Vzniklo z iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku a mešťanostu H. Justiho. V roku 1923 múzeum prešlo ako súčasť Vedeckých ústavov mesta Bratislavy pod správu Magistrátu. Od roku 1953 je Múzeum mesta Bratislavy samostatnou inštitúciou s výnimkou rokov 1959 – 1960, kedy bolo zložkou Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy. ^[2]
 

Činnosť múzea je zameraná na dokumentovanie a prezentovanie dejín mesta. Zbierky mimoriadnej umeleckohistorickej hodnoty dokladajú dejiny mesta prostredníctvom archeologických nálezov, pamiatok na bohatú remeselnú činnosť i priemysel, vinohradníctvo, kultúrny i spoločenský život ale i etnológiu, dejiny farmácie a numizmatiku. Zameranie múzea prezentujú i jednotlivé expozície, mnohé z nich umiestnené v architektonicky cenných, pamiatkovo chránených objektoch. Múzeum mesta Bratislavy ponúka pre návštevníkov desať stálych tematických expozícií, ktoré sú situované predovšetkým v historickom centre starého mesta, mimo neho sa nachádza Národná kultúrna pamiatka hrad Devín a múzeum Antická Gerulata v Rusovciach. ^[3]
 

V zbierkových fondoch múzea sa nachádzalo k decembru 2014 vyše 118 127 zbierkových predmetov. Múzeum vlastní v súčasnosti 58 628 negatívov, 3 500 farebných diapozitívov, 3 040 čierno-bielych diapozitívov. Vlastní aj 1600 pozitívov z cudzej produkcie. ^[4]
 

Vznik múzea mesta Bratislavy bol významným krokom k podpore kultúrneho života v Bratislave. Sled udalostí, ktoré sa podpísali na jeho zrodení súvisia s existenciou Okrášľovacieho spolku založeného v marci 1868. Na jeho 5. zasadnutí dňa 1. júla 1868 prijal výbor spolku výzvu, aby bolo v Bratislave založené múzeum. Prvý rok bola Expozícia múzea sprístupnená pre verejnosť sezónne, od apríla do októbra. Spočiatku iba dva dni v týždni. Nadšení jednotlivci, ale aj spolky darovali hneď v prvom roku existencie múzea dary, ktoré sa stali základom pre zbierkové fondy, vedeckú činnosť a prezentáciu múzea. Už v roku 1869 sa v jeho zbierkach nachádzalo 1200 predmetov. Najvzácnejšie pochádzali z 13. storočia. ^[5]
 

Prvým kustódom sa stal Jozef Könyöki (1832 - 1900). Ako vyplýva z dobovej tlače a archívnych záznamov, založenie múzea privítali Bratislavčania s nadšením. Vďaka úsiliu mešťanostu Henricha Justiho boli múzeu vyčlenené tri najreprezentatívnejšie miestnosti Starej radnice. Könyöki inštaloval prvú expozíciu a vypracoval návrhy na obnovu historických miestností bratislavskej radnice, najmä siene zvanej "schrane". Na jeho návrh bratislavský maliar C. Engel s tovarišom Grunwidlom vyzdobil tzv. pompejskú sieň stropnými maľbami v historizujúcom duchu, inšpirovanými rímskymi freskami z Pompejí a Herkulanea. ^[6]
 

V roku 1923 vznikajú Vedecké ústavy mesta Bratislavy. Vznikli spojením múzea, archívu a knižnice do jedného celku. Vedenie múzea prešlo do pôsobnosti magistrátu. Na čele ústavu stál celých 22 rokov Ovídius Faust (1896 - 1972). Výrazná osobnosť múzea a histórie. ^[7]
 

V roku 1953 Vedecké ústavy mesta Bratislavy zanikli a múzeum sa stáva samostatnou inštitúciou riadenou Ústredným národným výborom Bratislavy. Začiatkom 50. rokov 20. storočia sa neustále hľadalo miesto najstaršej múzejnej inštitúcie v štruktúre kultúrnych inštitúcií. V roku 1963 sa stáva riaditeľom Mestského múzea v Bratislave. PhDr. Šimon Jančo (1932 - 2010). Postupne za 34 rokov vybudoval múzeum s potrebným technickým vybavením, personálnym obsadením a novými tematickými expozíciami múzeí, ktoré sú dodnes v prevádzke. Od júna 1997 pôsobí vo funkcii riaditeľa múzea PhDr. Peter Hyross. Medzi najvýznamnejšie projekty patrí rekonštrukcia hradu Devín, obnova Antickej Gerulaty v Rusovciach, obnova Apponyiho paláca, vznik dvoch nových múzeí (Múzeum Arthura Fleischmanna, Múzeum historických interiérov). Dokončenie rekonštrukcie Starej radnice a vybudovanie nového depozitára MMB na Ivánskej ceste v Bratislave. ^[8]
 

