Lokalita
obec Borša, okres Trebišov, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne románsky kostol z polovice 13. storočia. Začiatkom 16. storočia a v roku 1936 bol opravovaný. Jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou postavená z veľkých režných kvádrov, dodatočne omietnutých. Polkruhová apsida je zaklenutá konchou bez pätkovej rímsy. Zo začiatku 16. storočia pochádza gotické okienko na južnej a gotický profilovaný portál na západnej strane lode s lomeným záklenkom a jedným oblým prútom v ostení. Pri oprave v roku 1936 rekonštruovali pôvodný podstavec celej stavby a murivo presbytéria do polovice. Nové okná sú voľnou parafrázou románskych resp. gotických okien. Na streche je malá veža so zvonom z roku 1654 (z dielne prešovského zvonolejára J. Wierda). Kostol mal kedysi šindľovú strechu. ^[1]
 

Sakrálny objekt bol vybudovaný na rozsiahlej zarovnanej terase (101 m n. m.) pravého brehu Bodrogu. Stavba vznikla v rámci starobylej osady, založenej už zrejme v 12. storočí. Prvá písomná zmienka síce o nej pochádza až z roku 1221, našli sa pozostatky sídliska z 11. - 13. storočia. O staršom pôvode dediny svedčí aj jej názov, odvodený od starobylého osobného mena Borša. Do 13. storočia používalo miestne obyvateľstvo kostol spoločný pre viacero okolitých osád a až v polovici 13. storočia si vybudovalo vlastný. Ten sa v písomnostiach objavuje najskôr až začiatkom 16. storočia, keď v ňom pôsobil katolícky farár František a po ňom od roku 1509 Mikuláš. O výstavbe v 13. storočia svedčí tak len, ale jednoznačne, architektúra objektu. ^[2]
 

Kostol predstavoval bezvežovú jednoloďovú stavbu s apsidou rovnakej výšky. Strop v lodi s obdĺžnikovým pôdorysom bol rovný, pozostával z drevenej trámovej konštrukcie. Interiér objektu bol presvetlený troma alebo štyrmi okennými otvormi, po dva v lodi (južný múr) a apside (južný a východný múr), resp. mala apsida len jedno okno. Otvory predstavovali klasický typ románskeho okna, so šikmým ostením a oblým záklenkom. Do kostola sa vstupovalo vchodovým otvorom, tvoreným románskym ústupkovým portálom s polkruhovým zakončením. Portál bol umiestnený v južnom alebo západnom múre lode. V interiéri na západnej strane lode sa nachádzala pánska empora. ^[3]
 

Zaujímavosťou je fakt, že staviteľ kostola vychádzal z gréckej euklidovskej geometrie, čím nadviazal ešte na starú veľkomoravskú staviteľskú tradíciu. Chrám bol pôvodne zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, no dané patrocínium zaniklo, keď sa kostol dostal okolo polovice 16. storočia do rúk kalvínov. Koncom 15. storočia prešiel kostol menšou úpravou, keď bol regotizovaný. Vtedy boli pôvodné románske okná a vstup nahradené novými, vyhotovenými v duchu neskorej gotiky. Od 17. storočia stála severne od kostola drevená zvonica, ktorá zhorela pri požiari v roku 1905. O minimálnom zásahu do stavby svedčí fakt, že ďalšia prestavba pochádza až z roku 1936, keď bol kostol opravený a najväčším zásahom bola úprava ostení okien, čím vznikli nové otvory. ^[4]
 

Dodnes zostala pôvodná hrubá stavba z obdobia vzniku (múry, apsidy). Vyššie spomínaný románsky portál sa nachádza zrejme zamurovaný v južnom múre lode. Pri poslednej úprave objektu boli ponechané neomietnuté múry lode a apsidy, na prezentáciu pôvodného výzoru kostola, tvoreného z pomerne presne narezaných pravouhlých kamenných blokov. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.