Lokalita
obec Bobrov, okres Námestovo, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Na vŕšku nad Kostolom sv. Jakuba začali v roku 1836 stavať Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie. Dal ju postaviť plátenník a kostolný kurátor Andrej Kompaník z vďaky za to, že v roku 1831 prežil choleru. Bol i mecénom staršej Kaplnky sv. Hrobu, pristavanej v roku 1833 ku kostolu, v ktorej visia tri monumentálne obrazy s námetmi z pašiového cyklu Pribíjanie na kríž, Ukrižovanie a Snímanie z kríža. Predpokladá sa, že obrazy vznikli vo väzbe na založenie kaplnky a predstavujú v slovenských pomeroch osobitne významné dielo neznámeho autora stredoeurópskeho proveniencie, ktorý v nich voľne nadväzuje na christologické schémy Rubensovho okruhu. ^[1]
 

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie na vŕšku bola dostavaná v roku 1837 a 15. augusta ju posvätil farár z Jablonky, spišsko-kapitulský kanonik Tomáš Andreánsky, už po smrti jej zakladateľa. ^[2]
 

21. apríla 1889 ju zničil blesk a potreba jej opravy priviedla Bobrovčanov k myšlienke vystavať na vŕšku Kalváriu. Plánu výstavby sa v čase pôsobenia farára Jozefa Slamkaya ujal spišský kanonik a rodák z Bobrova Štefan Koštialik. Z jeho štedrosti boli v rokoch 1890 – 1894 nad kostolom postavené kaplnky 14 zastavení Krížovej cesty. V roku 1894 dal na vrchole kopca vybudovať novú kaplnku s kruhovým pôdorysom, s najväčšou pravdepodobnosťou s využitím zachovaných častí múrov pôvodnej kaplnky. Najmä spodná časť plášťa kaplnky s exteriérovou stĺpovou ochodzou slohovo patrí ešte do obdobia klasicistickej architektúry. Na oltári bol kedysi obraz Nanebovzatia Panny Márie z roku 1835 od Jozefa Czauczika. ^[3]
 

Pred vstupom do kaplnky stojí na vysokom kamennom podstavci štvorfigurálna skupina Ukrižovanias polychrómovanými plastikami v životnej veľkosti, kovovým odliatkom Ukrižovaného Krista a umelokamennými sochami Panny Márie, sv. Jána a kľačiacej Márie Magdalény pod krížom (totožný typ plastík poznáme napríklad z Gajár, Banskej Bytrice, Detvy). Kalváriu posvätil 15. augusta 1894 kanonik Štefan Koštialik, o čom svedčí latinský nápis na podstavci skupiny Ukrižovania: HAS SACRAS VIAE CRUCIS STATIONES / PIA LIBERITATE EREXIT AC CANONICE BENEDIXIT / RMUS D:STEPHANUS KOSTIALIK / ABBAS ET ECCL CATH. SCEPUS. CANONICUS / ADIA-CONUS ARVENSIS / ANNO DNI 1894 AUG. 15. / ORATO PRO ILLO! („Tieto posvätné štácie krížovej cesty zo zbožnej veľkodušnosti postavil a kanonicky požehnal Najdôstojnejší P. Štefan Koštialik, opát a kanonik spišskej katedrály, archidiakon oravský, roku Pána 1894, 15. aug. Modlite sa za neho!“). ^[4]
 

Pápež Lev XIII. obdaril Kalváriu odpustkami. V jednotlivých kaplnkách zastavení sú v plytkých nikách umiestnené polychrómované keramické (?) reliéfy Krížovej cesty, ktorých kompozície sa zhodujú s reliéfmi z Banskej Bystrice a obdobné sú najmä reliéfom v Rajeckej Lesnej, Salke, Skalici, Hrušove, ako i novšími z Kalvárií v Trávnici a Čiernej Vode. Ak by bobrovské reliéfy vznikli súčasne s kaplnkami, boli by spolu s banskobystrickými najstaršími tohto typu na Slovensku. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1942 obnovovala farebnosť reliéfov významná oravská maliarka Mária Medvecká, neter farára Vladimíra Polačika, vtedajšieho správcu farnosti. Po vojne prebiehajúca obnova objektov Kalvárie sa ukončila v roku 1948. V roku 1966 opravovali fasády ústrednej kaplnky a v rokoch 1984 – 1987, za pôsobenia farára vdp. Bohuslava Pikalu, sa robili viaceré stavebné úpravy. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý.

Prístup
Stojí na vŕšku za Kostolom sv. Jakuba.