Lokalita
obec Vyšný Komárnik, okres Svidník, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Dominantou národnej kultúrnej pamiatky je Pamätník československého armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa architektonického návrhu Ing. arch. Josefa Grusa. ^[1] Jeho vybudovaním v priestore bojov vláda Československej republiky vzdala hold padlým vojakom 1. československého armádneho zboru. ^[2] V roku 1961 bol pamätník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. ^[3]
 

Pamätník tvorí vysoký pylón a kolumbárium. Uzatvára južnú stranu cintorína. Pylón pamätníka spolu s obradnou sieňou je vysoký 28 m. ^[4] Svojim tvarom symbolizuje smer úderu sovietskych a československých vojsk do nemeckej obrany v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a zároveň bránu vstupu československých vojakov na územie svojej vlasti. Pamätník bol slávnostne odhalený 2. októbra 1949 pri príležitosti osláv 5. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, pričom od 27. februára 1961 je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko. ^[5]
 

 

Duklianske bojisko je národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 z 27. 2. 1961). Územne je rozdelená do dvoch lokalít:
 

• Dukla – pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru v katastrálnom území Vyšný Komárnik
 

• Pamätník sovietskej armády v katastrálnom území Svidník ^[6]
 

 

V roku 1949 bola súčasťou pamätníka socha československého vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom, dielo sochára Jana Vítka a vtedajší štátny znak - lev s dvojkrížom. Socha bola v roku 1964 odstránená spolu s pôvodným štátnym znakom a v roku 1964 bol pamätník doplnený o bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha: matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil. Pôvodný štátny znak nahradený štátnym znakom vtedy platným. ^[7]
 

Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka. ^[8] (jedná sa už v poradí o štvrtú sochu, ktorá bola od roku 1949 súčasťou pamätníka). ^[9] Súsošie Žalujem bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla. ^[10]
 

Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule, na ktorých sú vygravírované mená 1 256 padlých vojakov – príslušníkov 1. československého armádneho zboru v ZSSR. ^[11] Nie všetci sú pochovaní na Dukle; väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane hraníc, predovšetkým v meste Dukla a v osade Nowosielce. ^[12]
 

V kolumbáriu pamätníka (žulové čierne oválne teleso s výklenkami na ukladanie urien) je uložená prsť zo všetkých miest bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Portál kolumbária zdobia reliéfy znázorňujúce jeho bojovú cestu od Buzuluku do Prahy. ^[13]
 

Súčasťou pamätníka je vojenský cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov 1. československého armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie a pri bojoch o severovýchodné Slovensko. Po obvode cintorína sú umiestnené busty hrdinov Dukly. ^[14]
 

Komplex areálu pamätníka dotvára v jeho severnej časti tzv. Aleja hrdinov, ktorá vznikla v roku 1981 a tvorí ju pätnásť búst sovietskych a československých hrdinov, ktorí sa vyznamenali v bojoch Karpatsko-duklianskej operácie. Busty sú umiestnené na kamenno-žulových podstavcoch a sú v nadživotnej veľkosti. ^[15]
 

Približne 200 m od štátnej hranice stojí žulový pamätník Rozpuknuté srdce. Postavený je na mieste tragickej smrti generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, veliteľa 1. československej samostatnej brigády v ZSSR, ktorý tu zahynul 6. októbra 1944. Generálovo auto nabehlo na nástražnú mínu. Spolu s generálom zahynul aj jeho vodič a osobná stráž. ^[16]
 

Vľavo od štátnej cesty asi 100 m od štátnej hranice, na mieste, kde bol pôvodný cintorín príslušníkov československého armádneho zboru, je od roku 1967 umiestnená žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny. ^[17]
 

Pri štátnej hranici bola postavená na mieste pôvodnej pozorovateľne veliteľa zboru generála L. Svobodu vyhliadková veža. Sprístupnená bola v roku 1974 pri príležitosti osláv 30. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Dosahuje výšku 49 metrov a vznikla na mieste pôvodnej drevenej vyhliadkovej veže z roku 1959. ^[18] Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať podrobnejšie informácie o Karpatsko-duklianskej operácii. Z plošiny je výhľad na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane. V interiéri rozhľadne je inštalovaná Lipová ratolesť – symbol slovanskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti. ^[19]
 

Interiérové priestory vyhliadkovej veže sú vhodne doplnené troma umeleckými sochárskymi dielami, zaujímavým spôsobom riešenou umeleckou figurálnou kompozíciou vyhotovenou z dreva, a taktiež i expozičnou miestnosťou, v ktorej majú návštevníci možnosť vzhliadnuť zaujímavé dobové fotografie, nálezy z duklianskeho bojiska a jedinečné exponáty ťažkej bojovej techniky. Vrchná kupola vyhliadkovej veže ponúka svojim návštevníkom okrem výnimočného panoramatického výhľadu na široký priestor slovenského a poľského pohraničia – dejiska bojov Karpatsko-duklianskej operácie aj prehľadné grafické znázornenia plánu úderu Červenej armády cez Karpaty na pomoc SNP a bojovej situácie v oblasti Duklianskeho priesmyku od 30.9. do 5.11.1944. Okrem toho je pre návštevníkov na streche spodnej kupoly vyhliadkovej veže sprístupnená otvorená terasa. Exteriér vyhliadkovej veže je doplnený dvoma exponátmi ťažkej bojovej techniky. ^[20]
 

V roku 1981 bola v severovýchodnej časti areálu pamätníka vytvorená aleja Hrdinov Dukly. Na kamenných žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov Sovietskeho zväzu a Československej republiky, aktívnych účastníkov Karpatsko-duklianskej operácie. Busty v nadživotnej veľkosti tu majú maršali Sovietskeho zväzu Ivan Stepanovič Konev, K. S. Moskalenko a A. A. Grečko, armádni generáli L. Svoboda a K. Klapálek, generálmajori A. Sochor a R. Tesařík, podplukovníci J. Kholl a F. Vrána, kapitáni R. Jasiok a V. Opatrný, gardoví seržanti P. A. Kondyra, V. N. Golovaň a D. Karakulov a mladší seržant I. V. Babin. ^[21]
 

Areál Duklianskeho bojiska sa rozprestiera od rázcestia obce Kapišová až po slovensko-poľský hraničný priechod Dukla. Jeho súčasťou je vojenské prírodné múzeum, ktoré bolo sprístupnené verejnosti v roku 1959. Nachádza sa tu expozícia v prírode s rozmiestnenou bojovou technikou v katastrálnom území obci Nižného Komárnika a Vyšného Komárnika. Sprístupnené sú zrekonštruované delostrelecké palebné postavenia a bunkre jednotiek 1. československého armádneho zboru v ZSSR i veliteľské stanovište veliteľa 3. československej brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice. ^[22]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav pamätníka je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Pamätník sa nachádza v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik. Je situovaný do mierne svahovitého terénu za obcou Vyšný Komárnik po pravej strane hlavnej cesty v blízkosti slovensko-poľskej štátnej hranice. ^[23]