Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Čičva
Lokalita
obec Sedliská, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Čičviansky majetok sa spomína v roku 1309, ale hrad tu ešte nestál. V roku 1316 daroval magister Peter (bol asi Reynoldovým vnukom), syn magistra Ladislava, Mikulášovi Peresovi, kapitánovi na hrade Čičva [1], majetok Tuzsér, a to za úspešnú obranu čičvianskeho hradu. Hrad teda už v roku 1316 stál. Kapitán hrad mohol brániť v roku 1312 proti Omodejovcom alebo v roku 1316 pri povstaní Petra Petényia. Hrad bol pravdepodobne vystavaný v rokoch 1309 – 1316 (1312) a jeho staviteľmi boli Reynoldovi potomkovia, asi magister Peter. [2] Reynold [3] bol predkom neskôr známej rodiny Rozgonyiovcov. [4]
 

Hrad mal dôležité postavenie [5] na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste vedúcej od Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska. Na tomto mieste, ktoré sa v historických prameňoch označuje ako Porta Polonica (Poľská brána), mal hrad dôležitú strážnu funkciu. Zároveň bol strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac než šesťdesiat obcí. [6]
 

V 16. storočí sa na hrade konali stoličné zhromaždenia a bol tu uložený archív Zemplínskej stolice. V roku 1527 sa sídlo dostalo do vlastníctva Štefana Drugetha z Humenného. V tom istom roku Ján Zápoľský hrad dobyl a podpálil. Pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad znova opravili a zrenovovali. [7] Koncom 16. storočia hrad vlastnila Alžbeta Báthoryová, ktorá do historie vstúpila ako „krvavá grófka.“ Svojej sadistickej vášni neodolala ani na hrade Čičva, ktorý sa stal svedkom jej vraždenia dievčat. [8] V roku 1684 hrad proti vojskám Imricha Thökölyho neúspešne bránil Žigmund Drugeth. Objekt obsadili povstalci. [9]
 

V roku 1704 sa ho zmocnili vojská Františka Rákócziho II. Poškodené časti opravili. V rukách povstalcov zostal až do roku 1711, keď ho veliteľ Rákócziho vojska, gróf František Barkóczy, vydal bez boja cisárskym vojskám a sám sa k nim pridal. Generál Laucken, veliteľ cisárskych vojsk, dal hrad zbúrať, pretože už nemal vojensko-strategický význam. Odvtedy je v ruinách. [10]
 

V 14. storočí mal hrad nepravidelné nádvorie s obdĺžnikovým pôdorysom, ktoré bolo chránené obvodovým opevnením. Na najľahšie prístupnej severozápadnej strane stála okrúhla veža s ostrím, ktorá chránila prístupovú cestu a bránu na západnej strane. [11] Ide o o pozoruhodný okrúhly bergfrit (priemer vyše 11m) s britom obráteným v smere ohrozenia, ktorého vnútorný priestor má priemer 5,5 m. Veža stojí na vrchole nepravidelného lichobežníka mäkko ohýbanej hradby (jej hrúbka kolíše medzi 1,5 a 2 m a ide o pôvodnú hradbu, ktorú na severe a juhovýchode rozšírila silná neskorogotická a ranorenesančná zástena až na 3 – 3,5 m). Situácia naznačuje aj možnosť, že bergfrit bol na hradbu nasadený. Oproti bráne sa v interiéri pri obvodovom opevnení nachádzal obytný trakt pozostávajúci z trojpriestorového obytného paláca. Budovy obvodovej zástavby boli v priebehu storočí niekoľkokrát prestavané a dostavané, ale zdá sa, že pôvodný palác sa nachádzal pri obvodovej hradbe na juhovýchode. Z neho sa zrejme zachovala jedna časť valene zaklenutého zníženého prízemia (suterénu). Pôvodné okienko zvonka pri stavbe ranorenesančnej východnej bašty zakryla 1,5 m hrubá murovaná stena. V 14. storočí alebo na začiatku 15. storočia dostavali k palácu na severe ďalšie tri klenuté priestory, ktoré na severe narušilo azda o niečo neskôr teleso nepravidelnej veže. Vystupovalo zo severovýchodného nárožia najviac ohrozeného čela hradu a charakterom muriva mu zodpovedá vysoký, do šírky predĺžený útvar severného predsunutého opevnenia. Využil polohu skaliska asi 60 m pred britovou vežou a vďaka svojim rozmerom chránil pred streľbou z hrebeňa pozdĺžnu plochu, ktorá slúžila hospodárskym a prevádzkovým účelom. [12] Okrem kamenných tu museli byť umiestnené aj zrubové objekty obytného, ale predovšetkým hospodárskeho charakteru. [13] Táto plocha nemusela byť ihneď obkolesená hradbou, ale len drevenou ohradou, pred ktorou sa na severe a západe tiahla priekopa a sčasti val. K výstavbe hradby a valcovej bašty, s ktorou bola hradba zosilnená, však muselo dôjsť pomerne skoro po dokončení predsunutej fortifikácie. Ohradenie nie príliš veľkej nástupovej plošiny na západe pred bránou jadra sa dá predpokladať už v prvej fáze výstavby, keď zosilnili čelo obvodovej hradby proti delostreľbe do podoby masívneho štítu. Niekedy v tom čase došlo k doplneniu zástavby pod vežou miestnosťami, ktoré mali krížové klenby. [14]
 

Väčšie predhradie na severozápadnom miernejšom prístupovom svahu, ktorého obranné múry vytvárali priame línie, vybudovali koncom 14. storočia. Nové predhradie asi rozšírili smerom ku strmšiemu juhozápadnému svahu, a to z miest, kde sa obvodový múr nového predhradia po dvojitom pravouhlom zalomení priblížil k pôvodnej vstupnej bráne. Pravdepodobne až v tom čase vybudovali priekopu, ktorá chránila nové predhradie zo severozápadnej a juhozápadnej strany. Je viac než isté, že pri tejto rozsiahlej stavebnej činnosti bol modernizovaný a dostavaný i horný hrad. [15]
 

Na prelome 15. a 16. storočia bol v súvislosti s vývinom bojovej techniky a masovým rozvojom strelných zbraní modernizovaný i obranný systém hradu. Na východnej strane horného hradu bola nad cestami vedúcimi pod hradom vybudovaná veľká okrúhla delová bašta talianskeho typu a v predhradí menšia okrúhla bašta. Boli to posledné väčšie stavebné akcie na hrade. Neskoršie stavebné úpravy sa už týkali iba obytných častí hradu, alebo išlo iba o opravy poškodených častí objektu. [16]
 

Od prelomu 15. a 16. storočia pracovala na dolnom hrade kovoliatecká dielňa. Podarilo sa odkryť jej časť. Dielňa mala kováčsky priestor s ohniskom a kovoliatecký s pieckou obmurovanou masívnou štvoruholníkovou konštrukciou. Vedľa piecky sa nachádzala hlboká jama. V peci zostal veľký koláč bronzoviny obohatený o olovo, zrejme posledný produkt jej činnosti. Dielňa vyrábala predmety potrebné pre bežný život na hrade, ale jej najdôležitejšia funkcia bola pravdepodobne výroba munície pre hradnú posádku. [17]
 

Z hradu sa zachovalo masívne torzo jadra, časti opevnenia a niekoľko stojacich múrov paláca so zvyškami omietok, okenných a dverových otvorov. Pôdorys hradu je v teréne dobre čitateľný. [18]

Pamiatková ochrana
Objekt bol očistený od vegetácie, čo zmenilo vzhľad zrúcaniny k lepšiemu. V roku 2000 boli zrenovované prístupové chodníky. Hrad sa stal pre verejnosť prístupnejším.
 

O hrad sa stará Občianske združenie Pro futuro hradu Čičva.

