Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Liptovský Hrádok
Lokalita
obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Hrad v minulosti kontroloval brod cez riečku Belá neďaleko jej sútoku s Váhom, ako aj významnú komunikačnú spojnicu medzi povodím Váhu a Spišom. [1] Pôvodne tu stál nížinný vodný hrad oddelený od okolia vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka. [2]
 

Výstavbu hradu inicioval magister Donč, ako sa to uvádza v listine z roku 1341, keď sa hrad spomína prvýkrát pod názvom Ujvár, čiže Nový hrad. Vznikol niekedy po roku 1316, keď Donč násilím zabral tunajší majetok Belsko. Po prechode do kráľovských rúk v roku 1341 sa hrad stal novým sídlom županov liptovského komitátu a nahradil predchádzajúce sídlo župana na vysoko položenom Liptovskom hrade. Pravdepodobne počas vpádu husitov v roku 1433 alebo o niečo neskôr bol silno poškodený, lebo v roku 1441 ho nadobudli Rikolfiovci z Brezovice s podmienkou, že ho opravia a dobudujú. V roku 1450 hrad prešiel na Petra Komorovského, ktorý sa neskôr stal kapitánom Jiskrovho vojska. Násilím ho držal až do roku 1474, keď si ho vydobyl kráľ Matej Korvín a daroval ho Tomášovi Tarkőimu, čím sa vrátil do rúk Brezovickovcov. Už v roku 1485 je však v moci Zápoľskovcov, u ktorých zotrval až do konca stredoveku. [3]
 

V rušnom období druhej polovice 17. storočia hrad častejšie menil majiteľov, ktorí striedavo stáli na strane cisára alebo protihabsburských povstalcov. Z toho dôvodu sa stal dejiskom bojov medzi povstalcami a cisárskymi vojskami, čo malo pre stavbu aj následky. Inventár z roku 1663 ešte uvádza zachovaný a zariadený hradný areál spolu s funkčným mlynom, pekárňou, pivovarom a kováčskou dielňou. V neskorších bojoch bolo poškodené ranogotické jadro, ktoré už viac neobnovili a v 18. storočí úplne schátralo. Jeho poloha vnútri kaštieľa zrúcaninu zachránila pred rozobratím. Z historických plánov hradu z roku 1774 a 1775 vidieť, že vedľa schátraného gotického jadra (už bez striech) ešte stál obývaný neskorogotický trakt, krytý novou manzardovou strechou. [4]
 

Posledný majiteľ upadajúceho hrádockého panstva Ján Lichtenstein ho spolu s hradom v roku 1731 opredal kráľovskej komore. V roku 1762 komora prikúpila aj susedné likavské panstvo, a vytvorila celistvé likavsko-hrádocké panstvo. Hospodársky rozmach nového panstva sa onedlho odrazil aj na barokovej prestavbe kaštieľa. [5] Hrad aj kaštieľ v roku 1803 vyhoreli. Obnovili už len kaštieľ a hrad ostal v ruinách. [6] Kaštieľ ako posledný funkčný zvyšok niekdajšieho hradu tvoril do roku 1850 sídlo hrádockej komory. Neskôr v ňom zriadili väznicu a umiestnili okresný súd. [7] Horný hrad v roku 1930 čiastočne zabezpečili pred rozpadom. [8]
 

Celistvo zachované hradné jadro zo začiatku 14. storočia zabralo úzky skalný výbežok, na ktorom postavili pozdĺžny dvojpodlažný palác zakončený na kratších stranách dvojicou obranných veží. Veže s oblými čelami členili štrbinové vetracie aj osvetľovacie otvory a spolu s palácom boli zakončené ochodzou s cimburím. Dispozícia dvojvežového jadra s ústredným palácom bola u nás rozšírená najmä v 14. storočí (Holíč, Dobrá Voda, Blatnica). V prípade Liptovského Hrádku patí k najlepšie zachovaným príkladom. [9]
 

