Lokalita
obec Huncovce, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne románsky kostol zo začiatku 13. storočia. Upravovaný bol v 14. a 15. storočí. Sakrálny objekt renovovali v roku 1722 a 1832. Z románskeho kostola zostala iba veža. Gotická loď a sakristia vznikli v 14. storočí. Sakristia má gotickú krížovú rebrovú klenbu. Kostol je jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, obdĺžnou loďou a predstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Fasády sú hladké. Románska veža je vysoká a štíhla so združenými oknami v dvoch radoch, ktorých oblúčiky spočívajú na stredných stĺpikoch s nábežníkom a bobuľovitými hlavicami. ^[1]
 

Pôvodne bol kostol zasvätený Všetkým svätým a mal päť gotických oltárov (hlavný oltár Všetkých svätých, bočné oltáre Utrpenia Pána, Panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Anny). Tieto oltáre pri požiari v roku 1825 zhoreli. Vo víťaznom oblúku bola kalvária s krížom a so sochami Panny Márie a sv. Jána evanjelistu. ^[2]
 

Hlavný oltár je z konca 19. storočia s ústrednou plastickou skupinou Ukrižovania a na bočných častiach s obrazmi Krista na Olivovej hore a Snímanie z kríža. Obraz Snímania pochádza zo starého oltára a je zo 17. storočia. Kazateľnica je empírová z roku 1832. Ranobaroková orgánová skriňa so súčiastkami je zo 17. storočia. ^[3] Bola zakúpená v roku 1792 od mesta Spišská Nová Ves. Je trojdielna a je ozdobená sochami kráľa Dávida a dvoch anjelov. V roku 1955 bol do kostola dodaný nový organ, ktorý bol zamontovaný do skrine starého organa. Niektoré píšťaly zo starého organa boli použité v novom a pochádzajú z roku 1653. ^[4]
 

Gotický krucifix typu lignum vitae pochádza z polovice 14. storočia (kríž je osadený na ľavej stene presbytéria). Barokový krucifix, polychrómovaná ľudová drevorezba je zo začiatku 19. storočia. ^[5]
 

Na základe viacerých historických záznamov je zrejmé, že huncovská farnosť už v druhej polovici 13. storočia patrila medzi veľmi významné spišské farnosti. O jej starobylosti svedčí aj pôvodne románsky kostol, siahajúci do polovice 13. storočia a prebudovaný možno v roku 1409 v gotickom slohu, ako aj starobylý kríž v ňom zo 14. storočia. S prechodom obce na luteránsku vieru sa pochopiteľne do rúk evanjelikov dostali aj kostol a škola. O Huncovciach možno povedať, že do 70. rokov 17. storočia boli evanjelickou obcou. Kostol bol navrátený katolíkom až v roku 1672. ^[6]
 

Sakrálny objekt 2. júla 1825 vyhorel aj s celým interiérom (okrem sakristie), gotická klenba spadla. Oheň vtedy spálil takmer celú obec. Po požiari Spišská stolica v auguste roku 1828 prikročila k tvrdším opatreniam, medzi ktorými sa spomína aj to, že ku zničenému kostolu sa mala urobiť murovaná ohrada. V roku 1834 bol na miesto hlavného oltára postavený oltár, ktorý biskup Jozef Bélik pri stavbe nového kostola pri štiavnickom kaštieli odstránil a daroval huncovskému kostolu. Tento oltár bol v roku 1929 odstránený a na jeho miesto prišiel terajší hlavný oltár, ktorý bol postavený podľa plánu farára Štefana Hajóša. Oltár požehnal 14. septembra 1930 biskup Ján Vojtaššák. Na začiatku 20. storočia pribudli ešte dva bočné oltáre, dnes už nejestvujúce: v roku 1906 oltár Panny Márie Lurdskej a v roku 1928 oltár sv. Terézie od dieťaťa Ježiša. ^[7]
 

Veža kostola bola opravovaná v rokoch 1829 – 1831. Drevo poskytol biskupský úrad, pričom nariadil miestnemu farárovi, aby zvyšky roztopených zvonov dopravil do košickej zvonolejárskej dielne a kým budú nové, mal sa pre Huncovčanov zložiť zvon z veže kostola vo Veľkej Lomnici. Nové zvony boli dodané už roku 1829. Posvätil ich 17. novembra biskup Jozef Bélik, ktorý tieto nové zvony zaplatil. Roku 1836 boli na opravenej veži inštalované hodiny. Mechanizmus z týchto hodín je v súčasnej dobe vystavený vo vstupných priestoroch tunajšieho obecného úradu. Počas prvej svetovej vojny boli kostolné zvony zhabané a použili sa ako materiál na liatie kanónov. Pričinením farára Štefana Hajóša boli zadovážené nové zvony. Najprv to boli zvony Mária, Katarína a Samuel. Ich posviacku spolu s posviackou bočného oltára sv. Terézie a sochy Božského Srdca vykonal 25. novembra 1928 biskup Ján Vojtaššák. 9. mája 1937 posvätil veľký zvon Crux. Podľa jedného z nápisov na kostole bol renovovaný v roku 1864. Išlo pravdepodobne o obnovu kostolnej veže. Tá bola opravovaná aj v roku 1934. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.