Súčasný stav a využitie
Ruina v zlom stave.
Prístup
Stojí na nevysokom kopci (225 m n. m.) na zalesnenom výbežku Beskydského predhoria, ktorý strmo spadá k rieke Ondave. [19] Nachádza sa nad obcou Sedliská, ktorá vznikla spojením dvoch obcí – sedliská a Podčičva. Pôvodne patrili obe k panstvu hradu. [20] Autobusom z mesta Vranov nad Topľou do obce Sedliská. Neďaleko hradného kopca je malé námestie a asfaltová cesta medzi domami. Na konci sa cesta mení na lesnú cestičku, ktorá vedie až na hrad. Výstup trvá maximálne 10 minút. Z hradu je krásny výhľad na rieku Ondavu a okolie.
Fotogaléria
Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Čičva - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Čičva - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 2011Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 7/2010Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam MazanecHrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam MazanecHrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec 2011Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam MazanecHrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam MazanecHrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva foto © Viliam Mazanec Hrad Čičva 16. storočie
Poznámky
[1] Hrad Čičva (kedysi Cziczva) je ľudovo označovaný ako Čičava, ale ide o historicky nesprávne pomenovanie, ktoré sa však tak silne vžilo do povedomia verejnosti, že sa používa aj v odbornej literatúre.
[2] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 192.
[3] V roku 1270 daroval kráľ Štefan V. magistrovi Reynoldovi rozsiahle majetky v Abaujskej, Sabolčskej a Zemplínskej stolici a územie Čičvy bolo označované ako „terra Chychwa“ – zem Čičva. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 192.
[4] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 168.
[5] Pri kopaní hrobových jám na miestnom cintoríne na východnom svahu kopca, črepy prezrádzali osídlenie lokality v mladšej dobe bronzovej. Pri výskume neporušených častí cintorína sa zistilo, že sídlisko gávskej kultúry z mladšej doby bronzovej bolo veľmi výrazne narušené osídlením v mladšej dobe železnej, keď sa tu usadili Kelti, čo bolo v tejto oblasti prvé historicky jednoznačne určené etnikum. Zistenia podnietili zvýšený záujem o celý hradný kopec a sondáže na ďalších polohách ukázali, že osídlenie sa neobmedzovalo iba na východný, prípadne južný svah, ale zasahovalo v mladšej až neskoršej dobe bronzovej až na vrchol, resp. v laténe tesne pod vrchol. Ďalšie výskumné práce priniesli poznatky, že ani doba bronzová nie je tým najstarším obdobím, keď sa tu usadil človek. Na severozápadnom predhradí sa našiel keramický materiál z mladšej doby kamennej. Objavili sa aj sporadické doklady prítomnosti slovanského etnika v 8. – 9. storočí. Názov Sedliská (sedlo, sídlo) naznačuje sídlisko v slovanskom období aj z jazykovedného hľadiska. Toto miesto človeka v minulosti lákalo zo strategických dôvodov. Kopec bol dobrým útočiskom pred nepriateľom. Význam mala i blízkosť rieky. Lokalita je na stopy neolitického osídlenia chudobná, a preto bolo veľmi dôležité už samotné zistenie, že vyvýšenina je poznačená prítomnosťou človeka. Rozsah sídliska z takého vzdialeného obdobia (5. tisícročie pred Kr.) teraz už sotva bude možné presnejšie určiť. Jeho prípadné rozsiahlejšie stopy tu dôkladne poznačila dlhotrvajúca prítomnosť človeka v mladšej dobe bronzovej a predovšetkým všetko narúšajúca výstavba a mnohé prestavby stredovekého hradu. Za najrozsiahlejšie možno považovať sídlisko resp. sídliská v období mladšej a neskorej doby bronzovej (13. – 8. storočia pred Kr.). Stopy tohto osídlenia sú všade na svahoch po celom obvode vrchu, na jeho vrchole i ďaleko na sever presahujúc hradný areál. Nešlo o osídlenie v jednom časovom horizonte, ale minimálne v dvoch fázach. Staršie osídlenie je na južnom a východnom svahu kopca, mladšie opevnené sídlisko sa nachádza na vrchole. Či a ako bol osídlený areál horného hradu zatiaľ nie je známe, ale ak bol osídlený dolný hrad a predhradie, poloha horného hradu sa zo strategických dôvodov ponúka na opevnenie. Svahy, najmä južná a východná expozícia boli osídlené ľudom juhovýchodných popolnicových polí (gávska kultúra). Je pravdepodobné, že už v období rozkvetu sídliska na východnom a južnom svahu čičvianskeho hradného kopca existovalo, azda len ako refúgium, hradisko na jeho vrchole. Sústavné osídlenie tejto polohy je však o poznanie mladšie ako to dokladá predovšetkým keramika, vyrábaná v menšej tvarovej škále aj v o niečo horšej kvalite. Hradisko bolo z najprístupnejšej strany opevnené kamennohlinitým valom, ktorý je dodnes v teréne viditeľný. Asi najzaujímavejšiu časť hradiska zničila výstavba kamenného hradu. Že tu Slovania boli, je neodškriepiteľné, ale v ktorej časti sa nachádzalo sídlisko, či zasiahlo tiež výšinnú polohu, alebo sa koncentrovalo v dnešnej Podčičve, je nateraz nezodpovedanou otázkou. Odpovede môže priniesť iba ďalší výskum. Veľmi lákavá je predstava, že hrad vznikol na mieste slovanského hradiska, ale zatiaľ to zostáva iba v rovine príliš odvážnych hypotéz. KOTOROVÁ-JENČOVÁ, Mária: Odkryté stáročia hradu v Beskydách. In: Historická revue, 2001, č. 8, s. 30 - 31
[6] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 192.
[7] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 194.
[8] Báthoryovci vlastnili kaštieľ vo Vranove, ktorý sa stal sídlom svadby Alžbety Báthoryovej a Františka Nádasdyho 8. mája 1575. KOČIŠ, Jozef: Alžbeta Báthoryová a jej obete. Pravda o čachticej panej. Žilina: Knižné centrum, 2007. s. 19.
[9] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 194.
[10] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 194.
[11] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 192.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 99.
[13] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 192.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 99 - 100.
[15] Je zaujímavé, že pri deľbe majetkov v roku 1493 sa v písomných prameňoch spomína iba veža a predhradie. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 192 a 194.
[16] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 194.
[17] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 169.
[18] KOTOROVÁ-JENČOVÁ, Mária: Odkryté stáročia hradu v Beskydách. In: Historická revue, 2001, č. 8, s. 31.
[19] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 168.
[20] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 192.
Bibliografia
KOTOROVÁ-JENČOVÁ, Mária: Odkryté stáročia hradu v Beskydách. In: Historická revue, 2001, č. 8, s. 30 - 31.
www.hradcicva.sk
www.sedliska.sk
www.cicava.sk
GPS
48.914335, 21.738298
48°0 54' 51.61", 21°0 44' 17.87"



www.pamiatkynaslovensku.sk