Lokalita
obec Fričovce, okres Prešov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Chrám bol vybudovaný na vyvýšenine (462 m n. m.) v centre stredovekej obce Frich. ^[1] Ranogotická jednoloďová stavba bez veže a pravdepodobne s polygonálnou svätyňou vznikla na začiatku 14. storočia. Kostol určite existoval do 30. rokov 14. storočia, keď bola v obci už aj farnosť. Prvá zmienka o kostole je z roku 1410. V 18. storočí prešiel gotický kostol rozsiahlou prestavbou. Pôvodné okná boli nahradené novými, barokovými, s polkruhovým záklenkom a štukovými klenákmi, podobne tak aj vstupný kamenný portál dostal bohatú výzdobu najmä v tympanóne (barokové erby, vázy). Západná fasáda získala vysoký trojuholníkový štít. ^[2]
 

Neskorobarokový kostol bez veže vznikol prestavaním staršieho kostola v rokoch 1737 – 1738. Konsekrovaný bol v roku 1740. Obnovený bol v rokoch 1914 a 1933. ^[3]
 

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom, uzáver s lunetami. V presbytériu a v lodi sú krížové hrebienkové klenby, dosadajúce na rímsy nástenných pilierov. Fasády sú členené lizénovými rámami. Hlavné štítové priečelie je rozdelené kordónovou rímsou na dve časti. V dolnej časti je kamenný portál s rozoklaným, píniami zdobeným frontónom, uprostred erb. Horná časť priečelia je dvojetážová, jej volútový štít je členený pilastrami a nikou pre sochu. Na streche nad loďou sanktusník. ^[4]
 

Hrubá stavba súčasného kostola s pozoruhodnou výzdobou vstupných a okenných otvorov pochádza najskôr z prelomu 13. a 14. storočia. Hrubé, vysoké múry lode sa zachovali zrejme v plnej hmote, múry svätyne mohli byť pri prípadnej úprave polygónu rozobraté a opätovne použité. O stredovekom pôvode stavby svedčí aj orientácia budovy v smere V-Z, presbytérium na východe, absencia okien v severnom múre, vstup z južnej či západnej strany, umiestnenie na výraznom mieste (vyvýšenine), hrubé kamenné múry, čo sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. Zachovali sa časti pôvodného stredovekého inventáru chrámu, ktoré sú uložené v múzeách. ^[5]
 

Hlavný oltár sv. Bartolomeja je neskorobarokový od levočského sochára J. Keblinga z roku 1752. Uprostred oltára je reliéfna skupina apoteózy Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého v mrakoch, na ktorých sedia malé postavičky anjelikov. Z oboch strán reliéfu sú veľkké postavy sv. Petra a Pavla a po stranách, vedľa bohatých akantových uší oltára, postavy biskupov. Nadstavcová časť má v strednom baldachýnovom výklenku sochu sv. Bartolomeja a z dvoch strán sochy Pax vobis a sv. Barbory. Okolo výklenku sú lietajúci anjelici. Oltár má vo vrcholci sochu sv. Jozefa. Dva bočné oltáre sú z polovice 18. storočia takmer totožného vybavenia majú nad menzou závesné obrazy v bohatých rokokových vyrezávaných rámoch, na ľavom oltári obraz Sedembolestnej Panny Márie, premaľovaný, na pravom obraz sv. Rozálie. Kazateľnica je klasicistická drevená, na polygonálnom parapete sú staršie obrazy evanjelistov a rezonančná strieška, zakončená sochou Dobrého pastiera z 80. rokov 18. storočia. Krstiteľnica je neobaroková, pod klasicistickým baldachýnom stojaca neorokoková nádrž na vysokej, vzletne profilovanej nohe s mušľami a rokajmi. Na nádrži je menšie súsošie Krst Krista z druhej polovice 19. storočia. Organ je klasicistický, značne obnovený. Chór na západnej strane inetriéru vznikol zároveň so stavbou, na jeho parapete sú obrazy dvanástich apoštolov od toho istého maliara, ktorý maľoval obrazy na kazateľnici. V interiére sa nachádza neskorobaroková lúčová monštrancia s tepanými reliéfmi najsv. Trojice, Madony, sv. Jána Nepomuckého a sv. Michala archanjela, ďalej barokový kalich s rezaným košom kupy, barokový pacifikál, všetky tri z 30. rokov 18. storočia. V kostole bolo neskorogotické súsošie Zvestovania z obdobia okolo roku 1500, socha Panny Márie je dnes v Šarišskom múzeu v Bardejove a dve neskorogotické oltárne krídla so štyrmi tabuľami (obojstranne maľovanými) z čias okolo roku 1500 sa nachádzajú v Slovenskom národnom múzeu v Martine. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Fričovce - Kostol sv. Bartolomeja (č. ÚZPF 282/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autorka: Ing. arch. Magdaléna Janovská. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí vo východnej časti obce. Nachádza sa blízko renesančného kaštieľa.