Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Modrý Kameň
Lokalita
obec Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Hrad dostal pomenovanie pravdepodobne podľa farby tufových vyvrenín. Tie majú sivomodrú farbu. Sídlo bolo založené v roku 1137. Prvým známym majiteľom hradu bol zvolenský župan, kráľovský prokurátor Ondreja II. a spišský komes Ditrich (Detrik alebo Detre). Ako pán hradu sa spomína v kráľovskej listine z roku 1236, keď sa hrad za vlády kráľa Bela IV. začal meniť na významnú protitatársku pevnosť. [1]
 

V zmienke o hrade z roku 1285 sa píše o majiteľovi Petrovi Forróvi. Po jeho smrti sídlo získali synovia Kazimíra z bíňskej vetvy Hunt-Poznanovcov. Už v roku 1290 hrad dobyli späť Petrovi súrodenci, zakladatelia rodu Balassovcov. Ich držbu násilne prerušil Matúš Čák Trenčiansky, ale po jeho smrti v roku 1321 kráľ vrátil hrad predkom Balassovského rodu. Pevnosť sa stala hlavným a trvalým sídlom Balassovcov [2] až do jej zániku. [3]
 

V polovici 15. storočia sa Modrý Kameň spomína ako tábor Jána Hunyadyho, ktorý tu zbieral posily na vojnu s Jánom Jiskrom z Brandýsa. Traduje sa, že na hrade niekoľko dní a nocí prežil kráľ Matej Korvín, syn Jána Hunyadyho. Zastavil sa tu cestou z Vyšehradu do Zvolenského lesa, kde mal vlastný hrad i poľovnícky revír. [4]
 

Po bitke pri Moháči sa Modrý Kameň stal dôležitým článkom v systéme protitureckej obrany v Uhorsku. Od Muráňa až po Nové Zámky ležalo preddunajské pásmo s tridsiatimi piatimi pevnosťami, medzi ktoré patril aj hrad Modrý Kameň. Pramene nazývajú Modrý Kameň a Divín baštami Novohradu. Majiteľom hradu bol v tom čase Ján Balassa, zvolenský župan, od roku 1562 hlavný kapitán banských miest, známy protiturecký bojovník. [5]
 

Hrad je opradený povesťami o tajných chodbách, ktoré viedli do najbližšieho okolia, ale aj do Haliče, Balážskych Ďarmôt a Želoviec. [6]
 

V roku 1575 hrad napadli Turci a po troch dňoch obliehania ho dobyli. Turci v roku 1578 rozšírili plochu hradu palisádovým opevnením, za účelom sústredenia svojho početného vojska. V roku 1588 sa pokúsilo hrad dobyť uhorské vojsko, ale neúspešne. Napriek tomu sa podarilo útočníkom vypáliť nielen predhradie, ale aj hradné jadro, ktoré, až na jednu vežu, vyhorelo celé. Situácia sa zmenila po konsolidovaní pripravovanej protitureckej ofenzívy koncom 16. storočia. V rámci nej sa vojenskou operáciou kráľovského vojska vedeného Mikulášom Pálffym podarilo v roku 1593 hrad získať späť. Pri ústupe však Turci vyhodili objekt do povetria. Žigmund Balassa ho po získaní musel dať v rokoch 1609 – 1612 nákladne zrekonštruovať. [7]
 

V čase stavovských povstaní na začiatku 17. storočia sa hradný pán Žigmund Balassa uchádzal o funkciu sedmohradského kniežaťa. Neváhal sa spojiť ani s Turkami, v snahe získať vytúžený cieľ. Zámer bol odhalený a hrad Modrý Kameň bol v roku 1616 dobytý kráľovským vojskom. Žigmunda zajali a uväznili. Turecké útoky pokračovali naďalej a v rámci koristníckeho vpádu v roku 1659 bol Modrý Kameň napadnutý. Objekt bol znova poškodený v roku 1683, keď ho dobýjalo povstalecké vojsko Imricha Thökölyho. Po tomto období už vážne poškodené hradné jadro majitelia neobnovili. Palác v predhradí dal Gábor Balassa v prvej polovici 18. storočia barokovo prestavať na kaštieľ a na svahu kopca za hradom vznikol komplex barokovej kalvárie. Kaštieľ v tom čase získal dnešnú podobu a celá prestavba bola zavŕšená posvätením hradnej kaplnky v roku 1759. Po Balassovcoch sa majiteľom stavby stal haličský gróf Forgách. Koncom 19. storočia zrúcaninu horného hradu upravili na park s terasami poskytujúcimi majiteľom nádherný výhľad na okolitú krajinu. [8]
 

Koncom 19. storočia sa vlastníkmi hradu a kaštieľa stali Károlyiovci a začiatkom 20. storočia Károlyiho dcéra grófka Gabriela Almássyová. V roku 1923 predala celý majetok ČSR a vysťahovala sa do Maďarska. V 30. rokoch sídlili v kaštieli rôzne inštitúcie, správa okresu, okresný súd, úrad práce, väznica a archív. [9]
 

Podobu hradu v ranom stredoveku zotreli časté prestavby a úpravy, vyvolané stálymi bojmi o hrad. [10]
 

Výskum potvrdil vznik podstatných častí hradu v priebehu 13. a 14. storočia. Nepravidelný oválny pôdorys jadra s osami 46 a 32 m bol vymedzený hradbovým múrom, pričom vstupná brána bola situovaná v zalomení hradby na juhovýchode. V tejto časti sa nachádzal stredoveký palác, z ktorého sa dodnes zachovali dve obvodové steny so zvyškami gotického okna a kozuba. Obranu jadra na severnej a východnej najviac ohrozenej strane už v stredoveku zabezpečoval dodnes zachovaný parkán. Výskum tiež preukázal, že k výraznému poškodeniu a k následnej prestavbe hradu došlo v 16. storočí. Z písomných prameňov je známe, že nárast významu hradu si vynútil jeho opravu na náklady eráru. Bolo to v roku 1562, keď jeho majiteľa Jána Balassa vymenoval kráľ Ferdinad I. Habsburský za zvolenského župana a veliteľa vojsk banskej oblasti. Veľké turecké nebezpečenstvo motivovalo majiteľov, aby zvýšili obranyschopnosť hradu vybudovaním nových objektov určených pre delostreľbu a na pobyt väčšej posádky. Výskum doložil radikálnu prestavbu paláca nad vstupom do hradného jadra na začiatku 17. storočia a asi v tom období zmodernizovali delostrelecké plošiny v mieste parkánu. Zároveň vybudovali juhovýchodný štvorboký bastión. Prestavba zasiahla tiež severné priechodné predhradie. Na mieste staršieho opevnenia sa postupne sformovala trojkrídlová palácová stavba (kaštieľ) v pôdoryse nepravidelného U obsahujúca kaplnku. Archeologický výskum doložil viaceré prestavby v priestore západného krídla objektu, ako aj zvyšky drevohlinitej konštrukcie súvisiacej s písomne doloženým tureckým opevňovaním predhradia. Celá palácová stavba v predhradí bola od prístupovej strany oddelená šijovou priekopou preklenutou prístupovým murovaným mostom. [11]
 

Hoci hradný areál tvoria budova barokového kaštieľa, zrúcaniny horného gotického hradu a okolitý park, vžilo sa a používa pomenovanie hrad. Spolu s neďalekou Kalváriou, Chráneným náleziskom Modrokamenská lesostep, Gaštanicou (jedna z mála lokalít s výskytom gaštana jedlého), rímskokatolíckym Kostolom sv. Antona Paduánskeho (1878) vytvára fascinujúci kultúrnohistorický komplex. [12]

Pamiatková ochrana
Konzervácia zvyškov hradu.
 

Architektonický rozbor zrúcaniny hradného jadra uskutočnil Michal Šimkovic v roku 1998. [13] Múry jadra hradu boli naposledy pamiatkovo zakonzervované v roku 1998. [14]
 

V prípade hradu Modrý Kameň išlo o revíznu pamiatkovú úpravu a zaistenie paláca. Táto pamiatková úprava dokumentuje, že ochrana a pamiatková prezentácia nemusia byť vždy totožnými pojmami. Juhovýchodná stena paláca týčiaca sa nad terénom do výšky takmer troch podlaží je dominantou oválneho jadra hradu. Horný hrad, ktorý od konca 17. storočia pustne, bol zabezpečený a upravený. Jadro hradu vymedzené obvodovou hradbou bolo medzi rokmi 1866 – 1890 upravené na park navozením hliny do vnútorného priestoru bývalého nádvoria a vytvorením parkovej úpravy s terasami po obvode. Osobitná pozornosť bola venovaná stabilizácii steny paláca, ktorá bola povrchovo stabilizovaná nahodením cementovej kaše na líce muriva. Zhodnotenie výsledkom pamiatkovej úpravy z konca 19. storočia po sto rokoch prinieslo rozporuplné hodnotenie: technologicky nevhodná konzervácia murív postupne spôsobila deštrukciu väčšiny povrchových renesančných omietok a postupne aj výrazné narušenie murív paláca. Naopak parkové úpravy v jadre hradu výborne ochránili zaniknuté časti jadra hradu. Obmedzený rozsah statickej stabilizácie v roku 1998 bol daný finančnými možnosťami investora. Z nich vyplynulo obmedzenie úpravy striktne len na nadzemnú časť muriva juhovýchodnej steny paláca, bez možnosti preskúmať aj nadväznú časť prvého a druhého podlažia, zakrytých suťovým závalom. Preto bolo cieľom pamiatkovej úpravy udržať hrad v podobe, ktorú určila úprava z konca 19. storočia, ale pri korekcii jej negatívnych dopadov. Tento fakt spolu s veľkým rozsahom zachovaných historických omietok zo 14. – 17. storočia si vynútili minimalistický rozsah úprav. Tie sa zamerali len na odstránenie cementového poteru na líci muriva, stabilizáciu otvorov a koruny muriva, ostatné plochy boli ponechané v pôvodnom stave. Celkovým cieľom pamiatkového zámeru bola revitalizácia jadra hradu s parkovou úpravou z konca 19. storočia, ktorá okrem konzervácie steny paláca zahŕňala obnovu charakteristických detailov parkovej úpravy – schodísk, zábradlí a terás. Zámer bol koncipovaný s vedomím, že táto úprava do značnej miery prekrýva a skresľuje podobu stredovekého hradu, ale jej základným kladom je výborná ochrana unikátne zachovaného jadra hradu. [15] V súčasnosti, keď je hlavným problémom záchrana nadzemných zvyškov hradu, predstavuje táto úprava najlepšiu možnosť z hľadiska jeho ochrany. Dlhodobým cieľom úpravy je udržať hrad do doby zmysluplnej celkovej pamiatkovej prezentácie hradu. [16]
 

V roku 2013 sa na hrade Modrý Kameň realizoval archeologický výskum. Celkove bola na hrade Modrý Kameň v roku 2013 preskúmaná plocha okolo 700 m2. V priestore severného parkánu, severozápadnej terasy a východnej terasy sa realizoval plošný odkryv. Početné keramické fragmenty dokladajú osídlenie hradného kopca už v dobe bronzovej, no predovšetkým v období vrcholného stredoveku a novoveku. Pozornosť si však zaslúžia najmä architektonické objavy. V severnom parkáne archeológovia objavili tri strieľne a pôvodnú pochôdznu úroveň. Nachádzal sa tu aj sekundárne vysekaný vstup do interiéru dosiaľ neznámej miestnosti pod severozápadnou terasou. V jej priestore sa podaril aj najväčší objav roku 2013 – obytná veža s kruhovým pôdorysom. Pravdepodobne ide o jednu z najstarších stavieb na hrade. Pri skúmaní východnej terasy sa odkryli zvyšky ďalšieho traktu stredovekej pevnosti. Pôvodne sa v ňom nachádzala hradná kuchyňa, čo dokladajú aj zvyšky tzv. chlebovej pece. Výskum realizoval Archeologický ústav SAV v spolupráci s OZ Hradčan a Múzeom bábkarských kultúr a hračiek SNM. Realizácia: Ján Beljak a Michal Holeščák. [17]
 

Modrý Kameň – hrad, prvé podlažie východného krídla (č. ÚZPF 465/8) – architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [18]
 

Modrý Kameň - hrad, kaštieľ (č. ÚZPF 465/8) – architektonicko-historický výskum fasád, východného krídla a nárožného rizalitu - rok 2017. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [19]
 

Modrý Kameň – hrad, palác hradný, múr hradbový, múr parkánový, park, parkán, (č. ÚZPF 465/1-6) - architektonicko-historický výskum murív odkrytých výskumom v rokoch 2013-2016 - rok 2018. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [20]

Súčasný stav a využitie
Konzervovaná ruina.
Prístup
Zvyšky horného hradu stoja na skalnatom výbežku (315 m n.m.), ktorým sa k vývyšenine Krupinskej planiny začína dvíhať Kalvársky vrch, priamo nad mestom Modrý Kameň. [21]
Fotogaléria
Hrad Modrý Kameň rytina z 18. storočiaHrad Modrý Kameň kresba z konca 19. storočiaHrad Modrý Kameň zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1910)Hrad Modrý Kameň a kaštieľ zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1920)Hrad Modrý Kameň - vstup do areálu kaštieľ + hrad zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1920)Hrad Modrý Kameň foto © Imrich Kluka 7/2008Hrad Modrý Kameň foto © Jana Lacková 4/2010Hrad Modrý Kameň foto © Jana Lacková 4/2010Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 9/2013Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 8/2017Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 8/2017Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 8/2017Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 9/2013Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 8/2017Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 8/2017Hrad Modrý Kameň foto © Ladislav Luppa 8/2017
Poznámky
[1] FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 58.
[2] Balassovci - vplyvný rod, z ktorého pochádzalo viacero kráľovských pobočníkov, županov, básnikov, protitureckých bojovníkov, lekárov, grófov, ale aj lúpežných rytierov. V polovici 16. storočia patrili Balassovci na Slovensku k najbohatším rodom Uhorska. Ladislavovi Balassovi udelil kráľ Žigmund v roku 1409 členstvo v Dračom ráde, rok po tom čo vydal nový štatút Dračieho rádu, kedysi najvýznamnejšieho rytierskeho rádu v Uhorsku. Vtedy sa symbol draka dostal aj na balassovský erb. FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. s. 58.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 207 - 208.
[4 - 5] FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. s. 58.
[6] Povesť o Valentínovi Balassovi (1554 – 1594), významnom renesančnom básnikovi a protitureckom bojovníkovi, hovorí o ukrytom poklade, ktorý sa dodnes nenašiel. Ďalšia povesť opisuje Imricha Balassu (17. storočie) a jeho zločin – vraždu manželky. Povesť zachovávajú miestni obyvatelia ústnym podaním z generácie na generáciu. FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. s. 58 - 59.
[7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 208.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 209.
[9] FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. s. 59.
[10] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 160.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 208 - 209.
[12] FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. s. 59.
[13] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 208.
[14] STANÍK, Ivan – ŠIMKOVIC, Michal: K problémom metodiky prezentácie hradov a fortifikácii na Slovensku. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 14. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2003, s. 67.
[15] Jadro hradu zrejme predstavuje zriedkavý typ zrúcaniny, kde obvodová hradba zachovaná do výšky asi dvoch podlaží ukrýva nánosy kompletne prekrývajúce vnútornú zástavbu jadra hradu, o ktorej sa dá predpokladať, že je pod terénom zachovaná do výšky približne 1,5 podlažia. STANÍK, Ivan – ŠIMKOVIC, Michal: K problémom metodiky prezentácie hradov a fortifikácii na Slovensku. s. 71.
[16] STANÍK, Ivan – ŠIMKOVIC, Michal: K problémom metodiky prezentácie hradov a fortifikácii na Slovensku. s. 66 - 67.
[17] www.archeol.sav.sk (19.3.2014)
[18 - 20] www.pamiatky.sk (30.4.2023)
[21] FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. s. 58.
Bibliografia
FERENCOVÁ, Helena – MIHÁĽKIN, Ján – ĎUROVOVÁ, Bibiana: Hrad Modrý Kameň – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 58 – 61.
www.modrykamen.sk
GPS
48.243419, 19.333351
48°0 14' 36.31", 19°0 20' 0.06"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk