj v tejto oblasti kultúry, viedli Múzeum SNP k usporiadaniu medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutočnila 16. novembra 2000 pod názvom Poslanie a profilácia múzeí najnovších dejín v 21. storočí. Vedenie Múzea SNP na nej vystúpilo s Návrhom rozšírenej koncepcie a špecializácie Múzea SNP v Banskej Bystrici pre 21. storočie. Návrh poukázal na klady, ale aj zápory v doterajšej činnosti múzea a načrtol základné smerovanie činností múzea v 21. storočí. ^[16]
 

V roku 2001 z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa Múzeum SNP stalo garantom prípravy a realizácie Slovenskej národnej expozície Tragédia slovenských Židov, ktorá bola otvorená 8. mája 2002 v Štátnom múzeu Auschwitz – Birkenau v Poľskom Osvienčime. Cieľom expozície bolo a je poskytnúť návštevníkovi historicky objektívny pohľad na genézu, realizáciu a následky holokaustu na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny. Otvorením expozície v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau, získalo Múzeum SNP možnosť prezentovať výsledky svoje práce v zahraničí návštevníkom z rôznych krajín. Táto expozícia je jednou z najnavštevovanejších expozícií múzea. ^[17]
 

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodlo o doplnení zriaďovacej listiny Múzea SNP z roku 1998, a to v oblasti základného poslania múzea a v oblasti predmetu činnosti múzea. Doplnok zo dňa 15. augusta 2002 vychádzal zo spomínaného návrhu koncepcie Múzea SNP pre 21. storočie. Doplnok rozširoval základné poslanie múzea, o dokumentovanie povojnových súdnych procesov, rehabilitácií povstalcov a dokumentovanie súčasných prejavov neofašizmu, rasovej neznášanlivosti a intolerancie. Ďalej dopĺňal predmet činnosti múzea o správu národnej kultúrnej pamiatky Kalište, národnej kultúrnej pamiatky Pamätník Nemecká a „ďalšie určené národné kultúrne pamiatky, ktoré sa viažu k dejinám protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 – 1945“ a o odbornú správu a dopĺňanie Slovenskej národnej expozície Tragédia slovenských Židov v Štátnom múzeu Auschwitz – Birkenau v Osvienčime. ^[18]
 

Múzeum SNP získalo do správy Národnú kultúrnu pamiatku Pamätník Nemecká, v priestoroch ktorej 17. júna 2003 otvorilo expozíciu Represálie nacistov a príslušníkov POHG na Slovensku v rokoch 1944 – 1945. V roku 2007 múzeum otvorilo novú expozíciu v NKP Kalište, ktorej hlavnou témou je Partizánska republika a represálie fašistov v predmetnom regióne. ^[19]
 

Najradikálnejšou zmenou prešla stála expozícia múzea umiestnená v Pamätníku SNP. Úplne nová expozícia s názvom Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939 – 1945. Otvorená bola 27. augusta 2004. Porovnaní s predchádzajúcimi expozíciami ide o tematicky, obsahovo a materiálovo najrozsiahlejšiu expozíciu v dejinách múzea, ktorá prezentuje rozhodujúce politické, vojenské a spoločenské udalosti v histórii Slovákov a Slovenska v kontexte s dejinami Európy rokov 1918 – 1948. Expozícia z pohľadu prezentácie múzejnej činnosti obsahuje viacero nových prvkov a to výrazových aj komunikačných. Využíva ojedinelý tvar interiéru budovy Pamätníka SNP a necháva ho preniknúť do pocitov návštevníka. Expozícia má niekoľko prezentačných rovín. Jedna rovina komunikuje s návštevníkom prostredníctvom múzejných a archívnych zbierok, ktoré dokladujú a dokumentujú dejinné udalosti. Ďalšia rovina, ktorú tvoria dokumentačné ostrovy – komunikuje prostredníctvom TV plaziem a PC monitorov, na ktorých je k dispozícii rozsiahla databáza údajov a autentických písomných a obrazových záznamov z predmetného obdobia slovenských a svetových dejín, doplnená stručnou historiografiou. Tretiu rovinu prezentácie tvorí dokumentačné a informačné centrum, ktoré ponúka návštevníkovi prostredníctvom PC databázu encyklopedicky spracovaných hesiel týkajúcich sa histórie rokov 1939 až 1945. Databáza sa priebežne dopĺňa o nové výsledky vedecko-výskumnej činnosti. ^[20]
 

