Lokalita
obec Hrušov, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Údaje o jej vzniku uvádza nápis na kalvárskej Kaplnke Nájdenia sv. Kríža: „Na tomto mieste sa utiekal / veriaci ľud z Hrušova / o pomoc Božiu / počas epidémie cholery v roku 1773 / Z vďaky Bohu obnovené / v r. 1923. 1990 – 1991.“ Na výstavbu kalvárskej kaplnky prispeli a zúčastnili sa na nej všetky okolité dediny postihnuté cholerou, najmä najviac zasiahnuté Kamenné Kosihy. Ako prvý postavili kríž. ^[1]
 

Kaplnka bola na Kalvárii vybudovaná údajne v roku 1775, čiže 13 rokov pod dokončení farského Kostola Všetkých svätých. Bola veľmi malá a tak v roku 1923 postavili murári Beňo a Benko na jej mieste dnešnú väčšiu kaplnku. Jednoduchá jednoloďová stavba je situovaná na pevnej betónovej podnoži. Má segmentový uzáver a zastrešená je valbovou strechou, v priečelí so štítom, na ktorý sa vo vrchole napája hranolová vežička so stanovou strieškou. Priečelie má hladkú fasádu s centrálne situovaným vstupom ukončeným polkruhovým oblúkom so štvrťvalcovým ústupkom ostenia. Kaplnka je zaklenutá valenou klenbou a osvetľujú ju z bočných strán dve malé polkruhovo ukončené okná. ^[2]
 

V roku 1996 osadili pred kaplnkou tri drevené kríže, ktoré vyhotovil Jozef Sás z Drahovca ako kópie starších, stredný nesie liatinový odliatok v podobe ukrižovaného Krista. ^[3]
 

Za kaplnkou sa nachádza drobná murovaná zvonica, ktorá nahradila v 80. rokoch 20. storočia pôvodnú drevenú, postavenú v roku 1933. V nej je umiestnený zvon s nápisom: FVDIT W. BERNARD SCHEMNICII / M FVNDI CVRAVIT ECCLA / DRENOWENSIS SUB PAROCHO / SAMVEL PLACHI. / 1832 (Odlial W. Bernard v Banskej Štiavnici. Dala urobiť cirkev v Drieňove za farára Samuela Plachého 1832). ^[4]
 

Pod kaplnkou sa rozprestiera areál so 14 zastaveniami Krížovej cesty, ktoré sú usporiadané cikcakovito vo dvoch radoch. Ide o jednoduché malé pilierikové stavby s plechovou strechou v tvare segmentového oblúka, s uzatvárateľnou plytkou, polygonálne ukončenou nikou. Podľa plánu Jána Benku ich vybudovali miestni murári v roku 1950. Pôvodné reprodukcie výjavov Krížovej cesty dal nahradiť okolo roku 1974 farár Štefan Mikuška sadrovými reliéfmi, ktoré boli pôvodne polychrómované, no dnes majú jednotný monochrómny náter. ^[5]
 

Kvôli spevneniu pieskovcového masívu bol kalvársky kopec v roku 1903 vysadený agátmi. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Rozsiahlejšie úpravy a opravy areálu i objektov sa uskutočnili na začiatku 90. rokov 20. storočia. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Hrušovská Kalvária postavená na vrchole pieskovcového pahorka Stráňa, tvorí dominantu širokému okoliu. Je situovaná nad obcou, s pôsobivým výhľadom na južné roviny a severnú Krupinskú planinu. ^[8]