Iný názov
Kapu

Lokalita
obec Kapušany, okres Prešov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Na mieste dnešného hradu sa predpokladá staré slovanské hradisko, čo sa však podľa predbežných archeologických výskumov zatiaľ nepodatrilo dokázať. Strategická dôležitosť miesta si vynútila výstavbu kamenného hradu, ktorý sa pôvodne nazýval Maglovec (cum loco castri Mogloch nominato). Nepochybne vznikol ešte pred tatárskym vpádom. ^[1] Hrad mal chrániť cestu vedúcu z Prešova na sever. Jeho prvým majiteľom bol rod Moglód. Po jeho vymretí prešiel do majetku kráľa a jeho veliteľom sa stal Henrich Tárczay, stúpenec Matúša Čáka. Za bojov medzi kráľom Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad v roku 1312 zničili. ^[2]
 

Terajšia podoba hradného jadra tvorí kompaktnú dispozíciu s obdĺžnikovým pôdorysom s dvoma vežami a uzavretým palácom. Z historických prameňov je známe, že pôvodný hrad bol po jeho zničený v roku 1312 opustený a v roku 1347 sa uvádza už len ako locus castri. V tom období kráľ Ľudovít daroval panstvo Kapušany svojmu vychovávateľovi Petrovi Poharusovi. Po vymretí jeho potomkov pripadlo panstvo Kapušany aj s opusteným hradom Maglovec v roku 1409 kráľovi Žigmundovi, ktorý ho 2. marca 1410 daroval Andrejovi „de Koka“ (Andrej Kappy). ^[3] Vzápätí mu povolil výstavbu hradu, či už na starom alebo na inom mieste kapušianskeho panstva. ^[4]
 

Po storočnej prestávke bol hrad asi len obnovený. Obdĺžnikový komplex s rozmermi 34 x 13 m je svojím pôdorysom a rozmermi podobný naďalekému hrádku v Medziankach (rozmery 36 x 13 – 15 m), o ktorom bezpečne vieme, že vznikol na konci 12. storočia. Znovuvystavaný Kapušiansky hrad mal vežu na juhovýchodnej strane (vonkajšie rozmery 9,3 x 5,3 m) a na protiľahlej strane pôvodne stála vstupná veža (s vonkajšími rozmermi 6,9 x 6m). Na jej fasáde sa zachovali zamurované cimburiá. Priestor medzi nimi bol rozdelený stavebnou priečkou, čím vznikol dvojtraktový uzavretý palác s 15, 8 a 13,2 m dlhými miestnosťami. Na konci 15. storočia bolo hradné jadro rekonštruované a rozšírené na juhozápadnej strane, o čom svedčia neskorogotické ostenia a vnútorná línia konzolových podložných kameňov pre trámové stropy. Z juhovýchodnej strany bola vystavaná dvojmetrová vstupná brána s vymurovanou predprsňou na uchytenie padacieho mostu. ^[5]
 

Kráľ Vladislav daroval hrad v roku 1440 šľachticom z Rozhanoviec, ale v roku 1464 sa už spomína ako vlastníctvo Jána z Kapušian. Vnútropolitické nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa dotkli aj hradu. Z listiny z roku 1468, ktorou kráľ Matej nariadil Košiciam, Bardejovu a Prešovu, aby pomáhali Imrichovi Zápoľskému pri dobýjaní Kapušianskeho hradu, vyplýva, že ho obsadili bratríci. ^[6] Hrad bol kvalitne opevnený, keď musel kráľ mobilizovať pomoc až troch miest.
 

Na konci 15. storočia sa stal terčom útokov poľských vojsk Jána Albrechta. Pri týchto obliehaniach bol hrad čiastočne poškodený, a preto ho v nasledujúcom storočí prestavali a rozšírili o predpolie – dolné nádvorie. Posilnili tak obranyschopnosť hradu. Južný úsek hradby bol vystavaný v tvare oválu na okraji skalného brala. Vstup do hradu zabezpečovali zo severovýchodnej strany dve za sebou stojace brány. Jedna z nich bola na mieste obvodovej hradby a druhá za ňou – vnútri hradu. Hradba mala ochodzu, na ktorú sa vystupovalo po murovaných 63 cm širokých schodoch z miestnosti v západnom nároží dolného hradu. Koruna hradby bola ukončená 60 – 70 cm širokými ozubami, ktoré boli od seba vzdialené 160 cm. ^[7] Nad úrovňou prejazdu brány bol odkrytý dvojpriestorový objekt strážnice s poškodenou kachľovou pecou z prelomu 16. a 17. storočia. K oválu južnej hradby boli pristavané hospodárske objekty a remeselnícke dielne. Dva objekty v blízkosti brány boli obytné. V nich boli pri archeologickom výskume odkryté deštruované kachľové pece s murovanými podstavcami z prelomu 16. a 17. storočia. Hrad bol z prístupnejšej severovýchodnej strany chránený priekopou pozdĺž hradby a baštou. Bašta (5 x 3,5 m) mala na prízemí a na prvom poschodí delové strieľne so špaletovými výklenkami, ktoré pochádzajú zo 17. storočia. ^[8]
 

V čase protihabsburského povstania obsadil hrad v roku 1685 Imrich Thököly. Ešte v tom istom roku ho získalo cisárske vojsko. V roku 1709 sa objekt dostal do rúk Františka II. Rákócziho, ktorého vodca Telekessy dal hrad zapáliť. Vdova po Gabrielovi z Kapušian – Eva Gergelakyová, dala poškodený hrad v roku 1712 opraviť, ale už čoskoro bol v zmysle vládneho nariadenia v roku 1715 vypálený. ^[9]
 

Hrad má pomerne dobre čitateľný pôdorys, pozostávajúci z horného hradu a z predhradia. Prístupný je zo severu, v miestach, kde sa nachádzala brána, ktorú strážila vstupná veža, jej základy sú v teréne viditeľné. Na najvyššom bode stáli dve veže, obytná a obranná, spojené ďalšími budovami, boli vyššie ako ostatné murivá. Dodnes stoja do značnej výšky kamenné múry. Na niektorých vidieť zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien, strieľní a portálov. Ešte aj dnes sú v niektorých častiach konzoly, ktoré niesli pavlače alebo drevené stropy, možno identifikovať miesto, kde bol krb a miestami vidieť aj nábehy klenieb. ^[10]

Pamiatková ochrana
Konzervácia.
 

Archeologický výskum na hrade bol realizovaný v rokoch 1975 – 1976 (Slivka – Olexa) a sústredil sa na jeho mladšiu časť – dolné nádvorie, a to v rámci stavebných príprav na jeho pamiatkovú obnovu. ^[11] Záchrana hradu sa seriózne pripravovala, ale nikdy sa neukutočnila.
 

Kapušany – hrad (č. ÚZPF 305/0) – architektonicko-historický výskum - rok 2006. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[12]
 

Kapušany – hrad (č. ÚZPF 305/1-16) – architektonicko-historický výskum, 2. etapa - rok 2014. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[13]
 

Kapušany – hrad, západná veža hradného jadra (č. ÚZPF 305/3) – architektonicko-historický výskum, 2. etapa - rok 2015. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[14]
 

Kapušany – hrad, západná veža hradného jadra (č. ÚZPF 305/3) – architektonicko- historický výskum, 3. etapa - rok 2018. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[15]
 

Kapušany – hrad, palác a veža (č. ÚZPF 305/1+3) – doplnkový architektonicko‐historický výskum - rok 2021. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[16]
 

Kapušany – hrad, palác hradný (č. ÚZPF 305/1) – východná časť a fasáda, 2. etapa architektonicko‐historického výskumu - rok 2022. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. ^[17]

Súčasný stav a využitie
Konzervovaná ruina.
 

NA HRADE PREBIEHA KONZERVOVANIE A REKONŠTRUKCIA RUÍN!

Prístup
Stojí nad obcou Kapušany na skalnom výbežku Zámčisko (494 m). ^[18] Z mesta Prešov autobusom alebo lepšie vlakom do obce Kapušany. Cez obec priamo (dosť strmo) na hrad. Výstup trvá 30 minút.