Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Zniev
Lokalita
obec Kláštor pod Znievom, okres Martin, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Svojou strategickou polohou výšinné sídlisko z 11. – 12. storočia a neskorší kamenný hrad široko-ďaleko dominujú Turčianskej kotline, a preto aspoň vizuálne kontrolovali významné obchodné cesty z Nitrianska cez Turiec až do Poľska. [1] Hrad je známy pod menom Turčiansky hrad. Bol postavený na nižšom temene vrchu. Patrí medzi naše najvyššie položené hrady (druhý na Slovensku).
 

Výstavbu pôvodne refugiálneho hradu inicioval Ondrej, syn Ivanku z rodu Hunt-Poznanovcov, prívrženec kráľa Bela IV. v čase tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. V písomných prameňoch sa objavuje od roku 1243 pod názvom Turuch (uvádza sa aj Turucz, Turus). Ako sám kráľ viackrát uviedol, „silne opevnený hrad“ dal Ondrej postaviť s veľkým úsilím na obranu kráľovstva. Útočisko v ňom našiel aj kráľov syn, kráľovič Štefan, s ktorým Ondrej hrad v čase nepokojov bránil s pomocou veľkého počtu ozbrojencov. Význam hradu v uplatňovaní kráľovskej moci pretrval do konca 13. a začiatku 14. storočia, keď na ňom sídlila správa Turčianskeho komitátu. V roku 1248 kráľ založil pod hradom premonštrátske prepoštstvo, ktorého kláštorné budovy postavili v rokoch 1252 – 1264 a po viacerých prestavbách dodnes stoja na okraji podhradskej obce, ktorá to nesie aj v názve – Kláštor pod Znievom. Po osamostatnení Turčianskej stolice v roku 1339 sa sídlom turčianskych županov stal susedný hrad Sklabiňa. Význam Turčianskeho hradu dosť poklesol a po premenovaní na Zniev sa spolu s osadou v podhradí stal majetkom prepoštstva. [2]
 

Šľachtici českého pôvodu Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedleca vstúpili do služieb kráľa Jána Zápoľského v roku 1528. Rýchle ovládli niektoré hrady na Slovensku. Začiatkom roku 1530 Mikuláš Kostka napadol Zniev a vyhnal z neho premonštrátov. Pri ťažení vojska protikráľa Ferdinanda I. Habsburského, pod velením generála Jána Katzianera v roku 1532 bol hrad spolu s kláštorom dobytý a ťažko poškodený. [3] Vtedy alebo o niečo skôr bola zničená a už neobnovená horná časť hradu. Dolný hrad však naďalej udržiavali. Jeho hlavnú obytnú budovu na konci stredoveku tvorila trojpodlažná palácová stavba štvoruholníkového pôdorysu (15 x 14 m), ktorá vznikla rozšírením staršej obytnej veže. [4]
 

V roku 1538 hrad nakrátko vlastnil František Révay, ktorý ho v roku 1545 prikázal opevniť. V priebehu druhej polovice 16. a na začiatku 17. storočia hrad často menil majiteľov. [5] V roku 1605 hrad obsadili Bocskayovi povstalci, v roku 1681 Thökölyho vojaci a v roku 1705 Rákócziho vzbúrenci. [6] Tieto nepokoje a obsadzovania hrad poškodili.
 

V druhej polovici 18. storočia objekt ešte udržiavali a strážili ho dvaja strážnici. Koncom 18. storočia bol hrad už úplne opustený a rýchlo sa začal rozpadávať. Zachovali sa z neho veľmi skromné zvyšky muriva dvoch podlaží paláca. Stopy rozsiahleho opevnenia sú v malých terénnych nerovnostiach ledva badateľné. [7] Mimo hradu, na najvyššej časti horského hrebeňa vidieť zvyšky bývalej strážnej veže. [8] Svojou rozlohou bol jedným z menších stredovekých hradov na Slovensku. [9]
 

Dvojdielny hrad s murovaným kamenným opevnením sa rozkladal na okrajoch predĺženého vrcholového hrebeňa. Prístupová cesta viedla rovnako ako dnes od východu a ústila do brány v nároží nižšie situovanej opevnenej časti s nepravidelne zalamovaným pôdorysom s maximálnou dĺžkou asi 160 m. Ďalej cesta stúpala serpentínami k vyššie položenému skalnému výbežku, na ktorom dodnes stoja zvyšky budovy mladšieho pôvodu. Na tomto mieste cesta asi opustila dolný hrad, pokračovala na západ pozdĺž skalného hrebeňa a smerovala do vyššie položeného horného hradu. Jeho ústrednú dominantu tvoril pozdĺžny vežovitý palác (17 x 8,5 m) obklopený hradbou. Nepravidelný útvar bol chránený od východu šijovou priekopou. Nepatrné zvyšky muriva na juhovýchode naznačujú existenciu ďalšieho predhradia. Celkový rozsah murovaného areálu mohol sprostredkovať útočisko veľkému množstvu ľudí a išlo skutočne presne tak, ako v písomnostiach tvrdil Belo IV. o mohutný objekt, ktorý bolo ťažké a nákladné postaviť. Ešte v priebehu 13. storočia alebo v 14. storočí, vybudovali na najvyššom brale dolného hradu hranolovú vežu s rozmermi 7 x 8 m, ktorá sa zachovala v hmote stojacej zrúcaniny. [10]
 

Koncom 16. a začiatkom 17. storočí došlo k renesančnej prestavbe paláca, ktorého vernú podobu približuje zobrazenie z konca 18. storočia. Z neho vyplýva, že rozšírením stredovekej stavby na východ a prístavbou obrannej hranolovej bašty pri vstupe vznikla pozdĺžna budova, zastrešená šesticou priečnych valbových striech. Okrem bašty zabezpečovali ochranu objektu strieľne prelomené v parapetoch okien. Nad vstupom s padacím mostom bola na poschodí situovaná kaplnka a archív, pričom do priekopy na západe ústila z obytných priestorov väčšina prevétov. Terénne priehlbiny na ploche priľahlého nádvoria naznačujú, že k tejto stavbe patrili ešte ďalšie, asi hospodárske budovy, dnes už úplne zaniknuté. [11]
 

Ani po prestavbe hradného paláca sa hrad nestal pohodlným sídlom, a už vôbec nie spoľahlivou pevnosťou. Chýbalo mu moderné opevnenie odolávajúce delostreľbe, pre jeho neprístupnosť ho bolo ťažké postaviť, a preto bol v čase nepokojov konventný archív premiestnený zo Znieva na hrad Sklabiňa. Pre jezuitov, ktorí sa od konca 16. storočia zdržiavali v kláštore v obci, hrad poskytoval spoľahlivejšie útočisko ako kláštor. Počas povstania Františka II. Rákócziho ho dlhodobo využívali. [12]

Pamiatková ochrana
V rokoch 1962 - 1963 sa vykonal na hrade archeologický výskum pod vedením profesora G. Balašu. [13] Dnes je stavba bez zásahu pamiatkarov a aktivistov. Osudnou mu je paradoxne jeho poloha, ktorá bola v minulosti práve najväčšia prednosť hradu.
Súčasný stav a využitie
Ruina. Stav historického sídla je veľmi zlý.
Prístup
Zvyšky hradu (985 m n.m.) sa rozprestierajú asi 3 km západne od obce na homoľovitom skalnatom vrchole dlhého hrebeňa, ktorý vybieha z masívu južnej časti Malej Fatry. [14] Z hradu je krásny výhľad na Turčiansku kotlinu.
Fotogaléria
Hrad Zniev zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1910)Hrad Zniev foto © Imrich Kluka 4/2010Hrad Zniev foto © Imrich Kluka 4/2010Hrad Zniev foto © Imrich Kluka 4/2010Hrad Zniev foto © Imrich Kluka 4/2010Hrad Zniev foto © Imrich Kluka 4/2010
Poznámky
[1] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 333.
[2] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 333.
[3] SLÁMKA, Miroslav et al.: Kamenní strážcovia I. Príbehy a povesti zrúcanín slovenských hradov. Bratislava: Slovenský skauting, 2004. s. 232.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 334.
[5] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 334.
[6] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 110.
[7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 335.
[8] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 271.
[9] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 45.
[10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 334.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 334 - 335.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 335.
[13] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 110.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 333.
Bibliografia
BÓNA, Martin: Archívny ikonografický prameň ako zdroj poznania zaniknutých prvkov fortifikačnej architektúry - príklad hradu Zniev. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 16. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2005, s. 193 – 206. ISBN 80-89079-13-X
www.obecklastor.sk
GPS
48.968437, 18.772944
48°58'06.4"N 18°46'22.6"E



www.pamiatkynaslovensku.sk