Lokalita
obec Dechtice, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
V duchovnom živote obyvateľov Dechtíc mal v 17. a 18. storočí významné miesto františkánsky kláštor s Kostolom sv. Kataríny, ľudovo nazývame „Katarínka“, nachádzajúci sa na ceste smerom k Naháču. Založil ho gróf Krištof Erdődy v roku 1618, a v roku 1647 jeho neveľký kostol rozšíril Gabriel Erdődy s manželkou. Na priestranstve pred ním vzniklo neskôr sedem kaplniek zoradených do polkruhu, ktorý na severnej strane pri lese uzatváralo súsošie Ukrižovania. Tu končievali svoje rozjímanie modliaci sa rehoľníci i veriaci z okolia, obchádzajúci jednotlivé kaplnky, ale i pútnici, ktorí toto súsošie nazývali „Trojička“. Svätá Katarína bola známym pútnickým miestom, napokon kláštor bol založený na mieste „kde stojí prastará Kaplnka sv. Kataríny, preslávená zázrakmi“. „Na Bielu nedeľu, na Svätodušný pondelok a na sv. Katarínu sa tu schádzal ľud v počte päť tisíc. Veľká púť chodievala z Trnavy a 2. mája 1775 informoval gvardián kláštora Kilian Adamovič trnavský magistrát o vzniku týchto pútí na Katerinku. Písal, že púť vedie vždy jeden z trnavských biskupov, ktorý tam celebruje slávnostnú omšu a ide s púťou ku krížu pri lese.“ ^[1]
 

Kaplnky, dopĺňajúce duchovný program pútnikov, boli zasvätené sv. Krížu, sv. Anne, sv. Antonovi Paduánskemu, Panne Márii, Najsvätejšej Trojice, sv. Štefanovi kráľovi a sv. Magdaléne. Nešlo teda o sled dejovo prepojených kaplniek, ako v prípade kalvárií, ale naopak, prítomnosť väčšej mariánskej loretánskej kaplnky, umiestnenej uprostred radu, poukazuje skôr na inú tradíciu, pestovanú najmä v Čechách, kde viacero kaplniek s rôznymi, zväčša však mariánskymi patrocíniami, predstavuje základ tamojších ambitových súborov, vznikajúcich často práve okolo kópie svätého loretánskeho domčeka. Sled voľne zoradených mariánskych kaplniek sa na Slovensku objavuje napríklad v pútnickom údolí v Marianke pri Bratislave, ktoré boli postavené v 20. rokoch 18. storočia. V prípade kaplniek na Katarínke je možné ich vznik predpokladať v rovnakom období. Františkánsky Kláštor sv. Kataríny bol nariadením cisára Jozefa II. 22. júla 1786 zrušený a časti zariadenia i mobiliáru kostola boli rozvezené. Do roku 1792 v kláštore prebývali vojenskí invalidi. Neskôr kláštor s kostolom pustol. V roku 1811 nechal gróf Jozef Erdődy, ktorý prevzal správu budov, súsošie Ukrižovania previezť do obce Dechtice pred farský kostol, ktorý má tiež patrocínium sv. Kataríny. ^[2]
 

Švorfigurálne súsošie je osadené na trojitom volútovom podstavci umiestnenom na vysokom sokli a dvojstupňovom pódiu. Pod krížom s korpusom Krista uprostred kľačí Mária Magdaléna v polohe smerom k divákovi, len hlavu má vytočenú nahor s pohľadom ku Kristovi. Na bočných, nižších a menších častiach podstavca sú postavy Panny Márie a sv. Jána. Plné tvary postáv, ich gestá, ale najmä rozviate a priestorotvorné drapérie – predovšetkým Jánov plášť, či napríklad plášť Márie Magdalény, voľné riasený na „zemi“ pred krížom – dovoľujú skupinu datovať do obdobia po polovici 18. storočia. Latinský nápis v rokajovej kartuši na strednej časti podstavca súsošia hovorí už len o jeho spomínanom premiestnení grófom Jozefom Erdődym na dnešné miesto: MVNIFICEN-/ TIA G. IOSEPHI / AB ERDŐDY CAN- / CELLARII A CATHA- / RINAE CLAVSTRO / TRANSPOSITA HIC LAE- / TIOR ASSVREXI Ao. 1811, ktorého voľný preklad znie: Dobročinnosťou kancelára grófa Jozefa Erdődyho bol tento prenesený od Kláštora sv. Kataríny a postavený v roku 1811. ^[3]
 

Súsošie bolo v 19. storočí obnovované, o čom svedčí nápis nad kartušou „RENOVATA 1861“. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav súsošia je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí pri Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej.