Lokalita
obec Čadca, okres Čadca, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v rokoch 1734 – 1735. Rozšírený bol o kaplnku, ktorú pristavali v rokoch 1751 – 1753. Vežu dokončili až v roku 1778. Kaplnku sv. Jána Nepomuckého postavili v roku 1783. Kostol renovovali v roku 1836, 1899, začiatkom 20. storočia a po roku 1945. Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Interiér je krytý valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcimi do pilierov. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Veža, ktorá má po stranách pristavané kaplnky, je zastrešená zvonovitou prilbou s laternou. Do niky fasády umiestnili v roku 1785 barokovú sochu Panny Márie. ^[1]
 

Hlavný oltár z roku 1762 s barokovou stĺpovou architektúrou má uprostred novší obraz sv. Bartolomeja apoštola od J. B. Klemensa zo 60. rokov 19. storočia a nadstavcový obraz Nanebovzatia Panny Márie z roku 1762. Oltár renovovali v roku 1952. Baroková kazateľnica pochádza z čias výstavby kostola. Má konvexno-konkávne prelamovaný parapet vyplnený reliéfnymi scénami, plastickou ornamentikou, voľnými plastikami putti a evanjelistov, na vrchole je socha Krista. Secesná spovedelnica s reliéfmi je z prvej polovice 20. storočia. ^[2]
 

Čadca vznikla v roku 1534, preto je možné predpokladať, že jednoduchý drevený kostol si obyvatelia mohli postaviť ešte do konca 16. storočia. Istou indíciou môže byť listina z roku 1601, v ktorej sa píše o tom, že panský krčmár sa má postarať o kňaza, keď príde do Čadce. ^[3]
 

Predpokladom pre vznik farnosti je existencia kostola, takže v roku 1620 musel kostol v už stáť. Bol však, podobne ako celá nová farnosť evanjelickým. V roku 1632 sa kostol spomína konkrétne. Prvý detailnejší opis je známy až z roku 1674, z kanonickej vizitácie archidiakona Novosedlíka. V lete 1645 bol kostol i dedina vyrabovaná regulárnym nemeckým vojskom, ktoré sa spoločne s posádkou z Jablunkovských šancí pohlo smerom na Kysuce a začalo plieniť rad radom každú obec, cez ktorú prechádzalo. Čadcou vojsko tiahlo 4. júna 1645. Z kostola odcudzili liturgické rúcha, paramenty a istý obnos peňažnej hotovosti. ^[4]
 

Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi ^[5], no oltárny obraz predstavoval Narodenie Krista. Vizitátor doslova spomína krásne vyhotovený oltár. Kostol mal v nízkej veži dva zvony. Jeden zo zvonov bol do Čadce prenesený ešte v roku 1628 z Brodna. Sakrálny objekt bol zariadený jednoducho - mal elegantne vyzdobenú kazateľnicu, tri kalichy, oltárne plachty, kalichové vélum, purifikatórium, štyri drevené svietniky a rímsky misál. Mal dvojitý chór a zdobili ho viaceré sochy a obrazy. Zariadenie a posvätná výbava sa časom dopĺňali. ^[6]
 

Pri ďalšej vizitácii 18. januára 1700 sa konštatuje, že kostol je drevený, zvnútra i zvonka jednoduchý a starý. Je chudobný, bez darov a nemá iné príjmy len zo zvončeka. Vo vizitácii sa uvádza ako súčasť oltára i svätostánok a relikviár. Ešte podrobnejšie informácie o vzhľade kostola sa nachádzajú vo vizitácii z roku 1713. Kostol bol osvetlený štyrmi oknami, mal už organ s piatimi mutáciami. Vo veži boli tri zvony, ale novým prvkom bol kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi, do ktorého bol vložený už spomínaný relikviár posvätený ešte biskupom Tomášom Pálffym (1669 - 1679). Súčasťou kostola bola i drevená sakristia na úschovu posvätnej výbavy. Samotná stavba bola však už rokmi poškodená. Úplne jednoznačne to potvrdzujú informácie v nasledujúcej vizitácie z roku 1728, že kostol sa viac nedá opraviť. ^[7]
 

