Lokalita
obec Hrabušice, okres Spišská Nová Ves, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne románsky kostol z polovice 13. storočia. Rozšírený severnou sakristiou bol v polovici 14. storočia. Nové presbytérium a severnú kaplnku postavili začiatkom 15. storočia. Okolo roku 1500 rozšírili sakristiu, v roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami, pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari v roku 1916 prestavali vežu s použitím pôvodných románskych častí. Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Oltárny uzáver je zaklenutý dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klenby klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je sakristia, ktorá pochádza asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu v roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. storočia, znázorňujúcu scénu Ukrižovania. ^[1] Gotické presbytérium presvetľuje niekoľko vysokých gotických okien, ktoré majú lomený oblúk a sú zdobené kamennou kružbou. Veža je zastrešená ihlancom. Združené románske okná v najvyššom poschodí veže sú rozdelené stĺpikmi, ktorých hlavice zdobí zaujímavý dekór. Fasády sakrálneho objektu sú hladké. Presbytérium a sakristia majú v exteriéri oporné piliere.
 

Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona je neskorogotický krídlový z rokov 1516 - 1520. V skrini sú sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra, z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú štyri tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona od tzv. majstra legiend sv. Antona, na vonkajších stranách krídiel je pašijový cyklus, štyri obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela je prázdna, v nadstavci sú gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava a Imricha. ^[2]
 

Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Metercie z rokov 1515 - 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory zo začiatku 16. storočia. Kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy štyroch anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ je rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia je rokoková od J. Szilassyho. ^[3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.