ZBIERKY ^[9]
 

Archeológia
 

Základ zbierky tvoria predmety získané darom alebo kúpou ešte pred rokom 1918. Darcami boli napr. prvý kustód múzea J. Könyöki, biskup F. Knausz, prepošt J. Danko, autor početných historických prác a zberateľ Š. Rakovszky a ďalší.
 

Staršie dejiny
 

Zbierkový fond starších dejín (feudalizmu) tvoria viaceré typologicky rôznorodé súbory. Rozsiahla zbierka cechových predmetov - zahŕňajúca pečatidlá, truhlice, kanvice a iné nádoby, vývesné štíty, zvolávacie tabuľky a zástavy - patrí k najkvalitnejším svojho druhu na Slovensku.
 

Novšie dejiny
 

Fond pozostáva najmä z predmetov z obdobia druhej polovice 19. storočia až po začiatok druhej svetovej vojny.
 

Najnovšie dejiny
 

Fond obsahuje najmä predmety z obdobia od začiatku druhej svetovej vojny až po súčasnosť. Značnú časť tvoria pozostalosti významných osobností žijúcich v tomto období.
 

Umelecké remeslá
 

Do zbierkového fondu umeleckých remesiel je zaradená väčšina najcennejších umeleckohistorických artefaktov múzea.
 

Etnografia
 

Obsahuje zbierky z Bratislavy a bývalých prímestských obcí, dnes častí Bratislavy - Vajnory, Rača, Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Záhorská Bystrica, Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čuňovo.
 

Všeobecná etnológia
 

Tento zbierkový fond tvoria predmety, ktoré sa do zbierok MMB dostali v prvých rokoch založenia MMB prevažne ako dar grófa Zichyho.
 

Vinohradníctvo a vinárstvo
 

Veľkú časť fondu predstavujú predmety týkajúce sa histórie vinohradníctva a vinárstva v Bratislave a jej okolí.
 

Numizmatika
 

Je to jeden z najväčších fondov múzea. Zbierkové predmety – papierové platidlá, mince, účelové známky, drobná plastika, ale aj predmety dokumentujúce minciarsku prácu sú zamerané hlavne na región Veľkej Bratislavy. Porovnávací materiál pochádza z územia Slovenska, prípadne sveta.
 

Fond fotografií
 

Obsahuje práce z ateliérov bratislavských fotografov : Kozics, Körper, Kraus, Fink, Mailáth, Mindszenty, Strelisky, Marian ako aj ďalších bratislavských, viedenskych, budapeštianskych a iných fotografov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska i zo širšej strednej Európy z 2. pol. 19. a zač. 20. storočia.
 

Pohľadnice
 

Najpočetnejšiu skupinu, tvoria pohľadnice z obdobia rokov 1897-1918 – čiernobiele a kolorované s pohľadmi na Bratislavu, na rôzne udalosti, žartovné pijácke motívy, viacobrázkové pozdravy, príležitostné pohľadnice , sakrálne motívy.
 

Literárny fond
 

Dokumentuje literárne tradície Bratislavy, predovšetkým po roku 1918. Fond uchováva knihy vydané v Bratislave alebo od autorov, ktorí tu žili a tvorili, literárne časopisy vychádzajúce v Bratislave, fotografie spisovateľov a literárneho diania v meste. Fond dopĺňajú drobné tlače, letáčiky a programy kultúrnych podujatí a rukopisy a korešpondencia kultúrnych dejateľov.
 

Militáriá
 

Fond tvoria zbierky zbraní chladných i palných, častí výstroja a výzbroje. Zbierka chladných zbraní pozostáva z rôznych typov sečných/ kordy, paloše, meče, sekery/ a bodných zbraní ( dýky, nože, tesáky, piky, kopije ) a patria sem aj halapartne, kuše, cepy a palcáty.

• Antická Gerulata Rusovce