Parky a záhrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Bijacovce - Park pri kaštieli
Lokalita
obec Bijacovce, okres Levoča, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Areál kaštieľa je od okolia oddelený omietanými múrmi s bránami v barokovom slohu z čias výstavby kaštieľa. Vlastný park je vymedzený kamennými podmurovkami dnes s pletivom z obdobia prírodno-krajinárskej úpravy v polovici 19. storočia. V južnej a západnej polohe je novodobé oplotenie. Prírodno-krajinársky park sa rozprestiera pred južným priečelím kaštieľa a pôdorysom sa odvíja od osi centrálneho rizalitu, v ktorého šírke je predsunutá vyvýšená terasa s oporným múrom a so širokými bočnými schodiskami. Na terasu je priamy výstup z dvorany kaštieľa. Z terasy je prístup na parter, ktorý je tvorený pravouhlými obrazcami v šírke celého záhradného priečelia. Pozdĺžne majú obrazce konštantnú šírku, priečne sú rozdelené štyrmi chodníkmi na päť geometrických útvarov, ktorých úroveň je oproti chodníkom mierne vyvýšená. V strede je štvorec a v ňom je v hlavnej osi situovaná fontána v tvare trojlístka. Po jeho stranách sú vyvýšené obdĺžnikové plochy. Chodníky sú zarastené, a tak je celý parter trávnatý. Čitateľnosť jeho dispozičného členenia je len v terénnej profilácii akcentovanej torzom tvarovaných živých plotov po vonkajšom obvode a v nárožiach obrazcov. Parter je súčasťou voľnej lichobežníkovej plochy, ktorú z východu lemuje dvojradová lipová aleja plynulo prepojená s periférnym porastovým vencom po obvode parku a zo západu voľne rozmiestnenými porastovými skupinami predsunutými pred obvodovú porastovú hmotu. Týmto usporiadaním porastovej hmoty je priznaný voľný osový priehľad a jeho pohľadovým vyvrcholením je v diaľke vrch so Spišským hradom. Lichobežníkový pôdorys priehľadu predstavuje úmysel tvorcu v malom parku a na krátkej vzdialenosti vytvoriť veľkú hĺbku priehľadu. Mierne zbiehanie bočných línií trávnatej lúky nadväzujúcej na parter zvýrazňuje perspektívu a vytvára ilúziu väčšieho priestoru. V južnej časti na hranici parku je periférny porastový veniec prerušený a ukončený výsadbou dubov s pyramidálnou korunou (Quercus robur ´Fastigiata´). Tieto lemovali priehľad ako rám obrazu v strede so Spišským hradom. Jeden z dvojice dubov odumrel, druhý naďalej plní pôvodný účel, aj keď nárastom porastovej hmoty a nevhodnými sekundárne dosadenými rastlinami je pôvodná šírka priehľadu výrazne zúžená, ale priehľad dosiaľ nezanikol. [1]
 

Z kompozičných prvkov zachovaných v parku z obdobia založenia je zaujímavá obojstranná lipová aleja pôvodne tvarovaná do živej steny, malý stromový rondel, terénna kruhová vyvýšenina a meandrovitá zníženina – koryto zaniknutého napájania a odtoku vody z jazierka, a terénny val súvisiaci so zaniknutým vodným systémom. Komunikačná sieť má dva prechádzkové okruhy, chodníky sú trávnaté, čiastočne vychodené a blatisté. V juhozápadnej časti parku je čitateľná poloha bývalého záhradného altánku známeho z opisov parku pod názvom „biely grécky altánok“ . Dnes je v parku novodobý altánok, na ktorého stavbu boli použité pôvodné torzá stĺpov. Okrem toho časť parku zabrala malá oplotená obora zriadená lesníckou školou. [2]
 

V porastoch je sústredený dendrologicky a vekovo rôznorodý rastlinný materiál. V pôvodnej porastovej štruktúre prevládajú domáce dreviny doplnené introdukovanými druhmi. Vyšperkovaná je habituálne a farebne netypickým drevinami. Kostra porastov je tvorená z líp, javorov a dubov (Tilia cordata, Acer platanoides, Acer pseudoplatanus, Quercus robur). Doplnkové výsadby sú z javorových, hranových, brestových a zo smrekových skupín (Acer campestre, Carpinus betulus, Ulmus leavis, Ulmus glabra, Picea abies, Picea pungens) a doplnené sú veľkým počtom druhov po jednom či dvoch exemplárov, čo dokladuje zbierkové vývojové obdobie parku. Sú to cudzokrajné cyprušteky (Chamaecyparis pisifera, Chamaecyparis lawsoniana), jedle (Abies nordmanniana, Abies concolor, Abies alba), duglaska tisolistá (Pseudotsuga mensiesii), borovice (Pinus strobus, Pinus nigra, Pinus ponderosa), liesky (Corylus colurna, Corylus maxima). Z druhovo a habituálne najcennejších drevín sú to sofora (Sophora japonica ), ľaliovník (Liriodendron tulipifera), previsnutá varieta jaseňa (Fraxinus excelsior ´Pendulaˇ), farebná varieta javora horského (Acer pseudoplatanus ´Leopoldii´ ), červenolistý kultivar liesky (Corylus maxima ´Atropurpurea´), dub červený (Quercus rubra), červenolistá varieta buka (Fagus sylvatica ´Atropurpurea´) atď. [3]
 

Porastová štruktúra je druhovo poznačená vnesením veľkého počtu teraz ešte mladých výsadieb, ktoré pribudli v čase využívania objektu lesníckym školstvom. Na jednej strane škola priniesla do parku nežiaduce zahusťovanie porastov, čo má za následok porušenie pôvodných kompozičných vzťahov a zásah do hmotno-priestorových pomerov, na druhej strane však má park zabezpečenú základnú údržbu. [4]
 

Po navštívení kaštieľa a parku nie je veľmi evidentné, že v historickej budove pôsobí lesnícka škola. Návštevník by očakával park ako z rozprávkového sna. Opak je skutočnosťou. Žiaľ, stále si je nevyhnutné pripomínať, že sme na Slovensku. Zázraky sú mimoriadne zriedkavé a ojedinelé.
 

K parkovej úprave areálu patrí tiež úprava vstupného nádvoria, ktoré je samostatnou sadovníckou kompozíciou bez priamej väzby na prírodno-krajinárky štýl. V jeho strede je vyčlenená plocha zelene v tvare štvorca so zaoblenými rohmi. Pôvodne bola plocha rozdelená priamym chodníkom smerujúcim od prístupovej komunikácie kolmo k hlavného vstupu do kaštieľa. Súčasná úprava nádvoria je jednoduchá. Celému vstupnému nádvoriu dominuje skupina troch dubov letných (Quercus robur), ktoré mohutnosťou a vekom dokladujú, že si pamätajú sťahovanie prvého majiteľa do kaštieľa. Sú situované v severnej časti stredovej trávnikovej plochy. Koncom 20. storočia pribudli výsadby menej vhodných drevín, ale dominantnosť pôvodných dubov ostala neohrozená. Prepojenie nádvoria a prírodno-krajinárskeho parku je v severnej polohe medzi západným krídlom kaštieľa a hospodárskym objektom. [5]
 

Prestavba pravidelného barokového parku na prírodno-krajinársky spojila pravidelnú a voľnu kompozíciu do vyváženého celku, ktorý dokladuje princíp vývoja tvorby a prestavieb parkových dispozícií na Spiši. Ako celok má parková úprava okolia kaštieľa vysokú kompozičnú hodnotu, ktorá park zaraďuje medzi najhodnotnejšie slovenské parkové dispozície. V širšom krajinárskom kontexte je parková úprava v Bijacovciach dokladom formovania kultúrnej krajiny pod Spišským hradom. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. Bratislava: DAJAMA, 2010. s. 75 - 76.
[2] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 76.
[3] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 76 - 77.
[4 - 6] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 77.
Bibliografia
www.bijacovce.sk
GPS
49.021001, 20.792653
49°01'15.6"N 20°47'33.6"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk