Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Nová Kelča, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Barokovo-rokokový kostol s prvkami klasicizmu postavený v roku 1780 pravdepodobne podľa projektu Gašpara Urlespachera, ktorý bol architektom aj gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu v Prešove. Kostol renovovali v roku 1876. Je to jednoloďová monumentálna stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami, pristavanými z oboch strán presbytéria a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou. Oltárny uzáver je zaklenutý konchou, ostatné priestory pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, dosadajúcimi na bohato členené úseky architrávu pilastrov. Klenbové pásy a hlavice pilastrov sú pokryté plošným štukovaným ornamentom. Bohatá štuková ornamentika rastlinná, rokajová a palmetová v plošnom, akoby rezanom vyhotovení sa uplatňuje aj na fasádach. Rozložená je na hlaviciach štíhlych, krehkých pilastrov, pri oknách a na barokovom vykrojenom štíte medzi dvoma vežami. [1]
 

Fasáda kostola je členená pravidelným rytmom štíhlych pilastrov, ktoré sú na hlavnom priečelí umiestnené v dvoch úsekoch, delených kordónovou rímsou. Veže majú terčíkové podstrešné rímsy, na ktoré dosadajú rovné prilbové strechy s laternou. Vo vydutom segmentovom frontóne štítu je letopočet datujúci stavbu, pod ním, na ploche, na ploche medzi dvoma krátkymi pilastrami, erb stavebníka Vécseyho. Vstupný portál, situovaný v hlavnej osi priečelia, je lemovaný polostĺpmi a zakončený segmentovým frontónom, na ktorom sú plastické volúty a plošný štukovaný ornament. Stavba sa vyznačuje bohatou štukovou dekoráciou, ktorá čerpá z barokovo-rokokových prvkov, ale pri aplikácii sa riadi umierneným rytmom klasicizmu, tá istá zásada sa uplatňuje aj pri rytmizácii pilastrov. [2]
 

V interiéri prevláda barokovo-rokoková dekoračná tendencia, ktorej sú prispôsobené aj rokokové oltáre. Bohaté štukované ornamenty sú rozložené na klenbových poliach, v nadokenných plochách a na parapete murovanej organovej empory. [3]
 

Hlavný oltár s drapériou a bočné oltáre typu neskorobarokových oltárov s korunou sú prácami jednej rezbárskej dielne, sú však deformované novou polychrómiou a primitívne premaľovanými obrazmi. Všetky tri oltáre sú z čias stavby kostola. Súčasná je aj patronátna lavica rokokových tvarov a svätenička so vzletnou rokajovou skladbou (sú z inej rezbárskej dielne ako oltáre). Mramorová krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia. [4]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 medzi zariadením interiéru spomína – večnú lampu pred hlavným oltárom, klasicistickú z 80. rokov 18. storočia, mreže na zábradlí presbytéria, z kovaného a tepaného železa prechodného rokokovo-klasicistického tvaru z čias stavby kostola, monštranciu, cibórium a pacifikálový kríž rokokových tvarov, ktoré majú medailóniky s emailovou maľbou a sú prácami zlatníka J. Szilassyho (1781). [5]
 

V roku 2010 bola na povale kostola nájdená barokovo-rokoková svätenička, ktorá bola poškodená červotočmi. Bola čiastočne zrekonštruovaná, očistená a zakonzervovaná.
 

Zaujímavé na Kostole sv. Štefana kráľa v bývalej Kelči je to, že sa nachádza pod úrovňou vodnej hladiny. Pred vodou ho chráni umelá hrádza. Kostol je poslednou stavebnou pripomienkou zatopenej obce Kelča. Po výstavbe vodnej nádrže Domaša sa z dediny zachoval iba kostol, ktorý stojí na umelom ostrovčeku pri brehu Domaše.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Udržiavaniu pamiatky sa venuje skupina mladých dobrovoľníkov z Občianskeho združenia Stephanus. Snažia sa ho do budúcnosti sprístupniť a premeniť na akési múzeum zatopených obcí. Do roku 1993 sa v kostole konali bohoslužby. V súčasnosti sa konajú bohoslužby iba sporadicky počas letnej turistickej sezóny a tradičná odpustová slávnosť, ktorá pripadá na sviatok sv. Štefan kráľa 16. augusta. V letnej sezóne kostol navštevujú turisti, bohoslužby sa vtedy konajú každú sobotu o osemnástej. Občas je v ňom inštalovaná výstava umelcov.
Fotogaléria
Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa foto © Jana Lacková 7/2022Kelča (Nová Kelča) - Kostol sv. Štefana kráľa (pamätná tabuľa na fasáde) foto © Jana Lacková 7/2022
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 20.
[2 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 20.
Bibliografia
www.novakelca.sk
GPS
49.054060, 21.699729
49°03'14.6"N 21°41'59.0"E



www.pamiatkynaslovensku.sk