Starý drevený kostol už dosluhoval a bol najvyšší čas, aby farnosť dostala dôstojný farský chrám. K výstavbe nového kostola farníkov povzbudzovali aj jezuitskí pátri, ktorí dôverne poznali kysucké prostredie zo svojho misijného pôsobenia. Archívne pramene a staršie odborné práce uvádzajú, že kostol v Čadci sa začal stavať práve vďaka povzbudeniam a úsiliu pátra Juraja Imrichoviča, ktorý spočiatku, okolo roku 1730, vyvíjal misijné aktivity spoločne s pátrom Gabrielom Jóbom v Turci, v Kláštore pod Znievom a v katalógoch je zapísaný ako tzv. potulný misionár patriaci ku kláštoru v Liptovskom Mikuláši. V roku 1733 biskup Adam Ladislav Erdödy povolal jezuitskú misiu do Nitrianskej diecézy a to do oblasti Lednice, Púchova a Lúk pod Makytou. Odtiaľ misionári navštevovali aj susedné i vzdialenejšie dediny. Cez leto sa venovali Púchovčanom a Kysučanom. Skupinu viedol páter Jób a je predpoklad, že s ním pôsobil práve páter Imrichovič. Nie je pravdou, ako to uvádza staršia literatúra (napríklad Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967), že nový murovaný kostol bol postavený na mieste starého dreveného, pretože v čase jeho výstavby, v roku 1733, drevený ešte stál. Vtedajšiu situáciu zachytil opis farnosti z roku 1733, kde sa píše, že čadčiansky kostol bol oddávna drevený, teraz je už úplne prehnitý a strecha je tak poškodená vekom, že každým dňom možno očakávať jej zrútenie. Nie je ani dosť priestranný. S ohľadom na to začali samotní chudobní farníci na vlastné náklady v minulom roku stavať nový kamenný a dosť priestranný kostol, ktorý je už do polovice vyzdvihnutý. Ale pretože chudoba ľud veľmi vyčerpávala, dokončenie kostola, ak nebudú mať nejakú významnejšiu pomoc, môže pretrvávať po viac rokov. Výstavbe kostola sčasti pomohol zemepán a patrón Juraj Erdödy. ^[8]
 

Murovaný kostol bol postavený v barokovom slohu v najzadnejšej časti chotára vtedajšej obce, na vŕšku, orientovaný na východ. Obkolesoval ho rozsiahly cintorín s krížom. Kostol mal vybudovanú kryptu, za pochovanie do nej sa platilo 6 zlatých. ^[9]
 

V interiéri sa pôvodne nachádzal len starý kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi prenesený zo starého kostola. Oltár bol v roku 1762 nahradený novým, a tiež boli zaobstarané dva bočné oltáre, ktoré kostolu daroval Juraj Erdödy. Jeho erb sa nachádza nad oltárnym obrazom. Vedľa oltárneho obrazu sú sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. Po stranách sa stoja sochy sv. Augustína so srdcom v ruke a sv. Gregora Veľkého. Uprostred oltára je svätostánok. Na pravej i ľavej strane boli bočné oltáre dedikované sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Anne. V súčasnosti sú na nich sochy Božského Srdca a Panny Márie. Sochy nahradili pôvodné obrazy počas veľkej renovácie kostola v roku 1899 za farára Ignáca Tvrdého. ^[10]
 

Pôvodne sa bol kostole dvojitý drevený chórus s organom so 6 mutáciami, ktorý bol taktiež prenesený zo starého kostola. V roku 1800 bol vybudovaný nový murovaný chórus. Organ bol viac ráz prestavovaný. ^[11]
 

V roku 1751 a 1783 boli z boku veže pristavené kaplnky, ktoré však časom stratili svoju funkčnosť a neskôr z nich urobili vedľajšie vchody. ^[12]
 

Na priečelí kostola sa nachádza socha Panny Márie Kráľovnej nebies. Pri stavbe kostola jezuiti darovali sochu Panny Márie, ktorá sa časom rozpadla. Tú, ktorá je na priečelí dnes, zakúpil kaplán Štefan Beniač v Mníchove od firmy Mayer za 250 zlatých, ktoré obetovali v zbierke veriaci. ^[13]
 

Veža bola postavená spolu s kostolom a viseli v nej najskôr dva zvony a postupne boli zaobstarané ďalšie. Počas prvej svetovej vojny boli rekvirované zvony na vojenské účely. Po jej skončení boli zakúpené nové zvony Bartolomej, Cyril a Metod a Mária. Používal sa i menší zvon umieračik. Nad svätyňou sa nachádza druhá vežička, ktorej vrchol zdobí pozlátená socha sv. Bartolomeja, ktorý drží v pravej ruke nôž a v ľavej kožu. Na tejto vežičke je tiež zvon, s ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. ^[14]
 

Elektrifikovanie kostola sa urobilo v roku 1922. Počas pôsobenia dekana Števuľu boli aj zvony prevedené na elektrický pohon. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severovýchodnej časti mesta.