Lokalita
obec Kežmarok, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Najstaršie kežmarské cintoríny boli pri kostole sv. Michala, sv. Alžbety i sv. Kríža. Kostol sv. Michala patril slovanskej osade, ktorá bola na vŕšku nad dnešnou železničnou stanicou. Jeho neskororománske základy z 12. storočia sa odkryli v roku 1987 a keďže nikto neprejavil záujem o ich konzervovanie a reštaurovanie, boli zasypané. Kostol sv. Alžbety patril dedine saských kolonistov a bol postavený v polovici 13. storočia. ^[1]
 

Vysokovážené osobnosti sa pochovávali priamo do hrobiek pod kostolmi. V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb – tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od roku 1784 na ňom začali pochovávať aj katolíkov – na ľavú stranu, kým na pravej boli hroby protestantov. Tento zvyk sa zachoval až do začiatku 20. storočia. ^[2]
 

Najstarší kamenný epitaf pochádza z roku 1691 a patrí obchodníkovi Žigmundovi Reinischovi – dnes je uložený v malom domci s mrežami. Z roku 1709 sú hroby popravených kežmarských predstaviteľov Jakuba Kraya a Martina Lányho (kameň ich tretieho druha Šebastiána Toportzera sa nezachoval). Všetci traja boli popravení po dobytí mesta cisárskym vojskom preto, že aj ich pričinením sa mesto Kežmarok pridalo na stranu proticisárskeho povstania Františka Rákocziho II., nevlastného syna Imricha Thökölyho. ^[3]
 

Na cintoríne odpočíva dr. Vojtech Alexander s rodinou, profesori lýcea a gymnázia Fridrich Scholez, Jozef Dlhányi, Štefan Palcsó, Hugo Stenczel, Alfréd Grosz atď., zakladateľ Karpatského spolku Anton Doller, historici Dávid Kuntz, Štefan Linberger, Alojz Miškovič, zakladateľ kežmarského peňažníctva a požiarnictva Július Demiány a ďalšie známe osobnosti Spiša. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.