Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Galanta - Kostol sv. Štefana kráľa
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Galanta, okres Galanta, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol s barokovou retardáciou, ktorý dokončili (?) v roku 1805. [1] Základný kameň bol položený 22. júna 1797. Farárom v tomto období bol Alexander Alagovich, ktorý sa stal neskôr záhrebským biskupom. Prvú sv. omšu odslúžil farár 30. novembra 1800, počas ktorej požehnal kostol. K posviacke kostola došlo až 29. septembra 1805. Tento slávnostný akt vykonal trnavský vikár Jozef Ignác Vilt. V roku 1898 prebehla generálna oprava kostola, kedy vymenili jednoduché okná svätyne novými vitrážovými oknami. [2]
 

Kostol je dvojvežová monumentálna stavba s pseudocentrálnym jednoloďovým priestorom a segmentovým uzáverom presbytéria. Loď je krytá pruskou klenbou s lunetami a širokými bočnými klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na úsek architrávu so zuborezovou rímsou. Fasáda je členená lizénami a veľkými oknami. Sakrálna stavba má vstupné priečelie s dvoma vežami a ústredným trojuholníkovým štítom s plastikami dvoch svätcov a dvoch anjelov. [3]
 

Hlavný oltár je klasicistický, nad predstavanou mramorovou menzou je závesný obraz Oblácie sv. Štefana kráľa z roku 1799 od trnavského maliara J. Zannussiho. Bočný oltár sv. Františka s obrazom svätca od viedenského maliara J. Ch. Mayra (1870). Druhý bočný oltár má ústredný obraz Klaňania troch kráľov, klasicistický z konca 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z konca 18. storočia, mramorová, členená oválnymi rozetami. Na baldachýne je Desatoro. Krstiteľnica je klasicistická z konca 18. storočia, zhotovená z červeného mramoru s vysokou valcovitou, klasicisticky upravenou nádržou, ktorá spočíva na oválnej nohe, riešenej v podobe stromu obtočeného hadom. Na vrchnáku je súsošie Krstu Krista. Lavice boli ešte donedávna klasicistické z konca 18. storočia s vyrezávaním. Spovedelnica je klasicistická z konca 18. storočia s jednoduchou ornamentikou a rozetami. V interiéri sa ďalej nachádzal voľný obraz Pochovávanie sv. Ladislava kráľa z rokov 1770 – 1780. Všetky postavy na obraze okrem anjela boli v dobových rúchach, pravdepodobne predstavovali konkrétne osobnosti tých čias. Pri vchode do kostola bol ešte v 60. rokoch 20. storočia Kristus na kríži, drevo, z čias okolo roku 1670, ikonograficky zauímavá kompozícia s pribitou jednou rukou a korpusom, druhá ruka voľná akoby žehnajúca. Expresívne veristické podanie. V interiéri je horná doska tumby s reliéfom muža v magnátskom úbore, červený mramor z konca 16. storočia. [4] Ide o renesančná tumbu Ladislava Kubinyiho, ktorá je jedinou pamiatkou z pôvodného starého kostola; je umiestnená v ľavej bočnej kaplnke. [5] V kostole bol krištáľový luster, empírový z prvej polovice 18. storočia. V roku 1804 sochár F. J. Prokop pre jeden z oltárov vyrobil alabastrovú skupinu Ježiška a malého sv. Jána Krstiteľa s baránkom. [6] V roku 1800 inštalovali vo veži veľký zvon svätého Štefana kráľa. V kostole umiestnili štyri barokové lavice z roku 1741 zo zbúranej mariánskej kaplnky a kamenné sochy dvoch anjelov, ktoré pôvodne stáli pred vchodom barokovej mariánskej kaplnky. [7]
 

Klasicistický, pôvodne mechanický organ Ludwiga Moosera, prerobený Konštantínom Bednárom na pneumatický nástroj v období 1926 - 1932 bol v roku 1991 rozobratý a zanikol (?); nahradený bol elektrickým organom. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

1914 - nové vitráže v lodi kostola – sv. Štefan kráľ a sv. Alžbeta Uhorská,
 

1932 - vonkajšia oprava kostola,
 

1939 - zo sakristie urobili bočnú kaplnku a zároveň k južnej stene kostola bola pristavaná nová sakristia, sprístupnená zo svätyne, umelecký maliar Muzsinszki Nagy Endre vymaľoval celý kostol,
 

1944 - vitráž sv. Margity Uhorskej v oratóriu,
 

1949 - 1952 - povojnová oprava kostola, výmena poškodených vitráží svätyne,
 

1962 - záchrana a premiestnenie barokového oltára baldachýnového typu z roku 1741 zo zbúranej mariánskej kaplnky,
 


 

ŠOKUJÚCE!
 

1990 - 1996 - vonkajšia a čiastočná vnútorná oprava kostola; žiaľ, boli odstránené a úplne zničené pôvodné lavice, a štyri Muzsinszkého obrazy na bočných stenách svätyne a lode kostola, ďalej: zanikla pôvodná podlaha, zmizli mramorové pamätné tabule padlých vojakov, a zanikol aj píšťalový organ,
 


 

2003 - 2007 - reštaurovanie barokového oltára,
 

2009 - 2011 - reštaurovanie klenby kostola. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí na južnej strane Hlavnej ulice.
Fotogaléria
Galanta - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2015Galanta - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2015Galanta - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2015Galanta - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Ľuboš Repta 9/2021Galanta - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Ľuboš Repta 9/2021Galanta - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Ľuboš Repta 5/2016Galanta - socha Panny Márie s Ježiškom pred kostolom foto © Ľuboš Repta 5/2016
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 366.
[2] www.galanta.fara.sk (14.10.2015)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 366.
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 366.
[5] www.galanta.fara.sk (14.10.2015)
[6] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 366.
[7 - 9] www.galanta.fara.sk (14.10.2015)
Bibliografia
www.galanta.sk
GPS
48.191709, 17.732226
48°11'30.2"N 17°43'56.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk