Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Brezová pod Bradlom, okres Myjava, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Kostol sa spomína prvýkrát pri súpise objektov Ostrihomskej arcidiecézy ako „eclezia anticqa“. Najstaršia správa o existencii cirkevnej obce hovorí, že kostol vznikol na mieste dreveného kostola, neskôr prestavaného z pevného materiálu. Vždy bol zasvätený Najsvätejšej Trojici a v roku 1590 bol konsekrovaný biskupom Hyacintom Mikripodarim. Kostol bol striedavo v rukách protestantov a katolíkov. V roku 1603 sa Brezová stala dedičným majetkom protestantských Nádasdyovcov. [1]
 

Kostol bol postavený v roku 1590 ako protestantský (evanjelický) s opevnením. Po opätovnom odňatí kostola (v roku 1658 a 1671) ostal v roku 1733 v rukách katolíkov, ktorí ho upravili a v roku 1773 vyzdobili rokokovými oltármi, kazateľnicou, spovedelnicou a lavicami. Reštaurovaný bol v 20 rokoch 20. storočia, keď opravili aj hodnotné rokokové zaradenie kostola. [2]
 

Jednoloďový priestor kostola vznikol z pozdĺžneho sieňového priestoru, pristavaním presbytéria. Nový priestor preklenuli pruské klenby a medziklenbové pásy, ktoré dosadajú na rímsové hlavice združených pilastrov. Vonkajšia architektúra je veľmi nesúrodá, nápadne štíhla nová veža zo 70. rokov 18. storočia má cez celú výšku vedené nárožné nečlenené pilastre, z druhej strany je objekt zakončený torzom starej vežovitej stavby s malými renesančnými oknami. [3]
 

Objekt má ešte zvyšky obranného múru a vstupné schody s portálom, ktorý nesie letopočet 1678. Po bokoch portálu sú situované renesančné bašty, zvyšky po okrúhlych obranných vežiach, ktoré boli v roku 2003 zrekonštruované. Nad vchodom do exteriéru kostola sa nachádza maľba, ktorú venovala rímskokatolíckemu zboru rodina Lednická. [4]
 

Hlavný oltár je rokokový, baldachýnového typu s ústredným obrazom sv. Augustína meditujúceho pri mori o najsvätejšej Trojici a s postrannými sochami sv. Urbana a Hieronyma, nad ktorými sa vznášajú postavy anjelov držiacich baldachýn (1773). Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je rokokový s obrazom svätca a s postrannými sochami sv. Floriána a sv. Vendelína zo 70. rokov 18. storočia. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na prehýbanom parapete má rokokové kartuše s reliéfmi a na volútach postavy Mojžiša a sv. Pavla. Zvuková strieška s lambrekénom je zakončená sochou Dobrého pastiera a vedľajšími kľačiacimi postavami sv. Mateja a Márie Magdalény. Spovedelnice sú rokokové (z oboch strán hlavného oltára) s plastickou skupinou Márie Magdalény na jednej a súsoším sv. Petra s kohútom na druhej strane, na konvexných dverách je reliéf Umývania nôh. Patronátna dvojsedadlová lavica je rokoková, na zadnej stene s reliéfom obetovania Ježiša a na parapete s reliéfom Slávnostného príchodu do Jeruzalema, reliéfy a plastiky sú pravdepodobne z dielne Ľ. Godeho. Kamenná krstiteľnica je klasicistická, na veku vrchnáka súsošie Kristu Krista. Rokokové tepané mreže s voľnými úponkami a motívom orla sú z čias prestavby kostola (1773 – 1775). Voľný obraz Krista pred Pilátom je z druhej polovice 18. storočia od Jozefa Zanussiho z Trnavy z roku 1784. [5]
 

Dňa 1. júna 1667 bol za farára do Brezovej pod Bradlom menovaný Mikuláš Végh. Narodil sa v roku 1630 v Hlohovci. Študoval na Trnavskej univerzite, kde v roku 1662 získal titul Bc. a v nasledujúcom roku 1663 titul magistra filozofie. Dňa 18. 9. 1665 bol vysvätený za kňaza. Šíril pokoj a lásku, hoci mal okolo seba len malé stádo veriaceho ľudu. Po sedem ročnom pôsobení, ktorého ťažkosti sú neopísateľné, v noci 31. 10. 1674 ho na fare prepadli, odvliekli ho do farského chrámu a tam ho kruto mučili a nútili zaprieť katolícku vieru a katolícke kňazstvo. Počas mučenia sa modlil a v modlitbách našiel silu znášať kruté mučenie a nakoniec smrť. Verní veriaci pochovali svojho milovaného duchovného otca v krypte farského kostola, v ktorom bol zavraždený. Jeho telo tam odpočíva, je v celosti a vidieť na ňom aj stopy krutého mučenia. Po Mikulášovi Véghovi boli na Brezovej farármi: Juraj Klenovič, Ján Gabrieli a Andrej Dubovský. Do roku 1733 kostol a farnosť spravovali evanjelickí pastori. Dňa 6. januára 1733 prichádza na Brezovú Martin Liška, ktorý bol tiež študentom Trnavskej univerzity. Dňa 8. augusta 1743 sa stal bratislavským kanonikom. Ako brezovský farár začal proces blahorečenia Mikuláša Végha. Pre nepriaznivé podmienky sa proces neukončil. Ďalšími farármi boli: Ján Gogolák, Jozef Urbanovský, Ján Nebling, Anton Nikovéni, Hlohovčan Sardik Gratián, Juraj Jedlička, Juraj Klokner, Jozef Muhay, Juraj Kurucár, Pavol Špánik, Alexius Hulíni, Juraj Mitošinka, Štefan Pitroff, Rudolf Lehotay, Štefan Gorelovič a ďalší. [6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice (č. ÚZPF 590/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. [7]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola nie je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Nachádza sa na Bradlianskej ulici.
Fotogaléria
Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016Brezová pod Bradlom - Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Jana Lacková 4/2016
Poznámky
[1] www.farnostbrezova.sk (9.5.2016)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 220.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 220.
[4] www.brezova.sk (9.5.2016)
[5] ZANUSSI, Jozef (8.8.1737 Salzburg, Rakúsko – po 1818 Trnava), maliar. Od roku 1766 trnavský mešťan. Jeho činnosť je doložená až do roku 1804 množstvom oltárnych obrazov v Trnave, najmä v jej okolí. V roku 1788 nakreslil vedutu Trnavy, známu v rytine A. Zengera. GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 220.
[6] www.farnostbrezova.sk (9.5.2016)
[7] www.pamiatky.sk (2.5.2018)
Bibliografia
www.brezova.sk
GPS
48.669783, 17.540686
48°40'11.2"N 17°32'26.5"E



www.pamiatkynaslovensku.sk