Lokalita
obec Humenné, okres Humenné, Prešovský kraj

Expozície
Prehliadka expozície začína v objekte obytného trojpriestorového zrubového domu bez hospodárskej časti, pozostávajúci z izby, siene a komory. Bol postavený pred prvou svetovou vojnou v Klenovej a do skanzenu presťahovaný v roku 1977. Steny sú zhotovené z tesaných trámov, spojené v rohoch zrubením a omastené hlinou. Je to charakteristická usadlosť chudobného roľníka s pomerne skromným interiérom slúžiacim na základné pokrytie životných potrieb. Inventár pozostával iba z nevyhnutných kusov nábytku, ktorý bol zväčša sústredený v obytnej miestnosti. ^[1]
 

Ďalší obytný hospodársky dom pochádza z Kalnej Roztoky a do areálu skanzenu bol presťahovaný v roku 1976. Je to pozdĺžna zrubová stavba o celkovej dĺžke 25,2 m, pozostávajúca z obývacej izby „chyži“, predsiene „sini“, komory, stodoly a maštale so slamenou strechou. Steny z bukových trámov sú osadené na kamennej podmurovke a omastené hlinou. Je to typická drevená stavba v uvedenom regióne z druhej polovice 18. storočia, pretrvávajúca na rôznych miestach v Nízkych Beskydoch a Bukovských vrchoch až do 50-tych rokov 20. storočia. Domček bol obývaný až do roku 1974. V obytnej miestnosti sa nachádza stôl, posteľ, lavice - šafárne, riad na varenie a textil. V komore je nainštalovaná výroba metiel z brezového prútia. V stodole je uložené poľnohospodárske náradie (voz, sane, pluh, plužňatá, mlynok na čistenie obilia, sečkáreň, cepy a hrable). Pivnicu so sypancom z Ruskej Volovej presťahovali do múzea v roku 1976. ^[2]
 

Objekt z Olšikova, priestorovým riešením podobný predchádzajúcemu domu, nemá stodolu a je krytý šindľom. V komore je nainštalovaná dielňa kolára s typickým inventárom (stojan a výrobu kolies, pílky, hoblíky, vrtáky, kružidlá a pod.) Objekt podľa signovania na mašternom tráme je novšieho dáta - 1921. Neďaleko od domu z Olšinkova je vybudovaný samostatný objekt pivnice s malým senníkom. Objektom pochádzajúcim z obce Zemplínske Hámre je obytný hospodársky dom obdĺžnikového tvaru, dlhý 21,85 m, pozostávajúci z obytnej a hospodárskej časti. Objekt je osadený na kamennej podmurovke, steny drevené, z vnútornej a vonkajšej strany omastené hlinou, pokrytý šindľovou strechou. V komore a čiastočne v predsieni je nainštalovaná hrnčiarska dielňa s ukážkami hrnčiarskych výrobkov od majstra J. Halamku zo Sniny. ^[3]
 

Dominantou každej obce bol kostol, vybudovaný spravidla na vyvýšenom mieste v teréne. Drevený kostolík z Novej Sedlice je medzi všetkými objektmi v skanzene je najstarší a do areálu skanzenu bol premiestnený v roku 1974 ako prvý. Nad vstupom do kostola je na drevenom tráme vyrytý dátum jeho postavenia, rok 1754. Pre našu oblasť je charakteristický trojpriestorový východokarpatský typ sakrálnej stavby so zrubovou konštrukciou. Trojpriestorovosť zvonku zdôrazňuje trojica veži nad centrálnymi priestormi s drevenými kupolami. Jeho jednoduchý vzhľad vzbudzoval dôveru, priťahoval veriacich vo chvíľach odpočinku po ťažkej týždennej práci. Kostolík mal vyjadrovať skutočnosť, že je sídlom Boha, ku ktorému s pokorou sa obracali nielen pastieri, ale aj drevorubači a roľníci, starci i mládež. Všetci tu hľadali porozumenie, lásku a šťastie. Dnes tento skvost ľudovej architektúry každoročne obdivujú tisíce návštevníkov múzea, a to nielen jeho vonkajší vzhľad, ale hlavne jeho zreštaurovaný ikonostas a oltár. Z dreveného kostolíka smerujú kroky návštevníka k obytnému hospodárskemu domu z Nechvaľovej Polianky. Prízemná zrubová stavba obdĺžnikového tvaru pozostáva z obývacej izby, predsiene a dvoch maštalí. Jedna slúžila na ustajňovanie dobytka, druhá pre ovce a kozy. Obytná a hospodárska časť je prekrytá spoločnou strechou. Interiér je vybavený len najzákladnejším inventárom. ^[4]
 

Vedľa domu je postavená sýpka z Výravy. Obvodové steny vyhotovené z drevených trámov bez vonkajšieho omazania hlinou, vyplnené je len špárovanie. Slúžila na uskladňovanie obilia a poľnohospodárskeho náradia. Neodmysliteľnou súčasťou dedinskej architektúry a koloritu obce boli kováčske dielne. Jedna na ukážku bola prevezená z Nechvaľovej Polianky. Je to obdĺžniková zrubová stavba rozmerov 6 x 3 m s dielňou s prístreškom. Špáry zrubu vyplnené hlinou, krytina dosková. Inventár dielne zodpovedá jej poslaniu. Ohnisko s kováčskym mechom (dúchadlom), kovadlina, rôzne typy kladív, klieští a vybíjakov tvorili základnú výbavu dielne. Pod prístreškom sa podkúvali kone, v dielni sa vyrábali podkovy a rôzny poľnohospodársky inventár (pluhy, plužňatá, brány, motyky a pod.). ^[5]
 

Cestou k ďalšiemu objektu sú tri drobné stavby rozložené severne od kováčskej dielne: je to váhadlová studňa, senník „oboroh“ a zrubená sýpka s pivnicou. Obytný hospodársky dom z Výravy stojí na podmurovke z riečneho kameňa. Pozdĺžna zrubová stavba pozostáva z prednej obývacej izby, predsiene a komory. K obývaciemu traktu je pripojená maštaľ s vetracími okienkami. V obývacej izbe a v predsieni je vyinštalovaný postup spracovania konopí a výroba plátna (trlice, štec, kolovrátky, praslice, krosná a pod.) V komore možno obdivovať rôzne typy drevených stúp s tĺčkami a lis na výrobu jedlého oleja. Za dedinou pri vodných tokoch sa nachádzali mlyny. Jeden z nich pochádza z Vyšnej Jablonky. Ide o obytný dom spojený s mlynicou. Vchod do obývacej izby je riešený cez mlynicu. Obývací priestor je zvonku i zvnútra omazaný hlinou a obielený. Na zrube stien mlynice sú hlinou zaplnené iba špáry medzi trámami. Z bežného inventáru izby sa vymyká prekrásna svadobná truhlica, bohato zdobená geometrickými vzormi. V mlynici upúta pozornosť veľký drevený mechanizmus mlyna s násypníkom, s jedným stabilným a jedným rotujúcim kameňom. Voda z výšky padala na lopatky mlynského kolesa a tým dávala do pohybu celý mechanizmus. ^[6]

Prístup
Areál expozície je umiestnený takmer v strede mesta na pomerne atraktívnom a členitom teréne vystihujúcom charakter Horného Zemplína. Svojou rozlohou 4 ha má však limitované možnosti rozsiahlejšej výstavby vzhľadom na okolitú zástavbu. ^[7]