Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Dolná Strehová
Iný názov
Kaštieľ Imricha Madácha, Kaštieľ Madáchovcov
Lokalita
obec Dolná Strehová, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Rokokovo-klasicistický kaštieľ, postavený koncom 18. storočia. Ide o jednopodlažnú stavbu s pôdorysom v tvare písmena U. Kaštieľ má dve nárožné veže a rizalit reprezentačnej siene. Fasády sú členené oknami s trojhranným nadokenným štítom. Štuková úprava rizalitu, erby a štylizované zľudovené festóny pochádzajú z čias stavby kaštieľa. [1]
 

V kaštieli žil a tvoril maďarský spisovateľ a dramatik Imre Madách, autor diela „Tragédia človeka.“
 

Pravdepodobne František Madách (Madáč) získal v roku 1430 od kráľa Žigmunda Luxemburského majetky v Dolnej Strehovej. Tak sa obec Dolná Strehová stala sídlom šľachtického rodu Madáchovcov, ktorý od polovice 15. storočia používal predikát Strehovský a Kľačiansky. [2]
 

História kaštieľa i obce úzko súvisí s Madáchovcami. V roku 1552 dedinu vyplienili Turci, zbúrali rodové sídlo a zajali jeho majiteľa Petra Madácha. Obec ostala v rukách Turkov až do roku 1594 a patrila pod správu sečianskeho sandžaku. Peter Madách sa z tureckého zajatia vrátil v roku 1585. V období reformácie prijal Peter Madách so švagrom Jánom Rimayom protestanskú vieru. V priebehu 17. storočia riešili Madáchovci spory o svoj majetok a zatiaľ za nevyjasnených okolností sa časť ich majetku v Dolnej Strehovej dostala ako záloh do rúk trebostovskej línie šľachtického rodu Révayovcov. Vnuk Petra Ján Madách, horlivý protestant, obetoval takmer všetko vrátane majetku náboženskému životu a evanjelickej cirkvi. Po jeho smrti v roku 1768 sa rodina (manželka a a syn Alexander) museli vysťahovať do neďalekej obce Vieska (Kisfalu). Alexander Madách (1756 – 1814) sa pričinil o získanie pôvodného rodinného majetku, ale aj o prinavrátenie významu rodu. Od roku 1786 bol oficiálne obyvateľom Dolnej Strehovej a postupne odkúpil pôvodný madáchovský majetok v Dolnej Strehovej a Vieske spolu s budovou tzv. nového kaštieľa, ktorý asi na mieste staršieho zaniknutého objektu postavili a obývali príslušníci rodu Révayovcov niekedy v 17. storočí. V rokoch 1784 – 1799 dal Alexander opraviť spustnutý tzv. starý kaštieľ, pôvodné rodové sídlo, a nad vchodom dal umiestniť kamennú tabuľa s latinským nápisom: „Táto budova, ktorá bola hradom, v roku 1430 bola vo vlastníctve Madáchovcov. V roku 1552 divá ruka Turka, v rokoch 1717 a 1758 ho požiare zničili. Nad tieto smutné zhorené ruiny nadstavil Alexander Madách roku 1799“ (voľný preklad). Neobývaný a spustnutý starý kaštieľ definitívne zanikol v 30. rokoch 20. storočia. [3]
 

Snaha o opätovné získanie majetku Madáchovcov bola zavŕšená v roku 1809. Pravdepodobne v tomto roku sa začala prestavba nového kaštieľa v klasicistickom slohu a ukončená bola v roku 1811. Do Dolnej Strehovej sa v roku 1810 nasťahoval Imre Madách starší s manželkou Annou, rodenou Majthényiovou, rodičia básnika a spisovateľa Imre Madácha (1823 – 1864). V kaštieli v Dolnej Strehovej napísal svoje slávne dielo Tragédia človeka, tu sa vrátil po stroskotaní manželstva a dožil v ňom svoj život. Spolu so svojimi predkami je pochovaný v parku kaštieľa pod pomníkom pripomínajúcim jeho dielo. Rodinný majetok až do roku 1908 spravoval jeho syn Aladár (1848 – 1908). Madáchovský majetok, vrátane kaštieľa, upadal nielen vplyvom dejinných udalostí, ale aj v dôsledku nákladného života Aladárovej dcéry Flóry Madáchovej a jej rodiny v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Rodina o svoje majetky definitívne prišla v roku 1938 a kaštieľ sa v dražbe dostal do vlastníctva koncernu Slovenskej všeobecnej úverovej banky, účastinnej spoločnosti Brázda so sídlom v Bratislave. [4]
 

V roku 1942 kaštieľ s časťou parku odkúpila obec Dolná Strehová, ktorá v ňom zriadila poštový úrad, základnú školu s tromi triedami, notársky úrad a služobné byty. Pohnuté osudy sídla dokresľujú povojnové udalosti, keď sa „stratilo“ interiérové zariadenie, madáchovská knižnica a archív (nábytok a knižnicu predali v aukcii v roku 1942), zničené boli prvky drobnej architektúry v parku. Budova kaštieľa bola využívaná ako materská škola, škola, učiteľský byt, sklad a zdravotné stredisko. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Komplexná obnova kaštieľa na múzejné účely sa uskutočnila v 80. rokoch 20. storočia. Druhá veľká rekonštrukcia kaštieľa sa realizovala v rokoch 2011 – 2013 (príprava projektu od roku 2007) a v roku 2014 bola v ňom zriadená nová expozícia. [6]
 

Na kaštieľ a jeho rekonštrukciu bol zameraný projekt spolupráce s maďarským partnerom, keďže v blízkosti Dolnej Strehovej neďaleko slovensko-maďarskej hranice sa na územi Novohradskej župy v Maďarsku nachádza ďalšie pamätné miesto spojené s menom Imre Madácha – Pamätné múzeum Imre Madácha v Csesztve, ktorého prevádzkovateľom je Organizácia múzeí Novohradskej župy. Vznikol spoločný projekt – Madách. [7]
 

1. októbra 2010 sa začala komplexná obnova madáchovského kaštieľa v Dolnej Strehovej a madáchovskej kúrie v Csesztve. Na maďarskej strane sa rekonštrukčné práce dokončili 19. októbra 2012 a bola sprístupnená nová stála expozícia. Termín dokončenia celého projektu bol predĺžený do 31. januára 2013. Na realizáciu projektu bol schválený rozpočet 1 980 552,18 eur, z toho Slovenské národné múzeum-MKMS získalo na celkovú rekonštrukciu kaštieľa Imre Madácha v Dolnej Strehovej 1 467 537,97 eur. [8]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý, ale okolie kaštieľa je narušené modernou výstavbou. Kaštieľ sa využíva ako múzeum.
 

Od 60. rokov 20. storočia sa časť kaštieľa stala sídlom múzea, najskôr ako Literárne múzeum Imricha Madácha, neskôr premenované na Okresné literárne múzeum v Dolnej Strehovej a potom Okresné vlastivedné múzeum. Od roku 1996 bolo múzeum súčasťou novozriadeného Múzea bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni a od 1. januára 2003 prevzalo jeho správu Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku so sídlom v Bratislave. [9]
 

Kaštieľ je od roku 1964 literárnym pamätným miestom. V roku 1938 kaštieľ kvôli zlej finančnej situácii rodiny vydražili a po mnohých peripetiách mohol byť vďaka česko-slovenskej iniciatíve v roku 1964 sprístupnený verejnosti pri príležitosti 100. výročia úmrtia spisovateľa. V kaštieli mohli návštevníci vidieť pamätnú výstavu, ktorá predstavovala život Imre Madácha a dotkla sa vzniku jeho diela Tragédia človeka. Prispela k tomu obetavá práca pamiatkara Gézu Balassu, ktorý v roku 1964 usmerňoval rekonštrukčné práce a prípravu výstavy. [10]
 

