Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Pruské
Iný názov
Kaštieľ Königseggovcov
Lokalita
obec Pruské, okres Ilava, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Renesančný kaštieľ postavený v 16. storočí. Barokovo-klasicisticky bol upravený koncom 18. storočia. Kaplnka v kaštieli bola zriadená koncom 18. storočia. Kaštieľ je dvojpodlažná štvorkrídlová budova s ústredným arkádovým dvorom a okrúhlymi nárožnými vežami. Okolo kaštieľa bola pôvodne vodná priekopa, ktorá bola neskôr zasypaná a spojená s rozsiahlym anglickým parkom. Stavba je dvojtraktovej dispozície s nástupným vestibulom, z ktorého vedie na poschodie reprezentačné schodište. Spojovacie arkádové chodby sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. V miestnostiach sú krížové a pruské klenby. Nárožná miestnosť v severovýchodnom krídle si zachovala renesančnú štukovú sieťovú klenbu a kamenný erb zo 16. storočia. Fasáda je barokovo-klasicistická, rytmicky členená. [1] Okolo kaštieľa sú zvyšky pôvodného parku.
 

Pruské od stredoveku tvorilo súčasť panstva hradu Vršatec a od novoveku sa postupne sformovalo na centrum panstva a zemepanské mesto. [2]
 

Začiatkom 17. storočia barón Andrej Jakusics (Jakušič) dal kaštieľ prestavať. V roku 1663 asi kaštieľ spustošili osmanské vojská, ktoré tiahli Považím. Vtedy sa Imrich (II.) Jakusics (1642 – 1692) s rodinou a s ďalšími šľachticmi z okolia skryli na hrade Vršatec. V súpise panstva z 1. februára 1683 bolo uvedené, že kaštieľ tvorili tri celomurované krídla a posledné, štvrté bolo drevené a nachádzalo sa v zlom stave. Bližšie nedatovaný urbár z roku 1683 približuje podobu okolia kaštieľa. Priamo nad ním existovala ovocná záhrada s miestom na uchovávanie ľadu. Okrasná záhrada so stromami a kvetinami bola situovaná pri dolnom majeri. [3]
 

Po smrti Imricha (II.) Jakusicsa sa panstvo dostalo do rúk Uhorskej komory. Cisár Leopold I. daroval 26. apríla 1695 panstvo Vršatec ríšskemu grófovi Krištofovi Sigfriedovi Breunerovi a jeho manželke ríšskej grófke Márii Barbore Izabele Breunerovej po zaplatení 65 095 rýnskych zlatých. Manželia dva roky predtým dostali od cisára panstvo Ilava a tak došlo k spojeniu dvoch samostatných majetkov so sídlom v kaštieli v Pruskom. [4]
 

Karol Königsegg, vnuk Krištofa Breunera a Márie Breunerovej, 18. novembra 1746 zriadil z oboch panstiev majorát, ktorý odkázal svojmu druhorodenému synovi ríšskemu grófovi Františkovi Xaverovi Königseggovi. František Xaver sa v Uhorsku trvalo zdržiaval od 70. rokov 18. storočia spolu so svojou manželkou Sidóniou Eszterházy. Obaja iniciovali veľkolepú rokokovú prestavbu miestneho kostola a v kaštieli nechali vybudovať súkromnú kaplnku, ktorú posvätil nitriansky bisku František Xaver Fuchs. Po bezdetných manželoch panstvo prešlo do rúk ich synovca, ríšskeho grófa Ernesta Königsegga (1755 – 1803), ktorý väčšinu života strávil v Aulendorfe. [5]
 

V kaštieli sa zdržiaval až Ernestov vnuk ríšsky gróf Gustáv Königsegg (1813 – 1882) s manželkou Gizelou Csáky. V rokoch 1843 – 1845 došlo k prestavbe kaštieľa. Počas nej premiestnili kaplnku na iné miesto do rondelu alebo nárožia. Slávnostné vysvätenie kaplnky sa uskutočnilo 6. marca 1845 za prítomnosti vicearchidiakona Jozefa Viczena. Po smrti Gustáva Königsegga bol v roku 1882 zhotovený inventár panstva Pruské, do ktorého zaznamenali riešenie interiéru kaštieľa. V texte nezaznamenali bližšie informácie o podobe izieb, zachytili len ich celkový počet. Na poschodí bolo spolu 32 izieb, jedna z nich knižnica. Na prízemí sa nachádzal rovnaký počet izieb, z toho dve komory, jedna kuchyňa a dreváreň. [6]
 

Gustávov synovec ríšsky gróf František Königsegg musel po prvej svetovej vojne časť panstva v dôsledku pozemkovej reformy odovzdať štátu. Časť dlhov splatil rozpredajom pozemkov obyvateľom panstva a zostatok prevzala Bodenkredit-bank z Budapešti, ktorá prenala panstvo Považskému cukrovaru v Považskej Teplej. V roku 1924 budapeštianska banka predala majetok Dunajskej banke v Bratislave. [7]
 

V rokoch 1946 – 1952 užívali kaštieľ mníšky Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. V roku 1954 bola z priestorov františkánskeho kláštora v Pruskom presunutá do kaštieľa záhradnícka škola, ktorá tu sídli dodnes. [8]
 

Stavebné dejiny kaštieľa sú spojené s významnými šľachtickými rodmi Považia Jakusicsovcami a Königseggovcami. Vznik sídla sa spája s menom Františka Jakusicsa, ktorý podľa archívneho výskumu nechal pred rokom 1574 postaviť v Pruskom budovu majera so štyrmi skladiskami. Jej stotožnenie s najstaršími konštrukciami kaštieľa je možné len v hypotetickej rovine. Najstaršou zistenou časťou kaštieľa je obdĺžnikový obytný objekt, ktorý postavili v južnej časti dnešného severozápadného krídla v druhej polovici 16. storočia. V strede fasády bol osadený prevet a objekt mal inú úroveň podlaží ako dnes. Výtvarné riešenie južnej dvojpodlažnej fasády objektu malo podobu smotanovobieleho goticko-renesančného geometrického kvádrovania. Tvorila ho hladká biela plocha kvádra vymedzeného zahĺbenými združenými ryskami so škrabanou plochou. Severná jednopodlažná časť mala na fasáde smotanovobielu štruktúrovanú omietku. [9]
 

Po Františkovi zdedil Pruské jeho syn Andrej Jakusics, ktorý sa v roku 1607 oženil s Juditou Thurzovou. Počas ich vlastníctva, v rokoch 1607 – 1623, bol objekt rožírený južným smerom pristavaním dvojpodlažnej severozápadnej bašty a severnej časti juhozápadného krídla. Fasádu bašty pod korunnou rímsou zdobil 70 cm vysoký reliéfny vlys s rastlinnými motívmi a pod vlysom bola fasáda komponovaná ako striedanie sivých pilastrov a širších bielych polí. Sondou odhalený úsek vlysu ukazuje mimoriadnu výtvarnú kvalitu a vysokú náročnosť remeselného vyhotovenia výzdoby fasády bašty a zaraďuje kaštieľ medzi najlepšie renesančné architektúry na území Slovenska. V nástupnej miestnosti do severozápadnej bašty je valená klenba s výsečami a omietkovými profilovanými rebrami vytvárajúcimi na klenbe plynulý sled kosoštvorcov, v mieste stretávania rebier s terčíkmi a na ploche medzi nimi s rozetami. Pravdepodobne okolo polovice až v druhej polovici 17. storočia, za vlastníctva Juraja Jakusicsa, syna Andreja a Judity Thurzovej, došlo k rozšíreniu juhozápadného krídla južným smerom pristavaním dvojpodlažnej časti s južnou baštou. I v tomto prípade sa potvrdili vysoké umelecké nároky stavebníkov na honosné riešenia priečelia. Fasádu vertikálne členili pilastre v kombinácii so štruktúrovanou plochou steny a výzdobne riešené plochy suprafenestier. Na prvom nadzemnou podlaží v podobe ranobarokových uší a striedania horizontálnych hladkých bielych plôch s omietkovými rímsami, na druhom nadzemnom podlaží v podobe krajných plastických trojuholníkov spojených pásom hladkej bielej omietky. Pod oknami druhého nadzemného podlažia bol sivý pás so zrkadlami zo štruktúrovanej omietky. Renesančné etapy možno na základe zistenej vysokej výtvarnej úrovne nálezov na fasádach považovať v stavebnom vývoji kaštieľa za najvýznamnejšie a možno predpokladať vysokú umeleckú kvalitu prípadných nálezov v interiéri. [10]
 

K väčšiemu nárastu hmoty objektu došlo v 18. storočí. V závere 17. storočia až prvej polovici 18. storočia rozšírením najstaršej časti severným smerom a postavením severovýchodného krídla, v 80. rokoch 18. storočia postavením juhovýchodného krídla a dvorového traktu, ktorý tvorila na prvom nadzemnom podlaží otvorená akráda a na druhom podlaží priebežná chodba zaklenutá valenou klenbou so styčnými výsečami. Zavŕšenie stavebného vývoja kaštieľa v 80. rokoch 18. storočia bolo spojené so stavebnými aktivitami grófa Františka Xavera Königsegga a jeho manželky grófky Sidónie, ktoré naznačuje aj datovanie nad portálom severovýchodného krídla kaštieľa rokom 1781. Obe nové krídla mali výtvarnú výzdobu priečelia kompozične totožnú so staršou, plochu fasád vertikálne členili sivé a pravdepodobne biele pásy, nad oknami boli biele suprafenestry, v ktorých sa uplatňoval motív oválov a trojuholníkov. V páse nad oknami druhého nadzemného podlažia boli omietkové zrkadlá s konkávnymi rohmi. Dvorové fasády arkád členili biele pilastre v kombinácii so sivou plochou steny, sivé cvikle arkád vypĺňali plastické trojuholníky. [11]
 

V rokoch 1804 – 1818 došlo k postupnej výmene krovu za konštrukciu klasickej ležatej stolice s použitím päťbokej prahovej väznice a so zavetrením diagonálami v tvare písmena A, na hornom poschodí s konštrukciou hambálku. V prvej polovici 19. storočia bol objekt prefasádovaný. Uplatnili sa tu biele okenné šambrány s rovnou nadokennou rímsou a plocha steny bola zelená. Pravdepodobne pri tejto úprave bol osadený vstupný, dnes nezachovaný portál na stranách s pilastrami ukončenými iónskou hlavicou. [12]
 

Založenie parku pri kaštieli je možné predpokladať na polovicu 19. storočia, keď sa do kaštieľa natrvalo presťahovala rodina Gustáva Königsegga. Zveľaďovanie parku a plochy, ktorá patrila ku kaštieľu, ustrnulo približne po roku 1920 po odchode posledných majiteľov. Park a záhrada severozápadne od kaštieľa boli rozparcelované, postavili tu základnú školu, zo zázemia parku sa dodnes zachovala iba stavba oranžérie. [13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia. Kaplnka bola opravená v rokoch 1956 – 1957. [14]
 

Pruské – kaštieľ a park (č. ÚZPF 772/1-3) – architektonicko-historický, umelecko-historický a archívny výskum - rok 2012. Autori: PhDr. Zuzana Zvarová, Ing. Veronika Vagenknechtová, Mgr. Tomáš Janura, PhD., PhDr. Jana Oršulová, Ing. Miroslav Matejka. [15]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je dobrý. V kaštieli bola za socializmu zriadená škola, ktorá tu sídli aj v súčasnosti.
Prístup
Stojí takmer v strede obce.
Fotogaléria
Kaštieľ Pruské zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)Kaštieľ Pruské foto © Imrich Kluka 1/2010Kaštieľ Pruské foto © Imrich Kluka 1/2010Kaštieľ Pruské foto © Imrich Kluka 1/2010
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 574.
[2] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. In: Pamiatky a múzeá, 2013, č. 2, s. 42.
[3] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 42.
[4] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 42 - 43.
[5 - 7] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 43.
[8] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 45.
[9] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 43.
[10] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 43 - 44.
[11] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 44 - 45.
[12 - 13] ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. s. 45.
[14] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 574.
[15] www.pamiatky.sk (1.11.2014)
Bibliografia
ZVAROVÁ, Zuzana - JANURA, Tomáš: Kaštieľ v Pruskom. In: Pamiatky a múzeá, 2013, č. 2, s. 42 - 46.
www.obecpruske.sk
GPS
49.028284, 18.208959
49°0 1' 41.82", 18°0 12' 32.25"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk