V sekcii Pamiatky v okolí Slovenska sú uvedené zaujímavé pamiatky susedných štátov, ktoré sa nachádzajú blízko hraníc Slovenskej republiky, maximálne vo vzdialenosti do 100 - 150 kilometrov. Vytvorili sme ju pre turistov, ktorí pri návštevách slovenských miest a obcí ležiacich pri hraniciach sú zvedaví aj na pamiatky susedov.
 

Je výhodné prekročiť štátnu hranicu (dnes už veľmi jednoducho) a prezrieť si atraktívne historické stavby v Maďarsku, Rakúsku, Čechách, Poľsku a na Ukrajine. Želáme Vám veľa krásnych výletov...: )
 

 

 

V roku 1993 sa stalo Slovensko samostatným nezávislým štátom. V súčasnej Európe je ich 44. Slovensko je členským štátom Európskej únie a to od 1. mája 2004.
 

Slovenská republika má rozlohu 49 035 km2. Svojou rozlohou patrí medzi malé štáty. 15 štátov v Európe má menšiu rozlohu. Krajiny s podobnou rozlohou sú Dánsko, Holandsko a Švajčiarsko.
 

 

Slovenská republika susedí s piatimi štátmi:
 

Rakúskom = 106 km,
 

Maďarskom = 669 km,
 

Ukrajinou = 98 km,
 

Poľskom = 547 km,
 

Českom = 252 km.
 

 

Najdlhšia vzdialenosť v rámci štátu je medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou = 429 km (východ – západ) a medzi Skalitým a Štúrovom = 197 km (sever – juh). Dĺžka štátnych hraníc je 1 672 km. Hranice delíme na prirodzené a umelé. Prirodzené hranice tvoria pohoria a rieky. Na Slovensku tvoria viac ako 75% ich celkovej dĺžky. Umelé hranice sú predovšetkým v nížinách a zníženinách.
 

 

Slovensko leží v miernom pásme. Počas roka sa vystriedajú štyri ročné obdobia. Počet obyvateľov Slovenska k 1.1.2008 bol 5 400 998.
 

 

V Slovenskej republike je 2 891 obcí (vrátane 4 vojenských obvodov a bez mestských častí v Bratislave a v Košiciach), z nich 138 má štatút mesta. Obce sa hodnotia podľa veľkostného kritéria. Na základe neho patrí najväčší počet obcí do kategórie do 1 000 obyvateľov (66,4% obcí). Slovensko má dve veľkomestá – Bratislava (431 000) a Košice (234 000), ktoré majú špeciálne postavenie. Vzhľadom na ich ľudnatosť a rozlohu sa delia na mestské časti, ktoré majú podobné postavenie ako iné obce, ale zároveň podliehajú správe svojich miest. Celkovo je tak dnes územie Slovenska rozdelené na 2 928 obcí a mestských častí. Mimo územia obcí je malá časť vymedzená ako vojenské obvody, ktoré sú spravované armádou. Mestá s počtom obyvateľov do 10 000 predstavujú najpočetnejšiu kategóriu miest a tvoria skoro polovicu miest. Nad 50 000 obyvateľov má 11 miest. Najmenším mestom na Slovensku sú Dudince (1 500 obyvateľov).
 

 

Územie Slovenskej republiky je rozdelené na osem samosprávnych krajov:
 

1. Bratislavský kraj,
 

2. Trnavský kraj,
 

3. Nitriansky kraj,
 

4. Trenčiansky kraj,
 

5. Žilinský kraj,
 

6. Banskobystrický kraj,
 

7. Prešovský kraj,
 

8. Košický kraj.
 

 

Strediskami krajov sú najväčšie mestá, podľa ktorých sú kraje pomenované: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice.
 

 

Z dôvodu lepšej správy krajiny sa územie delilo a delí na menšie celky. V 10. - 13. storočí vznikli na území Slovenska veľké správne celky, ktoré sa nazývali komitáty a bolo ich 16. Slúžili panovníkom na spravovanie a riadenie krajiny pomocou úradníkov. Od polovice 13. storočia ich vystriedalo členenie na stolice, ktorých bolo 19. Spravovali ich šľachtici. Názvy stolíc sa používajú na označenie regiónov dodnes – Gemer, Liptov, Spiš, Šariš ... Od 14. storočia sa každá stolica delila ešte na slúžnovské okresy.
 

V polovici 19. storočia sa stolice zmenili na župy. ^[1] Takéto členenie trvalo až do roku 1928, keď župy zrušili a zostali okresy.
 

Po druhej svetovej vojne sa štátna správa niekoľkokrát menila. Najprv vznikli rozlohou drobné okresy, neskôr sa znížil ich počet, a tým sa zväčšila ich rozloha. Okresy boli združené do krajov. Od roku 1960 boli na území Slovenska tri kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský. Tie sa členili na 33 okresov.
 

V roku 1996 prijala Národná rada Slovenskej republiky nové administratívne členenie na 8 krajov a 79 okresov. ^[2]
 

 

 

text: Viliam Mazanec