Lokalita
obec Kežmarok, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Prvú gotickú radnicu postavil v roku 1461 majster Juraj zo Spišskej Soboty. V roku 1515 ju zničil požiar. Nová radnica vznikla až v rokoch 1541 – 1553 (1555) pod vedením majstra Kunza z Kežmarku na mieste starej budovy. Išlo o renesančný objekt s nízkou atikou a honosným vstupným portálom na južnej fasáde. ^[1] Pravdepodobne k renesančnej prestavbe sa viaže reliéf mestského znaku s letopočtom 1555, zamurovaný nad západným vchodom. V tom čase vznikli na jej priečelí dnes už neexistujúce maľby, predstavujúce meštianske cnosti a rozličné mravoučné citáty. ^[2] V roku 1779 (1799) radnica znova vyhorela a prestavali ju v klasicistickom slohu. ^[3] V roku 1799 zvýšili radnicu o druhé poschodie (podľa iného zdroja vzniklo druhé poschodie až po roku 1922) a rozšírili rizalitom na južnej a vežou na severnej strane. Pri tejto klasicistickej prestavbe zmenili pôvodnú dispozíciu a postavením veže vytvorili výraznú dominantu objektu. ^[4]
 

Z prvej gotickej radnice pochádza blokový charakter budovy a azda zvyšky v obvodovom murive. Zachoval sa gotický kamenný portál s trojitou kružbou. Renesančné jadro je v dispozícii pozmenené, zachovalo sa len renesančné schodište z prízemia na prvé poschodie. Súčasný charakter objektu určuje klasicistická adaptácia z roku 1799. Vtedy upravili novú komunikáciu budovy čiastočne nadväzujúcu na renesančnú dispozíciu. Hlavný vchod na južnej fasáde spolu s renesančným portálom ponechali, zaklenutý prejazd smerom V- Z zatvorili východnou a západnou bránou. Z prvej strany prejazdu vedie pôvodné renesančné schodište na prvé poschodie, pokračovanie na druhé poschodie vybudovali spolu s nadstavbou v klasicistickom slohu. ^[5] Vežu zastrešili ešte barokovou cibuľou. ^[6]
 

Interiér upravili tiež a zasadaciu sieň na prvom poschodí situovali do strednej osi rizalitu južného priečelia (trojité okno). Fasády sú členené zdvojeným lizénovým rámom. Južný stredný rizalit členia ploché pilastre s kompozitnými hlavami na spôsob veľkého rádu, vedeného cez celé prízemie a prvé poschodie. Pilastre nesú trojuholníkový tympanónový štít. ^[7]
 

Veža s ochodzou a hodinami v terčíkovej korunnej rímse je zastrešená laternovou baňou. V siluete a členení je kópiou veže kláštorného Kostola sv. Petra v Soľnohrade. ^[8]
 

Podľa iného zdroja sú niektoré informácie odlišné. Prvá kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. Po vpáde husitov v roku 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie. V jeho strede postavil v roku 1461 Juraj zo Spišskej Soboty novú gotickú radnicu. V roku 1641(1642) za richtára Žigmunda Moesa sa k radnici pristavila veža. Podľa dobového opisu Juraja Bohuša z roku 1720 „radnica je ukončená cimburím, na južnej strane je namaľovaný erb mesta a obraz spravodlivosti. Aj vežu zdobia mravoučné nápisy. Na veži sa počas trhov bije na olovené bubny a vyhráva tu aj mestský trubač...“ ^[9]
 

24. mája 1922 ju poškodil ďalší požiar, pričom zhorelo aj 29 domov na námestí. V nasledujúcom roku ju opravili a nadstavali druhé poschodie podľa návrhu architekta Kesselbauera z Levoče. Definitívnu podobu tak radnica nadobudla po roku 1922. ^[10]
 

Radnica je dvojposchodová budova s obdĺžnikovým pôdorysom a s atypickou dispozíciou, dnes so strednou východno-západnou vstupnou chodbou. Pivnice sú len na východnej strane. Na prízemí a na prvom poschodí sú renesančné a neskorobarokové klenby, miestami so štukovou geometrickou ornamentikou. Na prízemí veže v severnej časti objektu je gotický trojlistový portál, ďalší neskorogotický sedlový s pretínajúcimi sa hranami je na prvom poschodí, kde sa nachádza aj goticko-renesančný stĺp so zošikmenými nárožiami a s renesančnou rímsovou hlavicou. Všetky štyri priečelia sú v podstate jednotne riešené. Rizalitom je zdôraznená južná fasáda. Na prízemí je zbarokizovaný, pôvodne renesančný portál majsta Kunza a na východ od neho, medzi prízemím a poschodím, je zamurované trojdielne neskorogotické okno, dielo Juraja zo Spišskej Soboty. Na východnej fasáde sú zvyšky renesančných okien. Na prízemí je polkruhový portál a horizontálna rustika, na prvom poschodí sú pozdĺžne okná, na druhom polkruhovo zakončené. Na ich parapete sú reliéfy delfínov. Severné priečelie, ktorému dominuje veža, takisto zdôrazňuje rizalit. Všetky fasády ukončuje široká rímsa a obiehajúca neskorobaroková mreža s motívmi delfínov. ^[11]
 

Nad dnešným hlavným vchodom je reliéf mestského znaku s letopočetom 1555 a 1788. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnova sa uskutočnila v rokoch 1967 – 1970 podľa projektu architekta Jána Štefanca. Na južnom a východnom priečelí sa našli gotické a renesančné okná. ^[13]
 

Radnica je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 2612/0. ^[14]

Súčasný stav a využitie
Stav historickej budovy je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na námestí, ktoré vzniklo vo vidlici pôvodne dvoch hlavných ulíc rozšírením priestoru. ^[15]