Druhou najvýznamnejšou prezentačnou oblasťou múzea od roku 1990 až doteraz zostáva výstavná činnosť múzea. Múzeum každoročne otvára vo svojich výstavných priestoroch a tiež mimo múzea 15 až 30 výstav. ^[21]
 

V rámci edičnej činnosti aj po roku 1990 vedenie múzea plánovalo pokračovať vo vydávaní periodického zborníka, ktorého sa dožadovala ako odborná, tak laická verejnosť; z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov tento zámer nebolo možné každoročne realizovať. Za týchto podmienok sa múzeu podarilo vydať zborníky príspevkov, ktoré odzneli na vedeckých konferenciách organizovaných Múzeom SNP. Múzeum SNP rieši nedostatok finančných prostriedkov na vydávanie periodika pomocou sponzoringu alebo prostredníctvom projektov a grantov. Múzeum okrem spomínaných zborníkov v období od roku 1998 v rámci svojej edičnej činnosti pripravilo do tlače a vydalo dvoch sprievodcov po stálej expozícii Múzea SNP, sprievodcu po NKP Kalište a publikácie: Francúzi v SNP, Zápisky gen. Rudolfa Viesta, Obete varujú, Hospodárske pomery v SNP, Zborník Múzea SNP 2006: Ján Golian a jeho doba, Čs. vyznamenania I. a II., Oprášené recepty z Kališťa, Podkoníc a okolia, a viacero drobných tlačí so zameraním na prezentáciu a propagáciu zbierkového fondu múzea a ním poskytovaných služieb. ^[22]
 

Prezentačné expozičné, výstavné, publikačné, kultúrno-vzdelávacie a kultúrno-spoločenské aktivity môže múzeum pripraviť a realizovať vďaka zázemiu odborných pracovníkov ale predovšetkým vďaka zbierkovému fondu múzea a zbierkam a fondom Archívu Múzea SNP. Zbierkotvorná činnosť, ktorá je základom fungovania každého múzea bola a vždy bude limitovaná množstvom ponúk zbierkových predmetov na kúpu a množstvom financií určených na tento účel. Predovšetkým roky 1990 - 1995 boli poznačené nedostatkom finančných prostriedkov v tejto oblasti. Napriek tomu, sa múzeu darilo každý rok dopĺňať zbierkový fond o múzejné a archívne zbierky, ktoré boli získavané prevažne darom. V posledných rokoch vďaka zaradeniu akvizičnej činnosti medzi priority v činnosti múzeí, ministerstvo kultúry pravidelne každý rok prideľuje múzeu na túto činnosť účelovo viazané financie. V súčasnosti Múzeum SNP spravuje 223 252 múzejných a archívnych zbierok. ^[23]
 

Dnes môžeme Múzeum Slovenského národného povstania charakterizovať ako celoslovenskú ústrednú špecializovanú múzejnú, vedeckú, odbornú, vzdelávaciu a informačnú organizáciu so špecializovaným verejným Archívom Múzea SNP, ktorá cieľavedome zhromažďuje, ochraňuje, odborne spracúva, vedecky zhodnocuje, využíva a sprístupňuje dokumenty múzejnej, archívnej a galerijnej hodnoty so vzťahom k dejinám slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 - 1945 s dôrazom na dokumentáciu a dokladovanie protifašistického a národnooslobodzovacieho boja a Slovenského národného povstania ako významnej súčasti európskej antifašistickej rezistencie v rokoch druhej svetovej vojny, dokumentuje povojnové súdne procesy, rehabilitácie povstalcov a súčasné prejavy neofašizmu, rasovej neznášanlivosti a intolerancie. Múzeum vykonáva vedecko-výskumnú, odborno-metodickú, expozičnú, kultúrno-osvetovú, vzdelávaciu, edičnú a informačnú činnosť viažucu sa k uvedeným dejinným udalostiam, s vlastným programom výskumnej, zbierkotvornej, prezentačnej a vzdelávacej činnosti v oblasti predmetu jeho špecializácie. Má celoslovenskú pôsobnosť s medzinárodným dosahom. ^[24]
 

Základným poslaním Múzea SNP je na základe výskumu cieľavedome zhromažďovať, uchovávať, ochraňovať, odborne spracovávať, vedecky zhodnocovať, spravovať a širokej verejnosti sprístupňovať hmotné pamiatky (zbierkové predmety), archívne zbierky a fondy (písomné, obrazové a zvukové záznamy) viažuce sa k dejinám slovenskej spoločnosti rokov 1938 – 1945 s dôrazom na dokladovanie a dokumentovanie protifašistického a národnooslobodzovacieho boja a SNP, ako súčasti európskej antifašistickej rezistencie (európskeho protifašistického odporu) v rokoch druhej svetovej vojny; dokumentuje povojnové súdne politické procesy, rehabilitácie povstalcov a súčasné prejavy neofašizmu, rasovej neznášanlivosti a intolerancie. Múzeum SNP zároveň poskytuje v oblasti svojej špecializácie odborno-metodickú a poradenskú službu ostatným múzeám na Slovensku, odborno-metodickú a poradenskú službu pre učiteľov dejepisu, žiakov základných a stredných škôl, študentov vysokých škôl a tiež v rámci svojej špecializácie poskytuje aj pre zahraničie odborno-poradenskú, metodickú službu a materiálovú základňu pre štúdium a pri tvorbe expozícií a výstav. ^[25]
 

Určitý medzník na ceste dotvárania profilu múzea a formovania stratégie trvalo udržateľného rozvoja Múzea SNP bol rok 2007, počas ktorého sa múzeum rozhodlo zaviesť a používať systém manažérstva podľa normy STN EN ISO 9001:2000 v hlavných činnostiach. Snaženie múzea a jeho výsledky v tejto oblasti viedli k tomu, že 12. decembra 2007 získalo ako prvá kultúrna inštitúcia v Slovenskej republike Certifikát, ktorý potvrdzuje, že Múzeum SNP zaviedlo a používa systém manažérstva podľa normy STN EN ISO 9001:2001 / EN ISO 9001:2000 v odbore zbierkotvorná činnosť, archívna činnosť, vedecká a výskumná činnosť, vzdelávacia a prezentačná činnosť. ^[26]
 

Politika kvality Múzea SNP vychádza z vízie a strategických zámerov vytvoriť model moderného dynamicky sa rozvíjajúceho sa múzea 21. storočia smerujúceho k TQM (Total Quality Management – komplexné riadenie kvality). Nástrojom na dosiahnutie tohto zámeru sú kvalitné produkty, orientované na uspokojenie potrieb trhu a zároveň vytváranie takých vzťahov so všetkými užívateľmi (zákazníkmi), aby sa cítili ako rovnocenní partneri múzea. Táto ambícia vychádza z novej koncepcie činnosti organizácie ako „otvoreného múzea“ a filozofie „z úcty k národným dejinám”. ^[27]
 

 

Banská Bystrica - Pamätník SNP

Expozície
Stála expozícia Múzea SNP
 

Skanzen ťažkej bojovej techniky
 

Lietadlo Li-2
 

Kultúrna pamiatka Nemecká
 

Národná kultúrna pamiatka Kalište
 

Auschwitz-Birkenau
 

Pamätník tokajíckej tragédie

Kontakt
Múzeum Slovenského národného povstania
Kapitulská 23
975 59 Banská Bystrica

Prístup
Nachádza sa tesne vedľa historického jadra mesta.