Cintoríny vojenské   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Humenné - Vojenský cintorín
Lokalita
obec Humenné, okres Humenné, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Pozostatkom bojovej činnosti, prebiehajúcej v Humennom, ale aj v Karpatoch a v Haliči v rokoch 1914 a 1915, je humenský cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý bol vybudovaný na pozemkoch občanov mestskej časti Kudlovce. Prvé obete sa začali pochovávať už niekoľko týždňov od jej vypuknutia práve v Humennom, pretože v meste bola prvá nemocnica po cestnej a železničnej komunikácii z frontu do zázemia. V dobovej tlači sa písalo: „Zo severných bojísk ranených privážajú vlaky, ktoré každé dve hodiny prejdú cez našu železničnú stanicu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v percentuálnom vyjadrení je ťažko ranených málo. Guľky ruských vojsk sú prekvapujúco humánne a len zranenia zo šrapnelov a granátov spôsobujú komplikácie, ktoré sa neraz končia smrťou. Na humenskej stanici vyložia ťažšie zranených, dopravia ich na oddelenie a je im venovaná najdôkladnejšia starostlivosť. Starostlivé ošetrujúce ruky sú však v niektorých prípadoch bezmocné a len smrť vyslobodí z hrozných útrap niektorých bezmenných hrdinov.“ [1]
 

Samostatnou kapitolou sú vojaci pochovaní už po konci bojov v Karpatoch. Keďže v Humennom a blízkom okolí bolo zriadených viacero menších nemocníc a lazaretov, tak množstvo vojakov zomrelo práve na následky poranenia, vyčerpania alebo inej choroby v týchto zariadeniach. Pár vojakov zomrelo v zajateckých táboroch v krajských mestách, ale keďže boli chytení na území mesta, tak po smrti boli pochovaní na miestnom cintoríne. [2]
 

Smutné udalosti z pohrebu dvoch rakúsko-uhorských vojakov v Humennom opisuje v týždenníku Felvidéki Hirlap šéfredaktor Anton Barna. „Jeden z nich bol dopravený do našej nemocnice už umierajúci a druhého už do Domu smútku rimsko-katolíckeho cintorína priniesli mŕtveho. Mesto Humenné si pokladalo za povinnosť pochovať týchto hrdinských vojakov…Jedného z mŕtvych hrdinov vystavili na nemocničnom dvore, kde bola truhla obložená vencami a kvetmi. Dekan rímsko-katolíckej cirkvi Valentín Bélafy posvätil katafalk. Po odznení smútočných piesní, za sprievodu smútočných melódií kapely Tóniho Dandása sa smútočné zhromaždenie odobralo na cintorín. Po príchode na cintorín vyniesli z Domu smútku aj truhlu druhého vojaka a statočných nebohých pochovali do hrobov vedľa seba.“ [3]
 

Často sa však pochovávalo rýchlo bez nejakých veľkých pohrebných obradov. Situáciu zhoršuje fakt, že nie sú známe mená všetkých pochovaných na humenskom cintoríne, pretože vojaci nemali identifikačné štítky na uniformách ako neskôr v druhej svetovej vojne. Na veliteľstvá prichádzalo množstvo listov od príbuzných, aby zistili, či ich manžel alebo otec ešte žije. V ruskom archíve sa zachovalo množstvo listov a pár z nich bolo adresovaných štábu 194. Troicko-Sergijevského pešieho pluku, vykonávajúci svoju činnosť priamo v Humennom. „Čo najpokornejšie prosím štáb pluku, aby mi oznámil, ak je to možné, či žije príslušník 2. roty vojak Pjotr Nikolajevič Podbeľkin. Odpoveď mi prosím zašlite na adresu : Vladimirska gubernia, Gorochoveckij újazd, obec Tišakovo.“ [4]
 

Archívne materiály podávajú rozporuplné údaje. Na vojenskom cintoríne v Humennom by sa malo nachádzať 408 jednotlivých hrobov, 58 hrobov s dvomi pochovanými vojakmi a 23 masových hrobov. Spolu je to 489 hrobov. Všetky informácie pochádzajú z katastrálneho listu. Archívna zložka obsahuje 800 dokumentov a drvivú väčšinu tvoria evidenčné listy padlých obetí a dokumenty, ktoré máme k dispozícií nás informujú iba o 208 hroboch. Z toho vyplýva, že o ďalších 200 hroboch nemáme žiadne informácie. Problém je v tom, že na náčrte, ktorý je precízne vypracovaný, je zaznačených až 493 hrobov, čo znamená, že 4 hroby sú navyše oproti počtu katastrálnych listov. Aj napriek číselnému označeniu hrobov je len ťažko možné identifikovať niektoré hroby z pohľadu toho či ide o spoločný hrob alebo šachtu. [5]
 

Ďalším veľkým problémom je určenie presného počtu pochovaných vojakov. Údaje o počte pochovaných sa líšia. Pôvodný údaj hovorí o 804 vojakoch, iný údaj z toho istého zdroja hovorí o počte 1248 vojakov. Informácie pochádzajú od posádkového veliteľstva v Humennom. Analýza evidenčných listov dokazuje prítomnosť 778 obetí, pričom nám chýbajú informácie o 200 hroboch, ktoré sú zakreslené na pláne vojnového cintorína. Na základe toho je možné predpokladať, že prvý údaj, ktorý spomína 804 vojakov je nereálny a skôr prichádza do úvahy 1248 obetí. [6]
 

Nedávny výskum priniesol výrazný posun v otázke národnostnej príslušnosti pochovaných vojakov. Zatiaľ čo donedávna bolo známych iba pár desiatok vojakov, dnes na základe archívneho výskumu je možné určiť príslušnosť u 757 vojakov. Dokázateľne je pochovaných 671 rakúsko-uhorských, 77 ruských, 8 talianskych vojakov a 1 srbský. Zaujímavým faktom je, že archívna zložka nespomína druhý cintorín v Humennom i keď dnes bol zriadený na vrchu Jokula. K dispozícii nie sú žiadne archívne dokumenty, ktoré by cintorín bližšie popisovali, na základe čoho by bolo možné určiť jeho geografickú polohu. Pravdepodobne ide o nejaký skomolený maďarský výraz, ale existenciu cintorína potvrdí alebo vyvráti len ďalší výskum v archíve. [7]
 

Podoba dnešného cintorína sa počas storočnej histórie mierne zmenila. Okrem toho, že pribúdali hrobové miesta či už civilného obyvateľstva alebo neskôr vojakov z druhej svetovej vojny. Rozloha cintorína podľa archívnych materiálov je 4 200 m2. Súčasné hranice cintorína sa už presne nedajú určiť, pretože profil mestského cintorína sa menil v priebehu histórie. Plocha cintorína je zatrávnená a nachádzajú sa na nej symbolicky umiestnené trojice krížov. V strede cintorína sa týči latinský kríž, na ktorom sú zvýraznené roky 1914 – 1918. Na okraji cintorína sa nachádza hrob československého legionára z prvej svetovej vojny. Prístup k cintorínu je veľmi dobrý a je tak možné si pietne miesto obhliadnuť. [8]
 

Verejnosť si každoročne pripomína padlých sovietskych hrdinov, oslobodenie mesta Humenné, alebo samotné ukončenie druhej svetovej vojny, ale len málokto si spomenie na našich predkov bojujúcich vo prvej svetovej. [9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Dnes po príchode na mestský cintorín je pre nezainteresovaných ľudí dosť ťažké nájsť pohrebné miesta padlých vojakov z prvej svetovej vojny. Aj keď pri vstupe do objektu sa nachádza malá informačná tabuľa, ale už v samotnom areáli je veľmi ťažké sa zorientovať. Pomohlo by nejaké značenie aj v priestore mestského cintorína, ktoré by poukazovalo na kultúrno-historickú pamiatku z obdobia prvej svetovej vojny. Ani domáce obyvateľstvo často netuší, že sa na mestskom cintoríne nachádzajú hroby vojakov z prvej svetovej vojny. Je to spôsobené aj pompéznosťou vojenského pamätníka a cintorína padlých sovietskych hrdinov, ktorý odsunul do úzadia pietne miesta vojakov z prvej svetovej vojny a padlých nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny. [10]
Prístup
Vojenský cintorín sa nachádza v priestore dnešného civilného cintorína, kde sa okrem pozostalých z prvej svetovej vojny nachádza aj cintorín sovietskych vojakov z druhej svetovej vojny spolu s nemeckými vojakmi. [11]
Poznámky
[1 - 11] BURDA, Matúš.: Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v Humennom. 11. júl 2018 https://www.magistra-historia.sk/vojnovy-cintorin-z-prvej-svetovej-vojny-v-humennom/ (9.1.2020)
Bibliografia
www.humenne.sk



www.pamiatkynaslovensku.sk