Lokalita
obec Ilava, okres Ilava, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Hrad vybudovaný na okrajovej polohe nad svahom k Váhu strážil dôležitý brod cez rieku a dohliadal na križovatku významných diaľkových ciest. V písomných prameňoch sa objavuje až od roku 1439, keď ho kráľ Albert Habsburský daroval svojej manželke kráľovnej Alžbete Luxemburskej. Hrad postavili najneskôr za vlády Žigmunda Luxemburského. Alžbeta ho ešte v roku 1439 dala do zálohu Ulrichovi Cillskému, od ktorého ho v roku 1454 výmenou získal Ján Huňady. Neskôr hrad kráľ Matej Korvín daroval Blažejovi Maďarovi a po ňom ho zdedil Pavol Kiniži. Po jeho smrti majetok v roku 1494 získal Štefan Zápoľský a potom jeho syn Ján. Po zhabaní majetkov Zápoľskovcov daroval kráľ Ferdinand v roku 1527 Ilavu Ladislavovi Macedónskemu. Ten ho o šesť rokov predal chorvátskemu šľachticovi Mikulášovi Ostrošičovi, ktorého potomkovia hrad vlastnili až do konca 17. storočia. ^[1]
 

V roku 1670, keď bol Matej Ostrošič obžalovaný z účasti na sprisahaní, hrad obsadilo cisárske vojsko. Na príkaz generála Strassalda bolo následne v roku 1674 rozváľaných jeho šesť obranných bášt, obvodové priekopy zasypané a obytné priestory spustošené, aby sa tak zmenšila jeho obranyschopnosť. Po skonfiškovaní Ostrošičových majetkov spravovala Ilavský hrad s panstvom kráľovská komora. V roku 1693 boli majetky odpredané generálovi grófovi Sigfrídovi Breunerovi, ktorý prestaval vonkajšiu časť hradu na reprezentačné a obytné účely. Príslušníci rodu boli veľkí priaznivci charitatívnej rehole trinitárov, a preto im už onedlho poskytli vnútorný hrad a rád ho prestaval na kláštor a nemocnicu. ^[2] V rámci stavebných prác, ktoré boli úplne dokončené až v roku 1753, vybudovali aj barokový kostol (1701 – 1722). ^[3]
 

Kostol sa na komplex vnútorného hradu napojil od juhozápadu, v mieste zasypanej priekopy. Jadro hradu vtedy predĺžili aj severovýchodným smerom, čím vzniklo druhé smostané nádvorie kláštorného komplexu. Na vonkajšej východnej strane kláštornej budovy založili barokovú francúzsku záhradu a okrasný rybník. Po odchode trinitárov z Ilavy, na základe rušenia kláštorov cisárom Jozefom II, v roku 1783 bol kláštor s nemocnicou dlho nevyužívaný a istý čas jeho budova slúžila ako manufaktúra. Po jej zániku v roku 1805 objekt odkúpil gróf Königsegg a v roku 1855 ho odkúpil štát. ^[4] Po roku 1856 bol objekt upravený bez podstatnejších zmien na väznicu. ^[5] Prístupný pre verejnosť je iba kláštorný barokový kostol s bohatou umeleckou výzdobou. ^[6]
 

Pevnosť vybudovali koncom 16. storočia zo stredovekého hradu. Pôvodne gotický hrad pochádzal pravdepodobne už z konca 13. storočia. ^[7] Podoba stredovekého hradu je bez hĺbkového výskumu zatiaľ neznáma a len podľa grafickej dokumentácie zo 17. storočia možno predpokladať, že pravidelný štvorkrídlový pôdorys vnútorného hradu obkolesného ešte v 17. storočí širokovou priekopou by mohol byť zvyškom pôvodnej kráľovskej stavby. O prestavbu gotického hradu na prepychové renesančné šľachtické sídlo sa zaslúžili Ostrošičovci. Napriamo to nasvedčuje aj letopočet 1646 na vonkajšej fasáde a rodový erb s letopočtom 1652 nad vnútornou bránou hradu. Celkovú podobu hradu po tejto prestavbe verne približuje grafická archívna dokumentácia z druhej polovice 17. storočia. Podľa nej sa hrad skladal z jadra a predhradia. Tri nárožia vnútorného hradu predpokladaného stredovekého pôvodu vtedy spevňovali valcové, pravdepodobne renesančné bašty. Jadro obkolesovala priekopa, ponad ktorú viedol na severozápadnej strane prístupový most. Od severozápadu a juhozápadu sa na vnútorný hrad napájal vonkajší hrad s obvodovou zástavbou vymedzujúcou priechodné nádvorie. Juhozápadný trakt z vonkajšej strany lemovali tri oblé bašty, pričom ďalšia malá valcová bašta chránila hlavný vstup do hradu zo strany mesta na juhovýchodnej strane. Druhá menej významná brána do predhradia sa nachádzala na severnej strane. Na voľnom priestranstve medzi hradom a mestom boli v tom čase situované záhrady. ^[8] Renesančná úprava hradu na protitureckú pevnosť sa vyznačuje zložitým pôdorysom okolo dvoch nádvorí so systémom kazemát a nárožných bášt s vencom hradieb pôvodne nadväzujúcich aj na mestečko. ^[9]
 

 

Ilava – Kostol Všetkých svätých

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia a adaptácia.
 

Ilava - pevnosť, Dolný hrad, objekty 01 a 04 (č. ÚZPF 724/1) - architektonicko-historický výskum a umelecko-historický výskum vonkajšieho plášťa - rok 2004. Autorka: doc. PhDr. Z. Ševčíková, CSc.. ^[10]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je dobrý.

Prístup
Rozsiahly komplex budov je viditeľný už z diaľky. Nachádza sa v strede mesta.