Prvá časť novej stálej expozície s názvom "Kde som to vlastne? Kde sú moje sny?", ktorá bola otvorená 4. októbra 2013, prezentuje život v priestoroch kaštieľa v 19. storočí a prostredie, v ktorom vznikalo dielo celosvetového literárneho významu, ktoré rezonuje v klenotnici svetovej literatúry a je preložené do takmer päťdesiatich jazykov. Ide o zážitkovú prezentáciu literárneho diela a literárneho prostredia najmä výtvarným umením a scénografiou. Úsilie vyrozprávať obrazne príbeh Tragédie človeka zahŕňa historicko-pamiatkarskú časť – salóny, kde Madáchovci žili (nábytok, zariadenie, historické portréty a obrazy, rodokmeň) a galerijno-interpretačnú časť (chodba kaštieľa), obrazne z rôznych prameňov poskladanú časť explikácie všetkých 15 scén Tragédie človeka. [11]
 

Druhá časť stálej expozície – Tragédia človeka – bola sprístupnená 26. marca 2014. Vyzdvihuje najdôležitejšie myšlienky zo všetkých 15 obrazov tohto Madáchovho diela. Na ploche piatich otvorených sál sa roprestiera svet Tragédie a vyvoláva v človeku pocit nekonečna. Dovidieť až na nástennú maľbu londýnskeho obrazu, ktorá návštevníka obkolesí a pohltí ho. Vo všetkých sálach je netradičná tapeta s úryvkami zo zachovaného kompletného textu rukopisu, ktoré zaberajú plochu od stien cez stropy, záclony až po zdôraznenú záverečnú vetu v poslednej sále. Farebný pás na podlahe vyznačuje smer prehliadky a sprevádza návštevníka po všetkých obrazoch Tragédie. Pôsobivá expozícia umožňuje prostredníctvom Madáchovho diela, zamyslieť sa nad vlastným bytím. Imre Madách tak dáva návštevníkovi možnosť pochopiť vlastnú existenciu ako súčasť univerza. [12]
 


 

Bratislava - Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku

Prístup
Stojí v strede obce.
Fotogaléria
Kaštieľ Dolná Strehová foto © Imrich Kluka 4/2011Kaštieľ Dolná Strehová foto © Imrich Kluka 4/2011Kaštieľ Dolná Strehová foto © Imrich Kluka 4/2011Kaštieľ Dolná Strehová foto © Ladislav Luppa 10/2013Kaštieľ Dolná Strehová foto © Ladislav Luppa 10/2013Kaštieľ Dolná Strehová foto © Ladislav Luppa 10/2020Kaštieľ Dolná Strehová foto © Ladislav Luppa 10/2020Kaštieľ Dolná Strehová foto © Ladislav Luppa 10/2020Kaštieľ Dolná Strehová foto © Ladislav Luppa 10/2020Kaštieľ Dolná Strehová foto © Ladislav Luppa 10/2020
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 315.
[2 - 3] JARÁBIK, Gabriella: Obnova kaštieľa Madáchovcov. In: Pamiatky a múzea, 2014, č. 3, s. 31.
[4 - 7] JARÁBIK, Gabriella: Obnova kaštieľa Madáchovcov. s. 32.
[8] JARÁBIK, Gabriella: Obnova kaštieľa Madáchovcov. s. 33 a 34.
[9 - 10] JARÁBIK, Gabriella: Obnova kaštieľa Madáchovcov. s. 32.
[11]JARÁBIK, Gabriella: Obnova kaštieľa Madáchovcov. s. 33.
[12] JARÁBIK, Gabriella: Obnova kaštieľa Madáchovcov. s. 33 - 34.
Bibliografia
JARÁBIK, Gabriella: Obnova kaštieľa Madáchovcov. In: Pamiatky a múzea, 2014, č. 3, s. 31 - 34.
www.dolnastrehova.sk
GPS
48.249561, 19.490878
48°14'58.4"N 19°29'27.2"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk