Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Šášov
Iný názov
Podhraď, Podhradie
Lokalita
obec Žiar nad Hronom, okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Polohou je hrad určený na stráženie vstupu do komunikačne významnej tiesňavy, ktorou sa Hron prediera od Zvolena a vyteká pod Šášovom. [1] Spolu s hradom Revište, situovaným južnejšie na druhom brehu Hronu, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice. [2]
 

Prvá správa o hrade je v listine z roku 1253, v ktorej sa hrad bratov de Vancha používa na vymedzenie majetku kláštora vo Svätom Beňadiku, vpísali jeho meno castrum de SUSOL dodatočne. Niekedy pred rokom 1320 bol Šášov kráľovským hradom a z tohto obdobia sú známe mená kastelánov a často aj ich činy. Od roku 1387 sa časti menili jeho majitelia, kým kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1424 hrad neprepísal na kráľovnú Barboru. Okolo polovice 15. storočia mali správcovia hradu – Ladislav Zuboňa a Ladislav Upori – časté ozbrojené konflikty s mešťanmi a baníkmi Banskej Štiavnice. Upori sa dokonca pridal k Jiskrovi z Brandýsa. V roku 1465 sa hrad vrátil do kráľovských rúk Mateja Korvína, ktorý ním chcel zabezpečiť svoju manželku Beatrix, ale po jeho smrti v roku 1490 kráľovná darovala hrad a panstvo jágerskému biskupovi Dóczymu. [3] Tento rod ho vlastnil až do roku 1647. V rokoch 1650 – 1652 získal kúpou hrad a panstvo Gašpar Lippay. [4] Za Thökölyho povstania sa hradu zmocnili jeho vojská, ale v roku 1676 ho cisárske vojsko dobylo naspäť. Hrad však už nehral dôležitú vojenskú funkciu a v 18. storočí pomaly spustol. [5]
 

Veľmi úzku a predĺženú dispozíciu predurčil hradu tvar skalnatého hrebeňa, ktorý je od výbežku Štiavnických hôr oddelený preliačením sedla. Bolo natoľko široké, že neskôr umožnilo vybudovanie opevneného hospodárskeho zázemia, pre ktoré na hrade nebolo miesto. Z prvotnej stavby sa asi veľa nezachovalo. Značne pochybná je najmä zaoblená západná veža, ktorej vyhotovenie zodpovedá skôr batériovým vežiam neskorého stredoveku a včasného novoveku. Najstaršie časti hradu tak treba hľadať na vrchole hrebeňa, kde je situovaný vežový dvojpriestorový palác (13,5 x 12,5 m). Okrem iného i nahradenie jeho trámových stropov valenými klenbami je dôkazom o prestavbách a tak dolné partie múrov môžu pochádzať z 13. storočia. Najvyššie miesto má zvyšky masívneho kvádrového muriva, možno hranolovej veže. Nachádzajú sa na mieste ľahkého odčleneia akropoly na strmom skalnom stupni, odkiaľ terén nádvoria klesá až k bráne. Medzi stopami veže a palácom je v umelej skalnej priehlbine vymurovaná kruhová cisterna, tú pohltilo neskorogotické rozšírenie paláca, ktorému mohla ustúpiť i predpokladaná veža. Začiatkom 16. storočia severný múr hradu staticky zabezpečili obmurovkami a opornými piliermi. [6]
 

Pod skalným schodom hornej časti hradu sa nachádza druhá cistrena (hlboká 7 m), ktorej vyhĺbenie súviselo so stavbou neskorogotického severného paláca. Stavali ho v dvoch fázach po roku 1465 a určite upravovali aj neskôr. Na konci dolnej časti nádvoria stojí oblá veža. Jej vnútorný priestor v suteréne je nepravidelne šesťboký a kolíše i hrúbka múrov. Vo všetkých podlažiach sa nachádzajú komory na delá a navyše sa veža smerom nahor mierne zužuje. Uvedené skutočnosti a spôsob pripojenia nadväzujúcich múrov vzbudzujú vážne podozrenie, že veža bola postavená do zasanovaného konca hradného areálu ako batériová veža. Otvor brány vedľa veže nie je pôvodný a vstup zo strany úbočia ešte chránilo predbránie. Spojené je s hradbou južného bočného predhradia a obe pochádzajú z prestavby začiatkom 16. storočia. Hradba predhradia sa k nárožiu horného paláca pripojila polygonálnou baštou, ktorá ju posilňovala z ohrozenej strany. [7]
 

Do polovice 16. storočia bola ešte ohradená plocha v sedle pod hradom, kde sa nachádzala studňa a kam sa vchádzalo prejazdom v zmiznutej hranolovej veži. Obrana v týchto miestach nehrala rozhodujúcu úlohu a pivnica bola dokonca vykopaná do svahu pred hradbou. Okolo polovice 15. storočia tomu bolo inak, lebo v tom čase vznikla na vrchole chrbta, asi 200 m od východného paláca, predsunutá pevnôstka. Zabezpečovala miesto, z ktorého – vďaka prevýšeniu 45 m – mohol byť hrad ohrozený na najcitlivejšom bode, svojom paláci. [8]

Pamiatková ochrana
Zámer pamiatkovej obnovy bol vyhotovený v roku 1977. [9] Na hrade bol vykonaný archeologický výskum v rokoch 1979 – 1986 s prestávkami.
 

Koncom 70. rokov 20. storočia Okresná pamiatková správa rozhodla o záchrane hradných ruín komplexnou konzerváciou, vrátane archeologického výskumu. Toto rozhodnutie motivoval fakt, že hrad je jedinou stredovekou nehnuteľnou pamiatkou mesta Žiar nad Hronom. Druhým dôvodom bola aj skutočmnosť, že do prelomu 20. a 21. storočia boli hradné ruiny v pomerne dobrom stave a rozsah plus statika hradného telesa núkali jedinečnú možnosť zakonzervovania a sprístupnenia pamiatky na veľmi atraktívnom mieste pri frekventovanom cestnom ťahu. Archeologický výskum (1979 – 1986), spojený s vypratávaním sutiny viedol Jozef Hoššo. Okrem interiérov palácov a nádvoria horného hradu boli preskúmané aj dve cisterny hlboké 3,5 m a 7 m. Preskúmaná bola aj vstupná brána do predhradia v sedle hradného kopca a vysunutá pevnosť. Vyťažený lomový kameň bol triedený a uskladnený v priestoroch horného hradu pre použitie pri konzervácii ruín. Okrem toho bola obnovená a pre prístup stavebných strojov upravená cesta do predhradia. [10] Pomerne rozsiahla plánovaná obnova sa však nikdy neuskutočnila.
 

Žiar nad Hronom-Šášovské Podhradie – hrad Šášov – veža delová, predbránie, bastión (č. ÚZPF 1266/1-15) – architektonicko-historický výskum 1. etapa - rok 2014. Autor: Ing. arch. Martin Bóna. [11]
 

Žiar nad Hronom-Šášovské Podhradie – hrad Šášov, palác hradný II. – severný (č. ÚZPF 1266/3) – architektonicko-historický výskum, 2. etapa - rok 2015. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. [12]
 

Žiar nad Hronom-Šášovské Podhradie – hrad Šášov (č. ÚZPF 1266/2) – architektonicko-historický výskum východného paláca - rok 2016. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. [13]
 

Žiar nad Hronom-Šášovské Podhradie - hrad Šášov (č. ÚZPF 1266/1-15) - architektonicko-historický výskum, 4. etapa - rok 2017. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. [14]
 

Žiar nad Hronom-Šášovské Podhradie – hrad Šášov (č. ÚZPF 1266/1–15) – doplnkový architektonicko-historický výskum hradného jadra - rok 2020. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. [15]

Súčasný stav a využitie
Ruina je vo veľmi zlom stave.
Prístup
Stojí na ostrej skalnatej ostrohe (340 m n. m.) nad ľavým brehom Hronu juhovýchodne od Žiaru nad Hronom. [16]
Fotogaléria
Hrad Šášov kresba z polovice 19. storočiaHrad Šášov zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1899)Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov - severný palác foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov - severný palác foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov - severný palác foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov - severný palác foto © Viliam Mazanec 8/2001Hrad Šášov - severný palác foto © Imrich Kluka 6/2005Šášov - cesta na hrad foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - výhľad foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - výhľad foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - severný palác foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - severný palác foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - severný palác foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - návštevníčka hradu foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - severný palác foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov - severný palác foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Patrik Kunec 4/2008Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Jana Lacková 9/2011Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014Hrad Šášov foto © Oto Tomeček 3/2014
Poznámky
[1] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 289.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 231.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 289.
[4] K jeho príslušenstvu patrilo vtedy Šášovské Podhradie, Ladomer, Jalná, Dúbrava, Kľačany, Ihráč, Repište, Prochoť, Močiar, Teplá, Teplice, Horná a Dolná Trnávka a Žakýľ. GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 240.
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 240.
[6 - 7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 290.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 290 - 291.
[9] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine: Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 25.
[10] Po celú dobu trvania archeologického výskumu sa intenzívne o záchranu Šášovského hradu zaujímal osobne generálny riaditeľ Závodu SNP, ktorý poskytoval na jeho záchranu mechanizmy a materiál. Jeho záujmom bolo zakonzervovanie a zabezpečenie stojacích ruín tak, aby slúžili ako múzeum dejín hradu a hutníctva, pričom by bol zachovaný v maximálnej miere vzhľad siluety ruiny. Ako vhodné objekty pre zastrešené expozičné a prehliadkové priestory boli vytypované = vstupná veža, severný palác, suterény východného paláca a pivnica v protiľahlom svahu v predhradí, s primeranými informačnými tabuľami a náučným chodníkom vedúcim až k vysunutej pevnosti. V tom čase múry vstupnej veže boli zachované až po úroveň posledného podlažia, rovnako ako severný múr severného paláca. Dobre boli zachované aj klenby prvého podlažia vstupnej veže a suterénov východného paláca. Podstatnú časť finančných nákladov na rekonštrukciu chcel poskytnúť Závod SNP a iba symbolická čiastka, spolu s metodickým usmernením zostali v kompetencii KSŠPSOP Banská Bystrica. Žiaľ, vedenie KSŠPSOP z nepochopiteľných dôvodov odmietalo a bránilo, aby bola využitá možnosť spolupráce so Závodom SNP a hradné ruiny boli nakoniec ponechané napospas svojmu osudu. Z uvedeného dôvodu je v súčasnosti hrad v dezolátnom stave. Výrazne sa zväčšilo zvetranie múrov, návštevníci hradu zahádzali vytriedenými kameňmi a kamennými článkami obidve cisterny, zrútili klenbu prvého podlažia a západnú stranu vstupnej veže a tiež zničili klenby suterénov vo východnom paláci. Zo sľubne sa rozvíjajúcej možnosti zachovania a prezentovania jedného zo slovenských hradov je dnes iba vŕšiaca sa hŕba kameňov, ako spomienka na nezodpovedný postoj metodického pracoviska a vedenia KSŠPSOP v Banskej Bystrici. HOŠŠO, Jozef: Tri zakopnutia pamiatkovej úpravy na archeologických lokalitách v Stredoslovenskom kraji. Poznámka k súčasnému stavu hradov Likava, Šášov a mestského hradu v Kremnici. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 14. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2003, s. 143 – 145.
[11] www.pamiatky.sk (11.5.2023)
[12] www.pamiatky.sk (23.9.2016)
[13 - 14] www.pamiatky.sk (11.5.2023)
[15] www.pamiatky.sk (13.8.2021)
[16] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 288.
Bibliografia
HOŠŠO, Jozef: Na hrade Šášov. In: Historická revue, 1996, č. 10, s. 6 - 7.
HOŠŠO, Jozef: Tri zakopnutia pamiatkovej úpravy na archeologických lokalitách v Stredoslovenskom kraji. Poznámka k súčasnému stavu hradov Likava, Šášov a mestského hradu v Kremnici. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 14. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2003, s. 143 – 145.
NEŠPOR, Jaroslav: Šášov. In: Krásy Slovenska, LXXXI, 2004, č. 9-10, s. 46 - 47.
www.ziar.sk
GPS
48.578992, 18.90004
48°0 34' 44.37", 18°0 54' 0.14"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk