Lokalita
obec Bíňa, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne románska rotunda zo staršieho cirkevného komplexu zo začiatku 12. storočia. Po zničení v roku 1683 stála vyše 70 rokov neopravená. Barokovo ju obnovili a upravili až po roku 1755. Pri bombardovaní kostola v roku 1944 odpadla na rotunde baroková omietka a obnažilo sa jej románske jadro. Objekt zrekonštruovali v roku 1954. ^[1]
 

Je to kruhová románska stavba, v interiéri s 12 nikami s apsidou, barokovo zaklenutá. Pri rekonštrukcii sa obnovili románske okná a boli odkryté a reštaurované zvyšky nástenných malieb zo začiatku 12. storočia. ^[2]
 

Základy rotundy sú budované z ojedinele pritesaných lomových kameňov spájaných vápennou maltou, ale najmä hlinou s úlomkami tehál, z ktorých boli postavené i nadzemné múry. Priamo pod základmi boli objavené hroby z čias Veľkej Moravy s jazdeckými ostrohmi. Tehlová rotunda má plytkú, v hĺbke múru zapustenú elipsovitú apsidu, ktorú z vonkajšej strany označujú len tri románske okná. Pravouhlo osadený triumfálny oblúk poukazuje na staršie tradície. ^[3]
 

Rotunda pri premonštrátskom kláštore pripomína rotundu v Jáku (Maďarsko) a za vzor možno považovať chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme. Archívne pramene z roku 1217 hovoria o založení kláštora, keď zemepán z rodu Hontovcov pozval premonštrátov z Veľkého Varadína. V listine z roku 1391 sa v Bíni spomínajú až tri kostoly – „Monasterium am duobus turribus“ (kláštorný kostol), „ecclesia parochialis sine turris“ (rotunda) a neznáma „ecclesia destructa“. ^[4]
 

Románske maľby v interiéri boli objavené v roku 1954 po odstránení barokového plášťa. Ide o rozlične zachované fragmenty pôvodnej románskej fresky neobyčajne vysokej umeleckej a technickej úrovne. Znázorňuje skupinu dvanástich apoštolov, vysokých približne jeden meter – štyri postavy v ostení troch románskych oblokov apsidy a dve postavy vpravo od pravého okna. Z ostatných sa zachovali iba fragmenty. Postavy sú ladené v jemných odtieňoch – bledookrová až popolavosivá (tváre), sivozelená, zlatookrová, belasá, ružová (drapérie) na belasom pozadí s červeným klinom na vrchole obločnej niky. Kresba bola vedená istým a súvislým ťahom hnedočervenou farbou. Ich tváre sú hlboko ušľachtilé, preduchovnené. Z toho istého obdobia pochádza i fragment freskovej výzdoby triumfálneho oblúka. ^[5]
 

Zachoval sa aj zvyšok votívneho obrazu, znázorňujúci rytiera – križiaka, adorujúceho Madonu. Rytier je odetý do vojenského kabátca a spodného odevu s priečne páskovaným vzorom v sivej, belasej a okrovej farbe, pri nohách mu leží helma. Nezachoval sa však nápis nad jeho hlavou. ^[6]
 

Technická dokonalosť i expresívnosť fresiek ich kladie na prvé miesto románskej fresky na Slovensku a pripisuje sa maliarovi, ktorý bol predtým v službách grófa Henricha II. Z Eppory. Najbližšie príklady tohto slohu sú fresky v hlavnej apside St. Maria di Castello v Udine a na hradnej kaplnke Castell Appiano v údolí Emže pri Balzane (Tridentsko, okolo roku 1220). ^[7]
 

Rotunda v Bíni je na Slovensku ojedinelá svojím stavebným riešením i zachovalosťou a jedinečnými románskymi (byzantizujúcimi) freskami. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1963 sa na častiach nadzákladového muriva prišlo až na pôvodnú omietku, ktorú preskúmal Václav Mencl. ^[9]
 

Bíňa - rotunda (č. ÚZPF 326/0) - architektonicko-historický výskum fasády - rok 2007. Autori: Mgr. Elena Sabadošová, Mgr. Marián Havlík. ^[10]
 

Bíňa - rotunda (č. ÚZPF 326/0) - doplnok architektonicko-historického výskumu - rok 2011. Autori: Mgr. Elena Sabadošová, Mgr. Marián Havlík. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav rotundy je veľmi dobrý.

Prístup
Stojí v severovýchodnej časti obce.