Iný názov
Halmeš

Lokalita
obec Jablonec, okres Pezinok, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Kostol postavený v rokoch 1860 - 1863 v duchu romanticky chápaného historizmu. Opravovali ho v roku 1936. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je krytý pruskými klenbami. Fasáda kostola s neorománskymi prvkami je členená pilastrami a podstrešným oblúčkovým vlysom. Veža je krytá ihlanom. ^[1]
 

Vnútorné zariadenie je neogotické. Voľné plastiky sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z roku 1860 sú sochára Petra Rungaldiera z Tirolska. ^[2] Oltáre sú v gotickom historizujúcom slohu. Hlavný oltár bol vyrobený v Rakúsku, časť Tirolsko, bočný, na ktorom je Božské srdce, robil Šefčovič Pál z obce Kerestur v roku 1889. Druhý bočný oltár bol urobený v Budapešti a organ vyrobil Peter Titz vo Viedni. ^[3]
 

Kostol vymaľoval v roku 1936 ak. maliar Edmund Massányi, rodák z Nitry a akademický maliar sakrálnych stavieb, reštaurátor Eugen Petrikovič, rodák z Kovariec. ^[4]
 

Starý kostol na mieste dnešného dostavali a posvätili v roku 1656 na základe patronátneho práva feudálneho pána grófa Mikuláša IV. Pálffyho a manželky Márie M. Eleonóry, rodenej Harrachovej. Bol zasvätený sv. Márii Magdaléne, z úcty a na pamiatku starej matky Mikuláša IV. Márii Magdaléne Pálffyovej, rodenej Fuggerovej. ^[5]
 

Z cirkevných pamiatok bol zaujímavý veľmi starý kalich. Podstavec a rukoväť mal gotickú. Obe časti boli šesťhranné a v nich boli zasadené vzácne kamene. Na spodnej časti kalicha bol nemecký nápis o darcovi kalicha Krištofovi von Redern z 26. novembra 1618. Na ďalšej strane bol šľachtický erb rodiny Redern. Na podstavci kalicha bol nápis: Ecclesiae Helmesiensis 1721" (kostolu cirkevnej obci halmešskej venované v roku 1721). Samotná čaša bola tiež šesťhranná, ale už z novšej renesančnej doby. Vzácny kalich sa do obce pre kostol dostal darom alebo kúpou. Šľachtic von Redern bol feudálnym pánom v okolí dnešného Liberca a Friedlandu v severných Čechách. Do okolia obce sa dostal v bojoch povstaleckých vojsk Gabriela Bethlena a jeho spojenca generála Mansfelda. Boje cisárskych a povstaleckých vojsk prebiehali aj v okolí Bratislavy a Trnavy v rokoch 1619 - 1625 na začiatku tzv. tridsaťročnej vojny. ^[6]
 

Keď bol už starý kostol pre rozrastajúcu sa obec primalý a mal statické poruchy, nahradil ho nový kostol. Postavili ho v duchu historického romantizmu ako napodobeninu románskeho slohu a bol zasvätený opäť sv. Márii Magdaléne. Stavali ho talianski stavbári. Stavebný materiál si vyrábali sami v chotárnej časti zvanej Dolinka. Stál okolo 20 000 zlatých. ^[7]
 

Vo veži kostola sú tri zvony. Najväčší a najmenší uliali bratia Fischerovci v Trnave v roku 1922 za finančnej pomoci amerických Slovákov. Dva zvony zo starého kostola odcudzili rakúski a maďarskí vojaci v prvej svetovej vojne na výrobu vojenských zbraní. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.