Iný názov
Kaštieľ Walenta Berthótyho

Lokalita
obec Fričovce, okres Prešov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Renesančný kaštieľ, ktorý bol postavený v rokoch 1623 – 1630 staviteľom M. Sorgerom z Prešova. Renesančné sgrafitá fasád vyhotovil Martin Waxmann. Interiér v roku 1840 prestavali – renesančné okná hlavného priečelia vymenili za trojdielne podlhovasté neskoroklasicistické a v prízemí vytvorili poloblúkový klasicistický portál. Kaštieľ je dvojpodlažný, obdĺžnikového pôdorysu s dvoma nárožnými rizalitmi na spôsob nárožných hranolových bášt, ktoré nevyčnievajú z hmoty stavby, ale sú bohatou štítkovou atikou spojené do horizontály. Medzi rizalitmi sa tiahne na poschodí cez hlavné priečelie terasa, vybudovaná pri prestavbe v roku 1840. Vysoko nad oknami sú v stene strelné otvory a nad nimi polkruhová slepá arkatúra, ktorú ukončujú bohato vykrojené štítky. Celá atika, pripomínajúca holandsko-nemecké atiky, je bohato vyzdobená sgrafitami. Na každom poli slepej arkády je znázornená historická alebo mytologická postava (pôvodne išlo až o 150 postáv), Venuša a Mars, antickí bohovia, symbolické postavy, grécki učenci, grécko-perzskí hrdinovia, Žižka, Hunyadyovci, sultán Amurat atď. V arkádach východného priečelia sú postavy v dobovom magnátskom úbore, medzi nimi aj igric s lutnou. V rastlinných prvkoch výzdoby prevládajú štylizované ruže, klinčeky a ľalia, štítky sú zdobené listami a putti. Sgrafitá označil majster na fasáde pravej nárožnej bašty – Martinus Waxmann pinxit A. 1630. Na pravej strane čelnej fasády je sgrafitový rám s nápisom Michael Sorger aedificavit. Východná strana kaštieľa sa zachovala pomerne neporušená, na poschodí sú dve renesančné okná a portál, vedúci na drevenú pavlač s kamennými renesančnými krakorcami. V 90tych rokoch 20. storočia bolo ešte možné vidieť časti drevenej pavlače. Hlavná fasáda bola pôvodne úplne sgrafitovaná, mala okolo zachovaného kamenného erbu bohaté renesančno-manieristické rozviliny, viditeľné boli iba fragmentálne pod neskoršou klasicistickou omietkou. ^[1] Posledná obnova kaštieľa odkryla na čelnej fasáde erb s letopočtom a slnečné hodiny. ^[2] Miestnosti boli pôvodne zaklenuté lunetovými valenými klenbami, po interiérovej prestavbe prevládali české placky a korýtkové klenby. V hlavnej sieni kaštieľa bola kedysi hudobná empora s pomaľovaným parapetom. Obrazy z kaštieľa sa dostali do Šarišského múzea v Bardejove. Na jednom z nich je vyobrazená sieň kaštieľa s tancujúcimi pármi a cigánskou kapelou na empore. Kaštieľ bol pôvodne opevnený, obohnaný piekopou a vonkajšími valmi. Bol postavený na močaristom teréne, medzi dvoma potokmi. Prístup ku kaštieľu bol z južnej strany a zo severu. Na močaristý terén nadväzovala vodná priekopa, ktorá bola odstránená začiatkom 19. storočia. Na zadnom priečelí viedol na medziposchodie padací most, pod ktorým boli prízemné a pivničné priestory a zbrojnica. Na tejto fasáde sa zachovali staršie strieľne. ^[3]
 

Fričovský kaštieľ stavali pre Valenta Berthótyho. Stavba trvala pomerne dlho. Valentov syn Ján kaštieľ predal Jánovi Therényovi, ale Jánov syn Mikuláš Berthóty ho odkúpil naspäť. Zmena majiteľa sa odohrala aj v druhej polovici 18. storočia. Mikulášova dcéra Viktória sa v roku 1760 vydala za Dominika Ghillányho. Ghillányovci, ktorí v roku 1840 realizovali stavebné úpravy najmä interiéru, obývali kaštieľ vo Fričovciach až do roku 1945. ^[4]
 

Ku kaštieľu patrili aj okolité objekty. Zaujímavý je kuriálny dom Berthótyovcov, ktorý bol postavený po ich príchode do Fričoviec v prvej polovici 16. storočia. Neskoršie bol na okraji parku zriadený mlyn, poháňaný vodou privádzanou umelým korytom z potoka. Po odstránení vodnej priekopy bol mlyn zrušený a budova začala slúžiť na iné účely. Vedľa kaštieľa bol anglický park so vzácnymi drevinami.
 

Kaštieľ vo Fričovciach je typickým predstaviteľom tzv. východoslovenskej renesancie. Ide o kaštieľ fortifikačného typu. Patrí medzi najkrajšie kaštiele na Slovensku. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Po druhej svetovej vojne prešiel kaštieľ do rúk štátu a postupne chátral. Pred úplnou skazou ho zachránili rekonštrukčné práce uskutočnené v rokoch 1953 – 1955 ^[6] a 1977 – 1978. Určitý čas v kaštieli sídlila poľnohospodárska škola. ^[7] V 90tych rokoch 20. storočia bol opustený a jeho stav bol katastrofálny.

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Prostredie v okolí pamiatky je čiastočne zachované.
 

Z parku ostali iba zvyšky. V súčasnosti je kaštieľ v súkromnom vlastníctve. Nový majiteľ ho zmenil na krásnu a reprezentatívnu stavbu. Dnes kaštieľ slúži ako hotel.

Prístup
Stojí na začiatku obce (smerom od Prešova).