Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Ilava - Kostol Všetkých svätých
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Ilava, okres Ilava, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne trinitársky barokový kostol postavený v rokoch 1701 – 1718. Veže boli dokončené v roku 1722. [1] Vysvätenie kostola previedol nitriansky kanonik, archidiakon a trenčiansky farár Adam Gyӧri. [2] Kostol bol opravený pred rokom 1789 a v roku 1835 i 1852. V 20. storočí previedli udržiavacie zásahy. Po zrušení rádu trinitárov koncom 18. storočia sa stal farským kostolom namiesto gotického kostola, ktorý stál na starom námestí a zanikol koncom 18. storočia. Je súčasťou niekdajšieho pevnostného komplexu. Ide o typ dvojvežového pozdĺžneho jednoloďového barokového kostola, presbytérium s rovným uzáverom, dvojpodlažná sakristia umiestnená na osi. [3] Druhé nadzemné podlažie sakristie slúžilo ako oratórium pre mníchov. [4]
 

Loď je zaklenutá dvomi poľami krížových klenieb na pásoch dosadajúcich na mohutné členité vtiahnuté piliere s mohutnými rímsami a jednou krížovou klenbou nad svätyňou. Na obidvoch stranách lode sa nachádzajú dve bočné kaplnky. Okná sú iba na juhozápadnej stene kostola, severovýchodná je plná a prilieha k nej budova bývalého kláštora. Pôvodne boli v sakristii aj dvere do kláštornej chodby. [5] Výmaľba je z roku 1947 od J. Škorvánka. [6]
 

Trojosová baroková fasáda s dvojicou veží je členená vysokým rádom pilastrov. [7]
 

Hlavný oltár z roku 1788, obnovený v roku 1852 iluzívnou architektúrou maľovanou na stene ako aj predstavanou menzou. Do iluzívnej architektúry (v jej strede sa nachádza obraz Všetkých svätých z roku 1788) vkomponovali bočné schody do sakristie. Pravý bočný oltár sv. Felixa z roku 1773, uprostred obraz svätca, na bokoch dve barokové plastiky svätcov. [8] Ľavý bočný oltár sv. Anny je z roku 1773, uprostred obraz svätice, na bokoch sú plastiky sv. Anny a sv. Joachima (rodičia Panny Márie). Na oltári s replikou vzácnej ikony - Panny Márie Brnenskej sú sochy trinitárskych svätcov, zakladateľov rádu. [9] Stolárske práce na obidvoch oltároch previedol laický brat Hypolit z ilavského kláštora, sochy Anton Millner z Lednice. Bočné oltáre Božského srdca a sv. Jozefa s obrazmi z roku 1947 od J. Škorvánka. Baroková kazateľnica je z čias dokončenia stavby. Relikviáre na oltároch sú barokové z 18. storočia. Lavice sú zo začiatku 18. storočia s bohatou rastlinnou ornamentikou. Krstiteľnica je bronzová z roku 1650 od kovolejára B. Herolda z Bratislavy. Vnútorné zariadenie sakristie ako ho popisuje Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967: dve barokové vyrezávané tabernákulové skrine z prvej polovice 18. storočia, dve barokové intarzované tabernákulové skrine z prvej polovice 18. storočia, dve kľakátka z prvej polovice 18. storočia, barokový paramentár s obrazom Ukrižovaného, skrinkový barokový oltár z prvej polovice 18. storočie, voľná socha svätca zo 17. storočia, pravdepodobne zo starého zboreného kostola, dva krucifixy z 19. storočia, Vir dolorum, ľudová drevorezba z 19. storočia. [10]
 

Zvony pochádzajú zo začiatku 19. storočia. [11]
 

Trinitári chrám zasvätili sv. Trojici, ktorej obraz bol aj na hlavnom oltári. Z čias výstavby sa zachovali pôvodné barokové lavice, drevená polychrómovaná kazateľnica, v sakristii časť mobiliáru a pôvodný vstupný pravouhlý portál, hore s rovnou rímsou zvonovitého profilu. [12]
 

Po odchode trinitárov z Ilavy (pôsobili v mestečku viac ako 80 rokov) a zmenou na farský kostol, došlo k stavebným úpravám, ktoré je možné rozdeliť do piatich stavebných etáp. V sakristii zamurovali vchod do kláštora, zrušili kláštorný chór a upravili čelnú stenu s hlavným oltárom. Nový hlavný oltár má drevené tabernákulum ukončené polychrómovaným baldachýnom s pozlátenou plastikou pelikána na vrchole. Na čelnej stene nad oltárom je závesný obraz Všetkých svätých - nových patrónov kostola - rámovaný iluzívnou oltárnou architektúrou (pravdepodobne 1788). Maľované sochy sv. Petra a Pavla dopĺňa v nadstavci iluzívneho oltára motív Svätej Trojice (pripomenutie patrocínia z čias trinitárov). Pôvodný organ z čias výstavby kostola nahradili v roku 1950 novým od firmy Tuček Kutná Hora, podľa návrhu E. Zavarského. V roku 2015 prešiel kompletnou rekonštrukciou. [13]
 

Pod kostolom sa nachádza priestranná krypta, na jej vybudovanie trinitári využili hlbokú hradnú priekopu okolo horného hradu, s použitím resp. zapojením starších murovaných konštrukcií hradu. Táto terénna situácia bola plne využitá a poslúžila pre vznik krypty pod celým kostolom. Sú v nej pochovaní niektorí členovia rádu, časť donátorov kostola a miestnej šľachty. [14]
 

Pred kostolom na mieste bývalého panského rybníka sa v súčasnosti nachádza verejný park so zreštaurovanou sochou sv. Jána Nepomuckého. Park nesie meno Štefana Rausa (1880 - 1958). Bývalý ilavský učiteľ, starosta, kronikár, bol aj organistom v kostole a viedol spevácky zbor. [15]
 


 

KLÁŠTOR TRINITÁROV
 

Uhorský kráľ Leopold I. predal Ilavský hrad s hradným panstvom za 80 000 zlatých grófovi Siegfriedovi Breunerovi zo Stϋbingenu, ktorý si na kúpu požičal od ostrihomského arcibiskupa Juraja Széchényiho a niektoré pramene uvádzajú, že arcibiskup tieto majetky dostal do zálohy za vypožičané peniaze. Podľa poslednej vôle Juraja Széchényiho bola v roku 1694 spísaná zakladacia listina KLÁŠTORA RÁDU TRINITÁROV V ILAVE, prvého v Uhorsku. Želal si usadiť rehoľníkov - trinitárov na panstve v Ilave, aby vo svojich svätých omšiach na neho pamätali a prosili za spásu jeho duše. [16]
 

Trinitári pochádzali väčšinou zo Španielska a Rakúska, vykupovali kresťanov z tureckého zajatia a vykonávali aj ošetrovateľskú činnosť. Usadili sa v objekte horného hradu. Opravili ho a začali s výstavbou barokového dvojvežového kostola (1701 - 1718) s vežami (1718 - 1722), neskôr pristavili budovy kláštora a nemocnice (1753). Pri nich mali mnísi veľkú záhradu a na vnútorných nádvoriach tzv. rajské dvory. Prvý predstaviteľ ilavského rehoľného domu bol P. Jozef a Sacramento. V kláštore vychovávali i rehoľných novicov a už v r. 1695 tu vznikol kurz filozofie, neskôr filozofické collegium - vysoká škola filozofická. [17]
 

V roku 1783 bol kláštor panovníkom Jozefom II. zrušený. Po odchode trinitárov začal kláštorný kostol slúžiť ako farský. [18]
 


 

Ilava – hrad (pevnosť)

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Ilava – Kostol Všetkých svätých (č. ÚZPF 724/2) – architektonicko-historický a umelecko-historický výskum fasád - rok 2015. Autori: PhDr. Zuzana Zvarová, Ing. Miroslav Matejka, PhDr. Ingrid Kušniráková, PhD.. [19]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v strede mesta. Nachádza sa v areáli bývalej pevnosti.
Fotogaléria
Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Jiří Fiedler 7/1972Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Imrich Kluka 6/2013Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Imrich Kluka 6/2013Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Imrich Kluka 6/2013Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Imrich Kluka 6/2013Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Jana Lacková 7/2017Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Jana Lacková 7/2017Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Jana Lacková 7/2017Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Jana Lacková 7/2017Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Jana Lacková 7/2017Ilava - Kostol Všetkých svätých foto © Jana Lacková 7/2017
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 489.
[2] www.ilava.sk/mesto/kultura-a-sport-1/kultura-1/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol-vsetkych-svatych-kostol-trinitarov/ (7.12.2019)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 489.
[4 - 5] www.ilava.sk/mesto/kultura-a-sport-1/kultura-1/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol-vsetkych-svatych-kostol-trinitarov/ (7.12.2019)
[6 - 8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 489.
[9] www.ilava.sk/mesto/kultura-a-sport-1/kultura-1/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol-vsetkych-svatych-kostol-trinitarov/ (7.12.2019)
[10 - 11] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 489.
[12 - 18] www.ilava.sk/mesto/kultura-a-sport-1/kultura-1/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol-vsetkych-svatych-kostol-trinitarov/ (7.12.2019)
[19] www.pamiatky.sk (23.9.2016)
Bibliografia
KUŠNIRÁKOVÁ, Ingrid: Kostol a konvent trinitárov v Ilave. In: Pamiatky a múzeá, 2020, č. 2, s. 18 - 26.
www.ilava.sk
GPS
48.997906, 18.232230
48°59'52.5"N 18°13'56.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk