Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Hutka - Chrám sv. Kozmu a Damiána (drevený)
Lokalita
obec Hutka, okres Bardejov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Zrubovú lemkovskú architektúru s areálom zaznamenal Kornel Divald (1904), ktorý zároveň zachytil aj jej zánik (1915). Chrám v malebnej obci Hutka, založenej v 16. storočí sklárskymi hutníkmi, bol vybudovaný až v priebehu 18. storočia. Matrika sa viedla od roku 1805. V malej osade možno predtým predpokladať len kaplnku. Datovanie výstavby je zrejmé podľa typu architektúry a vývinu farnosti, ktorá existovala už v roku 1726 a najstarší záznam o drevenom kostole pochádza z roku 1746, keď bol „v primeranom stave“. Podľa ďalšej vizitácie (1814) mal gréckokatolícky filiálny kostol dva zvony. Bol vybudovaný na severnom okraji obce, na kopci južného výbežku hraničného hrebeňa Ondavskej vrchoviny (385 m n. m.). [1]
 

Chrám sv. Kozmu a Damiána vznikol ako trojpriestorová trojvežová stavba s pozdĺžnou osou v smere východ – západ. Zrubová konštrukcia stála na vyvýšenej kamennej podmurovke, ktorá vyrovnávala sklon terénu. Po stranách najvyššej veže sa nachádzali bočné priestory, kryté pultovými strechami. Úzka veža smerom nahor sa zužujúcej stĺpovej konštrukcie mala tri podlažia, vzájomne oddelené trámovými stropmi. Tvorila najvyššiu časť objektu, čím bol realizovaný architektonický zámer jej zdôraznenia ako samostatnej časti vedľa centrálne riešenej lode a svätyne, ktoré tradične ukončovali nepravé klenby v tvare zrezaného ihlana, teda obe časti mali štvorcový alebo takmer štvorcový pôdorys (loď). Pomerne strohý a miniatúrny interiér presvetľovali pravouhlé okná. Strechy boli stanové, šindľové, na lodi a svätyni s cibuľami, laternami, makovicami a krížmi, ale na najvyššej veži len s laternou s kužeľovou strechou ukončenou rozmerným krížom. Jednotlivé fasády vertikálne členil zvislý obklad z dosiek, ktorých vzájomný styk kryli lišty, popri oknách s vyrezávaním. Horizontálne fasády členili viaceré úrovne striech a podmurovka. Sakrálny objekt obkolesovala oválna drevená ohrada, zakrytá šindľovou sedlovou strieškou. Na západnej strane bola do ohrady včlenená drevená zvonica. Zaujímavosťou je, že dvojpodlažná zvonica slúžila aj ako vstupná brána, čím sa združovala funkcia zvyčajne dvoch samostatných objektov (podobne v Ladomirovej, či Potokoch). [2]
 

Hodnotný komplex drevenej architektúry padol za obeť prvej svetovej vojne, keď vyhorel. Približne na tom istom mieste potom v roku 1923 postavili ďalší drevený chrám, avšak oproti pôvodnému výrazne zjednodušený. Novší kostol stojí dodnes a má „modernejšiu“, polygonálne ukončenú svätyňu, obdĺžnikovú loď a už len jednu vežu nad vstupom zo západnej strany. Sú v ňom však zachované barokové kalichy, ikony, cibórium, pacifikál a zvon, všetky z 18. storočia, čiže z pôvodného chrámu. [3]

Poznámky
[1] SABOL, Dominik: Zaniknuté drevené chrámy na severovýchode Slovenska. In: Monument revue, VI, 2018, č. 1, s. 47.
[2] SABOL, Dominik: Zaniknuté drevené chrámy na severovýchode Slovenska. s. 47 – 48.
[3] SABOL, Dominik: Zaniknuté drevené chrámy na severovýchode Slovenska. s. 48.



www.pamiatkynaslovensku.sk