Ostatné pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Petržalka - Kopčany (Bratislava) - Bunker BS - 8
Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
V 30. rokoch 20. storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá vtedy patrila do Československa. Niektoré obranné línie v Čechách a na Morave mali byť podľa pôvodných plánov zdvojené. Opevnenia sa mali budovať niekoľko rokov. Po „Mníchovskej zrade“ v roku 1938 a následnom rozdelení Československa v roku 1939 boli práce na tomto obrannom systéme zastavené. [1]
 

Na Slovensku bolo postavených niekoľko stovák objektov, z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR (stalo sa tak až po druhej svetovej vojne). [2]
 

Pechotný zrub B-Z – 8 “Hřbitov”, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. Ostatné “moderné” ťažké objekty v bratislavskej Petržalke boli vybudované úspornejšie. Čo umožnila menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom. Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavne mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub – 8, odolnosť “rímska” II. Tieto modernejšie objekty boli v Bratislave vybudované v rokoch 1936 - 1938 (zároveň s B-Z IV, B-Z 13 a B-Z 15). V týchto objektoch boli po vojne vymenené obidva protitankové kanóny L1 raže 47 mm za výkonnejšej raže 85 mm. [3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V súčasnosti sa o bunker stará Občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre. [4]

Prístup
Bunker B-S-8 sa nachádza v Petržalke tesne pri hranici s Rakúskom. K bunkru sa dá prísť pešo, na bicykli alebo aj autom z Kopčianskej ulice. Bunker sa dá ľahko lokalizovať podľa skupiny topoľov. Pešo možno prísť od autobusu č. 80 zo zástavky Kopčianska alebo od nákupného strediska Danubia (od predajne Nay popri záhradkárskej osade). V prípade suchého počasia odporúčame z Kopčianskej ulice odbočiť vpravo pri tabuli označujúcej skládku stavebného odpadu po značne zničenej asfaltovej ceste (asi 300 m za diaľničným nadjazdom). Pred bránou skládky treba odbočiť vľavo, pokračovať po neupravenej ceste, po okraji poľa sa dostanete do lesíka, kde zabočíte vpravo a ponad tankovú priekopu asi po 100 m vás lesný chodníček privedie k bunkru (ak je blato, odporúčame použiť cestu pre motoristov). Autom sa dostanete k bunkru z Kopčianskej ulice tak, že budete smerovať na obec Kittsee, tesne pred štátnou hranicou odbočíte vpravo (je tam hnedá dopravná značka s nápisom Cintorín 1 km). Táto asfaltová cesta vás privedie k cintorínu z 1.svetovej vojny, kde sa dá zaparkovať (posledných asi 200 m je cesta nespevnená, ak by bolo blato, odporúčame zaparkovať na tejto asfaltke). Bunker sa nachádza v bezprostrednej blízkosti cintorína. Cyklisti môžu použiť trasu popísanú pre chodcov aj motoristov, navyše sa môžu k nemu dostať od hraničného priechodu Berg, ak použijú asfaltovú cestu vedúcu popri hranici. [5]
Fotogaléria
Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Viliam Mazanec 2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014Bratislava - Bunker BS - 8 (Petržalka - Kopčany) foto © Hana Farkašová 8/2014
Poznámky
[1 - 3] www.bunker.bs8.sk (14.11.2014)
[4] Iniciátorom založenia občianskeho združenia bol známy bratislavský fotoreportér Miroslav Košírer. Ten začal pred niekoľkými rokmi poukazovať na schátralý vojenský cintorín z obdobia prvej svetovej vojny, ktorý sa nachádza v Petržalke, neďaleko sídliska Kopčany v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom. Po sérií článkov bola jeho snaha korunovaná úspechom, keď magistrát mesta Bratislavy s prispením zahraničných zdrojov dal cintorín zrekonštruovať. S prácami sa začalo v roku 2008 a v apríli 2009 bol cintorín za účasti primátora oficiálne otvorený. Povzbudený týmto úspechom, obracal sa na štátne orgány v snahe obnoviť zdevastované