Lokalita
obec Fričovce, okres Prešov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Park vo Fričovciach je hodnotne usporiadanou sadovníckou kompozíciou s rešpektovaním základných princípov prírodno-krajinárskych parkov. Bohatou druhovou skladbou a zachovaným vodným systémom sa radí medzi dendrologicky hodnotné parky. ^[1]
 

Park obklopuje budovu kaštieľa zo severu a západu, z juhu a východu sa nachádza parkovo upravené nádvoria, ktoré je sadovnícky kontinuálne prepojené s parkom. Pôvodne bol park rozsiahlejším komplexom, ktorého stredom pretekal potok. V konečnom štádiu bolo okolie kaštieľa upravené ako prírodno-krajinársky park nielen so vstupným nádvorím, s dômyselným vodným systémom, ovocným sadom a so zeleninárskymi plochami, ale aj s okrasnými partiami a oddychovými plochami. Niektoré objekty zanikli, zachoval sa kaštieľ, bývalý mlyn a sýpka. Komunikačná sieť, porastová štruktúra a druhové zloženie porastov nesú všetky základné princípy zakladania prírodno-krajinárskych parkových kompozícií z druhej polovice 19. storočia. ^[2]
 

Celý areál vrátane starších objektov je známy už len z historickej katastrálnej mapy z roku 1869. V druhej polovici 19. storočia dali majitelia kaštieľa – Ghillányiovci na základoch staršej záhrady založiť prírodno-krajinársky park. Vstupná časť do areálu bola riešená pravidelnou kruhovou plochou s komunikačným objazdom. Pôvodne bola v centre nástupného priestoru studňa. ^[3]
 

Súčasná parková dispozícia má nepravidelný obdĺžnikový tvar, naklonená je severovýchodným smerom od ohradového múra ku kaštieľu a smerom k miestnej komunikácii na juhu prechádza do roviny. ^[4]
 

Park je uzavretý zo západu a juhozápadu kamenným oporným múrom oddeľujúcim areál parku od kostola a cintorína a z východnej strany novodobým pletivovým oplotením. Zo severu je vymedzený prírodným vodným tokom. Od hlavnej brány vedie komunikácia osovo orientovaná na hlavný vstup do kaštieľa, prerušená je kruhovou trávnatou plochou. ^[5]
 

Hlavnou kompozičnou osou parku je prírodný vodný tok a z neho napájaná vodná priekopa s dômyselným vodným systémom a náhonom pre malú vodnú elektráreň postavenú začiatkom 20. storočia. Asi 250 metrov za severozápadnou hranicou parku je na vodný tok napojená vodná priekopa regulovaná stavidlom, ktorá sleduje vrstevnicu až k vodnej elektrárni a za ňou sa opäť spája s prírodným vodným tokom. Tieto dve súbežné vodné línie vymedzujú rozdielny charakter úprav parku. V severnej a severovýchodnej časti sú porastové partie usporiadané v prírodno-krajinárskom štýle s jazierkom, rybníkmi a brehovými porastmi, v západnej a juhozápadnej časti sú romanticky ladené porastové partie s voľnými trávnikovými plochami. ^[6]
 

Porastová štruktúra sa v hmote zachovala dodnes. Je sústredená po obvode parku ako porastový veniec a zároveň po oboch stranách obvodového prechádzkového okruhu. Z južnej strany areál parku vymedzuje jednostranná aleja vysadená z javora mliečneho (Acer platanoides) a pagaštanu konského (Aesculus hippocastanum). Pri hlavnej vstupnej bráne dominuje z východu červenolistý javor mliečny. Pri juhovýchodnom nároží kaštieľa na vyvýšenej trávnatej ploche elipsovitého tvaru, kde je umiestnený novodobý altánok, sa nachádza zvyšok stromového rondela tvoreného štyrmi javormi mliečnymi a jedným červonolistým javorom (Acer platanoides) . ^[7]
 

Základnú kostru parku tvoria listnaté stromy vo veku sto až stodvadsať rokov, v druhovom zložení lipa (Tilia cordata), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), javor (Acer platanoides). Stromy sú doplnené hodnotnými dendrologickými zaujímavosťami. V okolí vodnej priekopy sú vysadené druhy paorecha jaseňolistého (Pterocarya fraxinifolia) a červenolistá varieta buka lesného (Fagus sylvatica „Antropurpurea“). Centrálna časť parku je koncipovaná ako dendrologická zbierka viacerých zaujímavých druhov s postupnými dosadbami všetkých vekových kategórií – lipa americká (Tilia americana), previsnutá moruša biela (Morus alba „Pendula“), ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera), previsnutý jaseň štíhly (Fraxinus excelsior „Pendula“). Z ihličnatých druhov sa v tejto časti parku nachádza ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), smrek pichľavý (Picea pungens), cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a tuja obrovská (Thuja plicata). V západnej časti parku je periférny porastový veniec prerušený s priehľadom do krajiny s diaľničným mostom v pozadí. ^[8]
 

Pri hlavnom vstupe do areálu je v súčasnosti na trávnatej ploche zriadené detské ihrisko s drevenými prvkami. Na kruhový objazd pri vstupe do objektu nadväzuje obvodový chodník ako väčší prechádzkový okruh v dvoch výškových úrovniach. Súčasťou obvodového chodníka sú jednoduché drevené lavičky. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý. Slúži na krátkodobú rekreáciu obyvateľov a návštevníkov obce.

Prístup
Fričovce sú situované približne na polceste medzi Spišským Podhradím a Prešovom. Areál kaštieľa s parkom sa nachádza vo východnej časti na okraji intravilánu obce. Hlavný prístup do areálu je z juhu priamo zo štátnej cesty. ^[10]