Lokalita
obec Borovce, okres Piešťany, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1777 – 1781 na mieste staršieho sakrálneho objektu, spomínaného v roku 1560. Je to pozdĺžny jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou so skosenými hranami. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Do západnej konvexne riešenej fasády je situovaná vstavaná veža vytvárajúca mierny rizalit. Zakončená je ihlancovou strechou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Vstupný kamenný portál je sedlový. ^[1]
 

Hlavný oltár je barokovo-klasicistický z konca 18. storočia s pilastrovou architektúrou a volútovým štítom, komponovaným do miernej konkávy, má uprostred obraz sv. Vavrinca diakona a po stranách na podstavcoch sochy sv. Štefana kráľa a Ladislava. Bočný oltár Panny Márie je barokovo-klasicistický zo začiatku 19. storočia s plochou nikou a volútovo riešeným nadstavcom. V nike je novšia socha Panny Márie, bočné sochy dvoch svätcov sú barokové. Bočný oltár Božského srdca je rovnakého typu, v strede má novšiu sochu Ježiša, flankovanú barokovými sochami sv. Jána Nepomuckého a ďalšieho svätca. Rokoková kazateľnica je zo 70. rokov 18. storočia, na baldachýne a oválnom rečništi sú sochy anjelov. Kamenná krstiteľnica je klasicistická, kalichového tvaru s kanelovanou nohou a mušľovou nádobou. ^[2]
 

Borovce sa spomínajú ako farnosť už v roku 1332. V kánonickej vizitácii z roku 1560 sa už uvádzajú ako filiálka farnosti Krakovany, v neskorších vizitáciách z rokov 1695 - 1788 ako filiálka farnosti Veselé. V roku 1791 bola v obci zriadená lokálna kaplnka a v roku 1810 znovu obnovená farnosť. ^[3]
 

Podľa dostupných údajov stál v Borovciach kostol spolu s farou už v roku 1332. Zasvätený bol sv. Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Aspoň malú predstavu o kostole poskytujú staršie kánonické vizitácie. V roku 1560 čítame skromnú poznámku: „Kostol je dobre usporiadaný, ale sviatosť eucharistie sa v ňom nedbanlivo udržiava.“ Záznamy z rokov 1695 a 1761 sú podrobnejšie. Kto a kedy ho postavil, sa nevie. Stavba bola z kameňa a pálených tehál. Kostol bol dlhý približne 19 m, široký 5 m a vysoký 5, 5 m. Mal svoju sakristiu. V sanktuáriu pod klenbou bol oltár sv. Vavrinca z kameňa. Okrem neho boli v kostole dva ďalšie oltáre so svojimi portálmi. V roku 1761 sa spomína i malý organ - pozitív, so štyrmi mutáciami. V murovanej veži boli dva posvätené zvony. Okolo kostola bol priestranný posvätený cintorín s ohradou. Vizitácie z roku 1695 a 1697 upozorňujú, že kostol je v biednom stave a potrebuje zvonku i zvnútra renováciu. Chýba dobré lešenie a vhodné sedadlá. Nedostatky boli neskôr iste odstránené, lebo vizitátor v roku 1761 zapísal: „Stavba je v dobrom stave. Pod dreveným lešením je neporušená ani nehrozí pádom. Oltáre sú neporušené.“ ^[4]
 

Po zbúraní starého kostola začali veriaci na tom istom mieste s novou stavbou. Kánonická vizitácia z roku 1813 spresňuje: „Stavba kostola borovského bola pod dozorom pána Ambróza Garasza, farára veselského, dňa 29. apríla 1777 od základov započatá - až do dňa 3. novembra 1781 trvala a dokončená bola z vlastných prostriedkov a dobrovoľných príspevkov farníkmi obetovaných.“ Strecha nového kostola bola pokrytá jedľovými šindľami natretými na červeno. ^[5]
 

V septembri 1977 statik Ing. Viktor Rozinaj zhodnotil krov a múry kostola: „Drevený krov s taškovou krytinou. Nad klenbovými rebrami je koruna muriva v povalovom priestore stiahnutá vždy párom oceľových plochých tiahel, ktoré dobre zabezpečujú priestorovú tuhosť objektu. Obvodové murivo je 105 - 120 cm hrubé, kamenné a zmiešané. Základné murivo je kamenné a zmiešané, omietnuté. Hĺbka základov podľa vykopaných sond je 225 - 260 cm.“ ^[6]
 

Kostol je v sanktuáriu dlhý 8 m, široký 7 m a vysoký 9 m. Sanktuárium je od celku vyzdvihnuté jedným schodom, má svoju klenbu, je oddelené od lode vloženým zaklenutím. Do druhého vatikánskeho koncilu bolo navyše oddelené múrikom a bielymi mramorovými stĺpikmi, medzi ktorými boli kovové mriežky. Loď kostola je dlhá 20 m (vrátane predsiene), široká 10 m, vysoká podobne ako sanktuárium. V zadnej časti lode je vmurovaný chórus. Okrem organa sa na ňom nachádza miestnosť slúžiaca ako knižnica a archív. Veža kostola je široká asi 5 m a práve tak dlhá. Sú v nej štyri väčšie okná a jedno malé okrúhle. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá má zvonku osobitný vchod. Užívacia plocha chrámu je približne 240 m². Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Nie je známe, kedy bol posvätený. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 779/0. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severnej časti obce.