petržalské vojenské bunkre pochádzajúce z medzivojnového obdobia. Keďže u zainteresovaných nenachádzal očakávané postoje, rozhodol sa, že sám, prípadne za pomoci ďalších nadšencov histórie sa podujme na rekonštrukciu aspoň niektorých z nich. S pochopením sa stretol vo Vojenskom historickom ústave a u vtedajšieho petržalského starostu, resp. petržalskej samosprávy. S ich tichým súhlasom sa zameral na bunker BS-8, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti vojenského cintorína. Bunker bol vybudovaný zhruba v strede petržalskej obrannej línie a je zároveň najväčší. Prvým krokom bolo vystrnadiť z bunkra bezdomovcov, ktorí ho v tom čase užívali. Napodiv sa to obišlo bez väčších problémov a na jar 2009 začal Miro Košírer s jeho čistením. Za pomoci prvých nadšencov bolo vnútro bunkra zbavené najväčšej špiny a v máji 2009 bola inštalovaná prvá výstava fotodokumentov z Vojenského historického ústavu, Ústavu pamäti národa, Židovského múzea a archívu samotného Mira Košírera. Plánovaná výstava, ktorá mala trvať do konca mája a návšteva bunkra ako takého, sa stretla s veľkým ohlasom u verejnosti, bola predĺžená do konca augusta 2009. Počas tohto obdobia sa za pomoci náhodných alebo vytrvalejších nadšencov uskutočňovali prvé úpravy exteriérov. Bezprostredné okolie bunkra bolo zbavené drobných náletových drevín, vyrovnaný, resp. vyspádovaný bol priliehajúci terén, na ktorom bola vysiata tráva. Priebežne sa začalo s opravou opadanej omietky, ako prípravy na maľovanie bunkra maskovacími farbami. Nainštalované boli makety kanónov, neskôr sa začalo aj s maľovaním interiéru bunkra. Nadšenci pod vedením Mira Košírera pracovali na bunkri po práci v popoludňajších hodinách alebo počas víkendov. Bunker bol neustále cieľom návštevy obyvateľov Petržalky, mesta Bratislavy a jeho návštevníkov z domova, ale aj ľudí zo zahraničia (najmä priľahlých rakúskych obcí). Často si návštevu dohodli učitelia rôznych škôl, ktorí prišli so svojimi žiakmi. Medzi návštevníkmi boli aj vášniví priaznivci vojenskej histórie alebo pamätníci z Petržalky, ktorí poskytovali združeniu cenné informácie. Dôležité bolo, že návštevníci začali prinášať rôzne predmety, ktoré tvoria základ výstavy. V začiatkoch sa vstupovalo do bunkra s horiacimi fakľami, čo bolo síce romantické, ale v prípade väčšieho množstva návštevníkov, dym z nich sťažoval dýchanie a znečisťoval steny bunkra. Návštevy prichádzali pešo, na bicykloch alebo autom. Návštevníkom bola umožnená prehliadka bunkra aj počas rekonštrukčných prác. Neskôr sa pristúpilo k zakúpeniu elektrocentrály a postupnej inštalácii osvetlenia interiérov bunkra. Priebežne sa začali maľovať jednotlivé miestnosti a obmieňať fotografie, nainštalované boli regále na umiestnenie získaných trojrozmerných predmetov. Keďže pomerne rýchlo nastúpila zima, nestihol sa bunker namaľovať maskovacími farbami podľa projektu „Maľuje celé Slovensko“. Na maľovanie fasády bunkra sa sľúbili rôzne osobnosti z radov politikov, umelcov a verejného života. Belobou svietiaca fasáda však navodzovala dojem zimného maskovania. V zime sa pracovalo v interiéri, čo umožňovala piecka na drevo alebo plynový ohrievač. Dôležité vybavenie bunkra je nenávratne preč, ale nadšenci dokazujú, že bunkru možno vdýchnuť život a je a bude príťažlivý pre verejnosť. V októbri 2009 sa pristúpilo k založeniu občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre, aby bolo možné oficiálne komunikovať s inštitúciami, prípadne prijímať sponzorské dary alebo inú materiálnu pomoc. Jeho prirodzeným predsedom sa stal Miro Košírer. Partia nadšencov dokazuje, že aj z malého objemu finančných prostriedkov (získaných iba z dobrovoľných príspevkov návštevníkov) možno robiť veľké veci. www.bunker.bs8.sk (14.11.2014)
GPS
48.107769, 17.081388
48.107769,17.081388



www.pamiatkynaslovensku.sk