Lokalita
obec Gajary, okres Malacky, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne ranobarokový kostol postavený v rokoch 1665 – 1673 (1653 – 1681?). Konsekrovaný bol v roku 1681. Reštaurovali ho v roku 1741, 1754 a po roku 1873. Je to jednoloďová pozdĺžna stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou štíhlou vežou. Presbytérium je zaklenuté pôvodnou krížovou klenbou s hrebienkami. Loď po požiari v roku 1873 znovu zaklenuli valenou klenbou s lunetami. Exteriér je členený pilastrami, na nárožiach presbytéria bolo ešte v 60. rokoch 20. storočia kvádrové sgrafito. Do západnej fasády vstavaná veža je členená pilastrami, vo vrchnom poschodí má kamennú ochodzu, zastrešená je vysokým ihlanom. Kamenný vstupný portál s rozoklaným tympanónom mal kedysi po oboch stranách kvádrové sgrafito. Koncom 17. storočia bol kostol obohnaný obranným múrom so štyrmi nárožnými baštami, ktoré boli v roku 1889 premenené na kaplnky. ^[1]
 

Hlavný oltár z konca 18. storočia je barokovo-klasicistický so stĺpovou architektúrou a obrazom Zvestovania Panny Márie. Kazateľnica je ranobaroková z polovice 17. storočia. V interkolumniách rečnišťa členeného stĺpmi sú obrazy štyroch cirkevných učiteľov a na rezonančnej strieške sú ušnicové volúty. ^[2]
 

Zvon od bratislavského zvonolejára G. Wolffa pochádza z roku 1687. ^[3]
 

Prvé autentické správy o farnosti v Gajaroch sú uvedené v diele PÉTERFFYHO. Autor bol jezuitským kňazom-historikom, ktorého ostrihomský arcibiskup-kardinál Pázmaň poveril, aby zinventarizoval všetky dokumenty týkajúce sa tejto diecézy, čo i urobil a vydal ich tlačou Mal k dispozícii najstaršie súpisy fár, kňazov a vizitačné zápisnice. Záznamy, ktoré pochádzajú z roku 1379 uvádzajú faru v Gajaroch. V rokoch 1560 – 1608 boli Gajary iba fíliou. ^[4]
 

Prvý kostol v obci zasvätený sv. Mikulášovi stál na mieste, kde dnes stojí socha najsvätejšej Trojice. I keď si odmyslíme jeho údajný veľkomoravský pôvod, musel byť veľmi starý, keďže v Gajaroch bola farnosť už v roku 1379. Bol postavený z kameňa, v čase likvidácie v roku 1870, pokrytý škridlou. Veža bola postavená z pálenej tehly, krytá ihlanom z bieleho kameňa. Okná boli zamrežované a jediný vchod mal masívne dubové okované dvere. ^[5]
 

Kostol sv. Mikuláša už svojou kapacitou nepostačoval, z financií farnosti a obce bol postavený Kostol Zvestovania Pána. So stavbou kostola začali v roku 1653. Stavali ho 28 rokov. Gajarania mysleli i na budúce generácie a postavili kostol dostatočne veľký. Sanktuárium je 7 metrov široké, 7,5 m dlhé a 11 m vysoké. Samotný chrám je dlhý 20 m, široký 14 m a jeho výška je 15 m. Výška veže je 60 metrov. V roku 1740 sa zrútila veža kostola, ktorá bola následne opravená. Ale v roku 1842 pri búrke ju blesk zapálil. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.