Stavby mimo jadra sa zachovali až z obdobia prestavby v 15. storočí, keď od severu pričlenili k jadru malé predhradie. Jeho západnú – do smeru prístupu orientovanú časť – vypĺňal dvojtraktový priechodný palác napojený na nadstavanú západnú vežu, susediace malé nádvorie so studňou ohraničoval múr s nárožnou podkovovitou vežičkou. V paláci sa našli viaceré zvyšky pôvodných maľovaných okenných paspart, medzi inými aj pasparty s ľaliami. Bol postavený vonkajší okruh opevnenia, ktoré okolo jadra vymedzovalo obdĺžnikový priestor veľkého predhradia a zvonka bolo lemované vodnou priekopou. Bezpečnosť prístupu od západu zvyšovalo vysunuté predbránie s polkruhovou baštou. Tým sa stredoveký vývoj hradu zavŕšil a v takejto podobe zotrval až do renesančnej prestavby, o ktorú sa postaral Valent Balassa. Jeho rod vlastnil hrad v rokoch 1554 – 1600. [10]
 

Rozsiahla stavebná činnosť zahŕňala opravy a prestavby s nákladom vyše 3000 zlatých. Uskutočnila sa okolo roku 1575 a najväčšou premenou prešlo vonkajšie predhradie, ktorého opevnenie doplnili nárožnými lichobežníkovými baštami. K severnému a čiastočne západnému úseku opevnenia pristavali aj nové obytné trakty. Neskoršie úpravy a rozširovanie obytných priestorov sa udialo najmä v dôsledku tureckých nájazdov do Liptova koncom 16. storočia. Dodnes o tom informujú pamätné nápisy na baštách v predhradí, o tieto práce sa v rokoch 1600 – 1603 pričinil nový majiteľ Mikuláš Šándorfi spolu s manželkou Magdalénou Zaiovou. Pri prestavbe a zvýšení západnej časti jadra boli jeho priestory prepojené novým točitým schodiskom v samostatnom prístavku, pričom horný hrad spojili drevenými mostíkmi s pavlačami budov veľkého predhradia. Súčasným predĺžením západného krídla až po juhozápadnú baštu a adaptáciou bášt vznikol nový celok renesančného kaštieľa, ktorého fasády boli spestrené okennými šambránami a maľovanou výzdobou nároží bášt. [11] Klenutý prejazd do nádvoria kaštieľa patrí k pôvodným konštrukciám opevnenia hradu a jeho vstupnej brány. Postupné narastanie pôdorysu je opticky zjednotené barokovými pruskými klenbami. [12]

Pamiatková ochrana
Konzervovanie.
 

Zámer pamiatkovej úpravy bol vypracovaný v roku 1969. Archeologický výskum realizoval profesor G. Balaša. Reštaurátorský výskum v rokoch 1969 - 1971 uskutočnil akademický maliar Vladimír Úradníček. Architektonická štúdia: Krajské stredisko ŠPS OP Banská Bystrica, 1965 a SVŠT Bratislava, Ing. arch. Majzlík. [13]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je dobrý. Je v súkromných rukách.
Prístup
Nachádza sa v severovýchodnej časti obce.
Fotogaléria
Liptovský Hrádok oceľorytina Ludwiga Rohbocka z roku 1856Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Viliam Mazanec 8/2000Liptovský Hrádok foto © Martina DzurušováLiptovský Hrádok foto © Lucia Kohanová 8/2010Liptovský Hrádok foto © Imrich Kluka 10/2010Liptovský Hrádok foto © Patrik Kunec 12/2010Liptovský Hrádok foto © Marián Jarina 10/2012Liptovský Hrádok foto © Marián Jarina 10/2012Liptovský Hrádok foto © Marián Jarina 10/2012Liptovský Hrádok foto © Marián Jarina 10/2012Liptovský Hrádok foto © Marián Jarina 10/2012Liptovský Hrádok foto © Marián Jarina 10/2012Liptovský Hrádok foto © Marián Jarina 10/2012Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok a kaštieľ v popredí foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok a kaštieľ v popredí foto © Hana Farkašová 6/2017Hrad Liptovský Hrádok a kaštieľ v popredí foto © Hana Farkašová 6/2017
Poznámky
[1] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 187.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 130.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 187.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 189 - 190.
[5] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 190.
[6] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 130.
[7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 190.
[8] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 130.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 187 - 188.
[10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 188.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 188 – 189.
[12] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 130.
[13] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine: Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 19.
GPS
49.045646, 19.733011
49°02'44.3"N 19°43'58.8"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk