Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Rusovce (Bratislava)
Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Kaštieľ bol postavený na konci prvej polovice 19. storočia [1] v duchu romanticky chápanej anglickej gotiky. Je to rozsiahla trojpodlažná budova s pôdorysom v tvare písmena U. Fasáda je bohato členená vežičkami a cimburím a má stredný rizalit s terasou. V miestnostiach sú rovné stropy. Pred kaštieľom na stĺpe stojí socha leva. [2]
 

Dnešná podoba kaštieľa súvisí s výstavbou kaštieľa grófom Emanuelom Zichym Ferrari pred polovicou 19. storočia. Existujú síce doklady o hrade z 13. storočia (prvá zmienka z roku 1266) nevie sa ale, na ktorom mieste stál. V súvislosti s meniacimi sa majiteľmi panstva je podstatné, že ho v roku 1646 získal Štefan Zichy. [3]
 

V rokoch 1840 - 1850 prestaval gróf Emanuel Zichy Ferrari kaštieľ podľa vzoru anglických panstiev v tudorovskom slohu ako pozornosť, ktorú preukázal svojej z Anglicka pochádzajúcej manželke. Od grófa Emanuela prešiel kaštieľ na jeho brata Félixa a jeho manželku, grófku rodenú Reichenbach. V roku 1872 bolo panstvo predané grófovi Hugovi Henckelovi von Donnersmarck, ktorý ho získal pre svoju manželku Lauru a vybudoval pri ňom žrebčinec. Po smrti grófky ho v roku 1906 kúpila korunná princezná Štefánia spolu so svojím manželom maďarským šľachticom Elemérom Lónyayom. Predmetom kúpy bol majetok Karlburg, žrebčinec, stajne, nádherný park s krásnym kaštieľom a panstvo o rozlohe 6 000 jutár. Suma za panstvo bola 4 milióny korún. V roku 1944 odkázala na základe testamentu princezná Štefánia nehnuteľností kaštieľa benediktínskemu rádu v Pannonhalme. V jeseni 1944 zabralo väčšiu časť kaštieľa SS komando Obergruppenfúhrera Veesenmayera. V roku 1945 obsadili kaštieľ Rusi a po týždni bol vydrancovaný. V máji 1945 sa Lónyayovci vysťahovali do Pannonhalmy, kde Štefánia v roku 1945 a jej manžel o rok neskôr zomreli. [4]
 

Umelecko-historický výskum kaštieľa datoval najstaršiu fázu výstavby objektu prinajmenšom do 17. storočia, pretože zahŕňa v sebe časti murív z lomového kameňa, ktoré by mohli byť ešte staršie. Tento najstarší objekt sa viaže k Štefanovi Zichymu, ktorý - je možné - si tu postavil sídlo a v súvislosti s datovaním tehlového materiálu (značka SZ a datovanie 1656) mohol nadviazať i na staršiu stavbu. Zachytený najstarší objekt mal jednoduchý pozdĺžny pôdorys a bol situovaný približne v strede dnešného severného krídla a užším priestorom na južnej strane. Ďalšia stavebná fáza viažuca sa k vnukovi Štefana Zichyho, tiež Štefanovi, zakladateľovi rusovskej línie rodu, bola datovaná do druhej polovice 18. storočia (opäť sa našlo množstvo tehlového materiálu so značkou CCZ alebo CZZ a dátumom 1777). Akú podobu mal barokový objekt už nemožno zistiť. Fragmenty dochovaných rokokových malieb medzi stropmi prízemia a podlahami miestností 1. poschodia určujú jeho iné výškové dimenzie oproti dnešným. Išlo však prinajmenšom o jednoposchodovú stavbu. [5]
 

Vo vývoji objektu je dôležitá stavebná etapa z rokov 1841 - 1844, keď bol vlastníkom kaštieľa gróf Emanuel Zichy Ferrari. Vzniká komplex kaštieľa v celej jeho dnešnej hmotovej skladbe, okrem veží po stranách západného rizalitu. Veľkolepá stavba bola rozvrhnutá prísne symetricky do tvaru písmena U s výškovým gradovaním hmôt. Jej neogotický charakter s orientáciou na anglickú podobu panských sídiel so silným romantickým nádychom určovali všetky výrazové prvky architektúry - okná s lomenými oblúkmi, rovnako formované hlavné vstupy polygonálneho podbránia, rímsy, konzoly, atikové cimburia, štyri nárožné vežičky i zábradlia terás a arkierov. Vo vnútornom usporiadaní dominovala ústredná schodisková hala a k nej pripojená veľká sála 1. poschodia. Všetky tri krídla boli prepojené chodbovou komunikáciou pozdĺž nádvoria, za ktorou boli za sebou radené priechodné miestnosti. Poschodie bolo prístupné hlavným schodiskom a točitými schodiskami vo vežiach. [6]
 

Neogotickému charakteru exteriéru zodpovedali aj interiéry v umelecko-remeselných súčastiach architektúry vo vstupoch a oknách dominovali neogotické prvky, neogotický ornament so znakom Zichyho, tudorovské oblúky a kružbové motívy. Za osobitnú pozornosť stojí dôsledne uplatňovaná vitráž v klasickej technológii upevňovania skiel do olovených pásiek. O podobe jednotlivých interiérových priestorov nie je jasnejšia predstava. Zichyovské interiéry sú s istotou čitateľné len vo veľkej sále 1. poschodia s priľahlou miestnosťou (pravdepodobne jedáleň), obe veľkoryso poňaté v zmysle dekoratívneho stvárnenia stien a stropov. [7]
 

Stavebná etapa z rokov 1872 - 1906 sa spája s novými majiteľmi panstva - Hugom Henckelom von Donnersmarckom a jeho manželkou. Nasledujúca prestavba kaštieľa bola pomerne rozsiahla, hoci sa v zásade nedotkla jeho pôvodnej hmotovej substancie. V prvom rade sa dobudovali dve postranné veže pri rizalite na západnej strane stredného krídla, čo ešte viac zdôraznilo romantický charakter kaštieľa. V interiéri asi vznikli dve bočné schodiská a urobené boli úpravy reprezentačného charakteru v neoslohovom duchu, ako i úprava kaplnky v severnom krídle. [8]
 

Manželka majiteľa, Laura, dala v parku kaštieľa oproti kostolu sv. Víta v roku 1884 postaviť kaplnku slúžiacu ako mauzóleum rodiny. Bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu svojím tvaroslovím vychádza z neogotiky. Nad vstupom do nej je umiestnený erb rodiny Henckelovcov. [9]
 

Gróf Elemér Lónyay so svojou manželkou princeznou Štefániou, vlastníci kaštieľa v rokoch 1906 - 1944 zmenili objekt už len minimálne a obmedzili sa na zmeny utilitárneho charakteru (vybudovanie kúpeľní a sociálnych zariadení). [10]
 

Po typologickej stránke predstavuje rusovský kaštieľ typ vidieckeho sídla vyššej šľachty. Čo sa týka vonkajšieho výrazu a tvaroslovného aparátu, je tu viditeľný vplyv anglickej tudorovskej gotiky. Z dispozičného riešenia ide o západoeurópsky import, aký sa u nás v zredukovanej podobe vyskytol od 17. možno až od 18. storočia. Redukcia sa týkala hlavne bočných krídiel uzatvárajúcich čestné nádvorie. Z tohto hľadiska predstavuje kaštieľ vyvinutý typ vidieckeho šľachtického sídla, svedčiac tak o vybranom vkuse majiteľa a jeho majetnosti. Z dispozičného hľadiska ide o vyspelý typ kaštieľa s charakteristickými znakmi predmestských kaštieľov a palácov: celková dispozícia v tvare písmena U, prísna symetria vzhľadom na hlavnú os, hmotové zdôraznenie kaplnky na konci bočného krídla, situovanie komunikačných ťahov do nádvoria, umiestnenie atraktívneho bývania do teplejšej južnej časti kaštieľa a vymedzenie obslužného traktu do severného krídla, uplatnenie princípu amfilády. [11]
 

Prevádzka jednotlivých priestorov vyzerala asi nasledovne: centrálna časť kaštieľa bola jadrom dispozície a spoločenského života. Cez portikus prichádzali kone s návštevníkmi - hostia prechádzali do schodiskovej haly, kde sa dalo podľa anglického vzoru sedieť. Z haly a saly terreny sa dalo ísť na jednej strane do salóna a na druhej do knižnice, biliardovej miestnosti, alebo tureckého salónu. Tu sa odohrával každodenný život panstva. Južné krídlo obsahovalo obytné apartmány pre bežné návštevy, severné bolo vyhradené pre kuchyňu a sklady. Vzácne návštevy sa privádzali honosne zdobeným reprezentačným schodiskom na 1. poschodie (piano nobile), kde sa dalo ísť do veľkej jedálne, alebo do rytierskej sály (tzv. Červený salón). V južnom krídle na 1. poschodí bývali majitelia so služobníctvom, na 1. poschodí severného krídla boli umiestnené hosťovské izby menej reprezentačného charakteru. Druhé poschodie bolo vyhradené pre obytné účely. [12]
 

Záverom možno len podotknúť, že vydrancovaním inventára kaštieľa v roku 1945 došlo k nenahraditeľnej strate umelecko-historického dedičstva obce a v neposlednom rade, samozrejme, i Slovenska. [13]

Pamiatková ochrana
-
 

Kaštieľ je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 346/1. [14]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi zlý. V minulosti ho využíval SĽUK. Kaštieľ je opustený a desaťročia chátra. Slovenská katastrofa a obrovská hanba!
Prístup
Stojí v strede obce.
 

Rusovský kaštieľ sa rozprestiera v areáli anglického parku, v jeho severnej časti. Park sa tiahne medzi dunajským ramenom a Balkánskou cestou. Od cesty je oddelený tehlovým omietnutým múrom. Samotný kaštieľ je odsadený od cesty do hĺbky parku, ale otvára sa k nej svojím hlavným priečelím s čestným nádvorím. Severne od kaštieľa v parku stojí objekt tzv. minoreta a tesne pri Balkánskej ulici objekt čeľadinca so samostatným vstupom z Balkánskej ulice. [15]

Fotogaléria
Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Rusovce foto © Hana Farkašová 4/2015
Poznámky
[1] ZVAROVÁ, Zuzana: Pamiatkové hodnoty Rusoviec. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. Bratislava: Miestny úrad Mestskej časti Bratislava-Rusovce, 2004. s. 50.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 65
[3] ZVAROVÁ, Zuzana: Pamiatkové hodnoty Rusoviec. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. Bratislava: Miestny úrad Mestskej časti Bratislava-Rusovce, 2004. s. 50.
[4] ZVAROVÁ, Zuzana: Pamiatkové hodnoty Rusoviec. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 50 - 51.
[5 - 7] ZVAROVÁ, Zuzana: Pamiatkové hodnoty Rusoviec. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 51.
[8] ZVAROVÁ, Zuzana: Pamiatkové hodnoty Rusoviec. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 51 - 52.
[9 - 13] ZVAROVÁ, Zuzana: Pamiatkové hodnoty Rusoviec. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 52.
[14] www.pamiatky.sk (17.6.2023)
[15] ZVAROVÁ, Zuzana: Pamiatkové hodnoty Rusoviec. In: MALLINERITS, Jozef et al.: Rusovce 1208 – 2004. s. 50.
Bibliografia
BEŇOVÁ, Katarína: Kaštieľ v Rusovciach vo svetle výtvarných diel 19. storočia. Kresbový album rodiny Zichy Ferraris. Bratrislava: Stimul, 2016. 148 s. ISBN 978-80-8127-165-6
POHANIČOVÁ, Jana: Romantické prestavby šľachtických sídiel. Rusovce, Veľké Uherce a Bojnice. In: Pamiatky a múzeá, 2005, č. 2, s. 46 – 53.
SMOLÁKOVÁ, Mária: Kaštieľ v Rusovciach. Grafické dokumenty k poslednej historickej etape. In: Monument revue, VIII, 2019, č. 1, s. 38 - 47.
www.bratislava-rusovce.sk
www.bratislava.sk
GPS
48.052366, 17.150808
48°0 3' 8.52", 17°0 9' 2.91"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk