Kalvárie a krížové cesty   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Bojnice - Kalvária
Lokalita
obec Bojnice, okres Prievidza, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii dal podľa kanonickej vizitácie z roku 1821 „na kopci nad kúpeľmi“ postaviť ekonomický správca bojnického panstva Andreas Čičmáni (Csicsmányi). S jej výstavbou sa zrejme začalo už v roku 1815, avšak kaplnka stavaná „z pevného materiálu vo forme rotundy“ a „šiestimi zastaveniami roztrúsenými po kopci“ bola dokončená v nasledujúcom roku. Zakladateľ zložil sumu 200 zlatých ako základinu na udržiavanie zastavení i kaplnky, oltára Bolestnej Matky s potrebným liturgickým vybavením a požiadal, aby sa v „Kaplnke Kalvárie“ mohli slúžiť sväté omše. Podľa povolenia, udeleného kanonikom a prepoštom banskobystrickej katedrály Františkom Xaverom Wallitzekom dňa 4. septembra 1816, mohli sväté omše v kaplnke slúžiť svetskí i rehoľní kňazi. Poplatok za omšu bol jeden zlatý. Okrem toho zložil zbožný fundátor Andreas Čičmáni rovnakú sumu na každoročné slúženie zádušných svätých omší za jeho osobu. 15. septembra 1816 bola kaplnka slávnostne posvätená. [1]
 

Kaplnka situovaná na lesnej čistinke hrebeňa, ktorý sa tiahne ponad bojnické kúpele, je postavená na kruhovom pôdoryse a zaklenutá kupolou korunovanou vežičkovou zvonicou. Hladká fasáda, ukončená bohato profilovanou podstrešnou rímsou, je prelomená bočnými oválnymi a ďalším kruhovým oknom osadeným nad portálom v mierne vystupujúcom rizalite so segmentovo vyklenutým tympanónom. Klasicizujúci charakter stavby vytvára najmä jemná dekoratívnosť interiéru, napríklad terčíky nad oknami a plastické kvapky na okenných špaletách. Jej najvýraznejším prvkom je však prístenná kamenná oltárna architektúra na západnej strane oproti vchodu. Výzdobu dopĺňa šesť maľovaných pilastrov s iónskymi hlavicami, „podopierajúcich“ obiehajúcu plastickú rímsu a široký, iluzívne maľovaný dekoratívny pás lemovaný profilovaným odsadením, na ktoré dosadá nízka kupola. Pôvodné súčasti oltára z čias vzniku kaplnky sa nezachovali. Z citovaného Povolenia je zrejmé, že oltár bol zdobený Icone Beatae Matris Dolorosae. Označenie „Icona“ nemuselo nevyhnutne predstavovať obraz – ikonu, ale všeobecne ikonické zobrazenie známeho milostivého „obrazu“. Zároveň mohla takto označená téma okrem samostatne stvárnenej Bolestnej Matky predstavovať tiež skupinu Piety. V kalvárskej kaplnke bolo totiž donedávna na oltári umiestnené súsošie predstavujúce kópiu šaštínskej milostivej Piety. Nasvedčovala by tomu i celková koncepcia oltára, jeho prístenná architektúra s krížom uprostred a rúškou prevesenou cez jeho priečne rameno, zodpovedajúca šaštínskemu vzoru. Pod oltárnou menzou dnešného neogotického oltára bola v hrobe umiestnená socha mŕtveho Krista. [2]
 

Výjavom v kaplnke predchádzal cyklus šiestich pašiových scén umiestnených v zastaveniach rozostavaných v pomerne veľkých odstupoch pri voľne sa vinúcom lesnom chodníku. Sú to jednoduché stavby s obdĺžnikovým pôdorysom, zastrešené sedlovou kamennou strieškou vo vrchole pôvodne s krížikom. Vo vstupovom výklenku lemovanom na fasáde plastickým rámovaním, zvýrazneným v päte a vrchole klenutia priznanými klenákmi, je v hornej časti miesto pre obraz chránené dnes mrežou. Oproti architektúre ústrednej kaplnky predstavujú zastavenia svojou veľkosťou i celkovým stvárnením – mäkko modelovaný záver výklenku je na fasáde vyhnutý smerom von – skôr vyznievanie barokovej tradície ako prejav tektonického staviteľstva klasicizmu začiatku 19. storočia. [3]
 

Pôvodné na plechu maľované zobrazenia predstavovali najskôr výjavy bolestného ruženca, doplnené niektorým z ďalších pašiových motívov v duchu tradície kalvárskych ciest s menším počtom zastavení. Exteriérová skupina Ukrižovania s Kristom maľovaným na plechu a pravdepodobne spomínané súsošie Piety a Boží hrob v kaplnke celý cyklus uzatvárali. [4]
 

V roku 1899 boli v obnovených a vybielených zastaveniach umiestnené nové obrazy „Utrpenia Pána“ v cene 240 zlatých. Je nejasné, či sa pri výmene zachoval aj pôvodný výber scén, alebo len tradičné pomenovanie celej série uvádzané už v kanonickej vizitácii, čiže, či dnešné premaľované výjavy remeselnej úrovne pochádzajú už z tohto obdobia. Sú to scény Krížovej cesty, ktoré ale vzhľadom na počet zastavení predstavujú len ich silno zredukovaný výber: Kristus na smrť odsúdený, Vyzliekanie šiat, Stretnutie s Matkou, Kristus padá pod Krížom, Pribíjanie na kríž, Pieta. Uplatnením motívu Piety v poslednom zastavení sa dejová gradácia výrazne oslabila a program kaplniek akoby dnes tvoril samostatný celok. Navyše sa v ich zoradení z hľadiska dejovej následnosti objavuje chyba, keď výjav Vyzliekanie zo šiat, tvoriaci X. zastavenie Krížovej cesty, je zaradený na druhé miesto, hneď za scénu Ježišovho odsúdenia. Integrujúcim prvkom zastavení a kaplnky ostávajú kríže. [5]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 popisuje kaplnku na Kalvárii trošku inak: Kaplnka Panny Márie (na Kalvárii) baroková z druhej polovice 18. storočia, zväčšená a obnovená roku 1815. Centrálny priestor zaklenutý kupolou s malou laternou. Hladká fasáda má mierne vystupujúci rizalit, v ktorom je portál. V interiéri na drevenom luiséznom oltári plastika Piety z konca 18. storočia. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Zo správ o opravách je zrejmé, že v roku 1927 kríže na Kalvárii boli už veľmi vetché a Ukrižovanie hrdzou znešvárené. Boli z daru urbaristov nové, dubové tri kríže zaopatrené, tieto Štefan Moravík zdarma vykresal a staré železné Umučenie zlomené bolo zvarené znovu pozlátené. Ostatné náklady niesla Kalvárska základňa. Pri oprave v roku 1982 medzičasom poškodené kríže vymenili, rovnako ako korpus Ukrižovaného, nahradili dnešným kovovým reliéfnym odliatkom. V tom istom roku sa uskutočnili terénne úpravy okolia a na viacerých úsekoch prístupovej cestičky boli vyhotovené schody. Okolo kaplnky boli kedysi vysadené lipy, dnes však navôkol prevládajú ihličnany. Objekt, ktorého interiér po devastácii v roku 1995 obnovili, naďalej plní svoju liturgickú funkciu. [7]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v lese nad kúpeľmi Bojnice.
Poznámky
[1] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002. s. 103.
[2] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 103 - 104.
[3 - 4] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 104.
[5] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 104 - 105.
[6] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 137.
[7] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 105.
Bibliografia
www.bojnice.sk
GPS
48.779524, 18.565890
48°46'46.3"N 18°33'57.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk