Lokalita
obec Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol s klasicistickou úpravou postavený v rokoch 1729 – 1733. Upravený bol v roku 1789. Jednoloďový sakrálny objekt s vtiahnutými piliermi, polygonálnym presbytériom a predstavanou vežou. Priestor je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a vymaľovaný barokizujúcou iluzívnou nástennou maľbou od spišského maliara Jozefa Hanulu (1906). ^[1] Pozostáva zo štyroch hlavných výjavov - Najsvätejšia Trojica; skupina svätcov – sv. Andrej-Svorad a Benedikt, Vojtech, Augustín, Cyril a Metod; sv. Štefan uhorský kráľ, Gizela, jeho manželka a bavorská princezná, syn Imrich, ktorý zahynul ako mladý 24 ročný, nitrianske knieža a neskorší uhorský kráľ Ladislav I., Alžbeta, Margita; Panna Mária s Božským dieťaťom; anjeli oslavujúci Boha a iné symboly a nápisy napr. Venite ad me omnes, et ego reficiam vos („Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ Mt 11, 28 ). ^[2]
 

V interiéri dominuje obiehajúca empora s kolkovitou balustrádou. Barokové fasády sú členené lizénovými rámami (zvislý plochý výstupok, napodobňujúci stĺp na čelnej strane budovy bez hlavice a pätky). Na západnej strane stojí vysoká predstavaná veža so vstupným portálom a prilbovou strechou s laternou. ^[3] Zo severnej strany kostola, nad sakristiou je oratórium. ^[4]
 

V Bošáci bol v roku 1733 vybudovaný katolícky kostol, ktorý sa v roku 1778 stal farským kostolom, keď fara z Haluzíc prešla do Bošáce. Už predtým stál v Bošáci drevený františkánsky kláštor a malá zvonica. Bošáca sa spomína v roku 1380 ako „Hospes de Bosach“, roku 1398 ako „Poss. Bosach“, roku 1477 ako „Villa Besacz“, roku 1506 ako „Poss. Bessecz“. Základný kameň kostola bol položený v roku 1729. Kostol bol postavený vďaka štedrosti Mikuláša Príleského, nitrianskeho kanonika (+ 6.5.1730). Kostol je však farským až od 12. decembra 1778, kedy sa vtedajší farár Štefan Terlanday presťahoval aj do pripravenej fary dokončenej v roku 1776. 23. augusta 1789 bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom. ^[5]
 

Hlavný oltár stĺpovej architektúry je tirolská drevorezba z roku 1928. Je bohato zdobený a zlátený s farebnými plastikami. Uprostred je výjav Nanebovzatej Panny Márie, po stranách sú sochy sv. Augustína a sv. Mikuláša, na vrchole pod korunkou Boh-Otec. ^[6]
 

Pôvodný oltár mal uprostred olejomaľbu, vedľa sochy sv. Gregora, Viliama, Alžbety, matky sv. Jána Krstiteľa a Anny. Vo svätyni je zhotovené nové liturgické zariadenie zodpovedajúce duchu II. Vatikánskeho koncilu a následnej liturgickej obnovy. Kazateľnica má bohatú výzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strieške je Pán Ježiš. Krstiteľnica má v pozadí jemne zdobenú dosku so sv. Michalom archanjelom a sv. Anjelom strážcom (z kostola na Skalke). Bočné oltáre: zľava oltár Božského srdca Ježišovho so sochami sv. Františka Assiského a sv. Antona Paduánskeho a druhý – oltár sv. Jozefa, so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca Loyolského, pôvodne z kostola na Skalke pri Trenčíne. Prvé bočné oltáre – sv. Martina a Panny Márie Šaštínskej – Sedembolestnej. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Generálne opravy: 1983 – nová elektrifikácia kostola (elektrické kachle), potom rozsiahla rekonštrukcia celého kostola, 2003 – zhotovenie schodiska do farského kostola, 2004 - oprava a výmaľba fasády farského kostola. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.