Iný názov
Rákócziovský kaštieľ, rodný dom Františka Rákócziho II.

Lokalita
obec Borša, okres Trebišov, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Renesančný hradný kaštieľ z druhej polovice 16. storočia, ktorý stojí na mieste vodného hradu. Zvyšky hradu zakomponovali do stavby kaštieľa. Celý objekt bol obkolesený vodnou priekopou, ktorá z časti existuje dodnes. Keď sa naplní vodou, je to fascinujúco pohľad do minulosti : ). Bola to pomerne rozsiahla stavba v tvare písmena L. Neskôr pristavali nové hospodárske budovy a tak kaštieľ dostal pôdorys v tvar nepravidelného písmena U s jednou nárožnou vežou. ^[1] Na nádvorí sú otvorené arkády. Miestnosti majú zväčša rovné stropy a renesančné klenby. ^[2] Kaštieľ v Borši často volajú Rákócziovský, lebo bol určitý časť majetkom rodiny Rákóczi. Priamo v kaštieli sa 27. marca 1676 narodil jeden z najvýznamnejších členov rodu František II. Rákóczi. ^[3] Pred kaštieľom stojí ako spomienka na túto udalosť jeho busta. V okolí historického objektu sú pozostatky kaštieľskeho parku, zničeného dedinskou výstavbou.
 

Ide o ojedinelý komplex renesančného šľachtického sídla. Ojedinelý je nielen svojím významom (ako rodisko Františka II. Rákócziho), hodnotnou architektúrou, ale najmä tým, že v južných okresoch Slovenska zostalo len veľmi málo podobných kaštieľov. Väčšina bola totiž v 19. - 20. storočí výrazne upravená, presnejšie zničená. K dôležitosti pamiatky prispieva aj fakt, že stojí na vodnom hrade zo stredoveku, z ktorého existuje aj niekoľko pozostatkov. Starobylá dedina Borša vznikla zrejme už v 12. storočí. Prvá písomná zmienka síce pochádza z roku 1221, našli sa však pozostatky sídliska z 11. - 13. storočia. O staršom pôvode obce svedčí napríklad jej názov, odvodený od rovnako starobylého osobného mena Borša a románsky kostol z polovice 13. storočia. ^[4]
 

Borša bola v stredoveku sídlom šľachty, preto v dedine vznikla opevnená zemepanská rezidencia. V nížinnej krajine sa črtala jediná možnosť prirodzenej obrany chrániť objekt riečnymi korytami. Keďže v blízkosti tiekol Bodrog, vznikol na jeho pravobrežnej terase tzv. vodný hrad obohnaný hlbokými priekopami napúšťanými vodou z rieky. Fortifikácia s neznámou dispozíciou pozostávala kamenného paláca, snáď i veže a z drevených hospodárskych budov. V druhej polovici 16. storočia bola prestavaná na honosný renesančný kaštieľ. Zo stredovekého sídla sa zachovalo len niekoľko múrov v základoch neskoršieho kaštieľa a objavené architektonické prvky (napr. románsky portál, či kamenné zaklenuté schodisko). ^[5]
 

Výstavba renesančného kaštieľa na mieste poškodenej starej pevnosti bola dokončená v roku 1570, o čom svedčí nápis na objavenom kamennom portáli. Kaštieľ dal podľa toho nápisu vybudovať Mikuláš zvaný Kamarás (pôvodom z rodu Kamarás, ktorý splynul s rodom Zeleméry) zo Zeleméru v Hajdúckej župe. Kaštieľ vznikol ako budova s pôdorysom v tvare L, pričom hlavný trakt v severojužnom smere bol na severe i juhu ukončený obdĺžnikovými baštami. Bašty sa na hlavný trakt napájali kolmo v svoje pozdĺžnej orientácii východ-západ. Hlavná, vstupná bola západná fasáda, kde ku vstupnému portálu viedla cesta cez kamenné premostenie vodnej priekopy, resp. pôvodne sa z portálu spúšťal padací most. Priekopy obkolesovali kvadraticky celý areál dvojpodlažného kaštieľa. Hlavný vstup bol vybavený aj padacou mrežou. Portálom sa vchádzalo cez prejazd do nádvoria, kde zrejme stáli aj hospodárske budovy. Jednotlivé miestnosti presvetlené množstvom okien s renesančnými kamennými osteniami boli vzájomne poprepájané rovnako bohato zdobenými portálmi. Izby boli vykurované taktiež renesančne vyzdobenými krbmi v rohoch miestností. Kaštieľ bol viackrát poškodený, najmä v období protihabsburských povstaní. Okrem opravných prác bol objekt najviac upravený v 18. a v 20. storočí. K pôvodnej stavbe boli z východu pribudované ďalšie trakty s obdĺžnikovým pôdorysom, čím vznikla nová dispozícia v tvare nepravidelného U. ^[6]
 

Dodnes sa zachovala väčšina hmoty renesančného kaštieľa, iba najjužnejší trakt zostal v základoch. Spolu s novodobými prístavbami tvorí objekt nepravidelný pôdorys v tvare písmena U. Hrubé kamenné murivo miestami doplnené tehlami v najstaršej (západnej časti) obsahuje na prízemí väčšinou len menšie okenné otvory s kovovými mrežami a bez vyzdobených šambrán. Okná na poschodí už zdobené sú, väčšinou podokennými a nadokennými profilovanými rímsami, ale aj typickým renesančným trojuholníkovým štítom. Pôvodných kamenných ostení zostalo málo, väčšina bola nahradená vernými kópiami. Nad hlavným vstupným portálom s poloblúkovým záklenkom a pravouhlým orámovaním sa nachádza reliéf s maľovaným erbom. Prejazd za portálom je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a ukončený je ďalším portálom. V interiéri pôvodných traktov sú podobné valené klenby, avšak prevládajú rovné trámové stropy. V miestnostiach sa zachovali renesančné portály, krby, ale aj staršie architektonické prvky zo stredovekého objektu. Zo strany nádvoria obsahuje prízemie arkády z 18. storočia. Dodnes sú zachované aj priekopy, najlepšie na severnej a západnej strane. ^[7]

Pamiatková ochrana
Kaštieľ opravovali v prvej tretine 20. storočia. ^[8] V súčasnosti prebieha jeho rekonštrukcia. Pre nedostatok finančných prostriedkov napreduje pomaly.
 

Borša - kaštieľ (č. ÚZPF 10/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autori: Dr. Ing. arch. Ján Krcho, PhD. a kolektív. ^[9]
 

V súčasnosti je krásne obnovený. Snaha o rekonštrukciu trvala viac ako jedno desaťročie.

Súčasný stav a využitie
V rekonštrukcii. V opravenej časti kaštieľa je umiestnené múzeum s artefaktmi k dejinám kaštieľa a rodu Rákóczi.

Prístup
Stojí na južnom okraji obce.