Kláštory   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Nižná Myšľa
Lokalita
obec Nižná Myšľa, okres Košice-okolie, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Prvá známa písomná zmienka o obci Nižná Myšľa je v listine z roku 1270, ale dejiny lokality siahajú hlboko do stredoveku i praveku. Dôležitým stredovekým medzníkom v bohatej histórii obce, vtedy nazývanej Mysle, bolo založenie kláštora v polovici 13. storočia. Prepošstvo bolo zasvätené sv. Mikulášovi a jeho prvým známym predstaveným bol v roku 1288 magister Michal. Tento rodový kláštor dali postaviť Lapispatakyovci z Ploského, šľachtici drienovskej vetvy rodu Aba. V stredoveku bol kláštor hodnoverným miestom - locus credibilis, potvrdzovali sa tu testamenty, darovacie a kúpno-predajné zmluvy. Pri prepošstve fungovala aj kapitulská škola a bolo tiež centrom cirkevného a hospodárskeho života. [1]
 

Okolo roku 1458, počas konfliktov medzi bratríkmi a kráľovským vojskom, bol kláštor vyplienený a čiastočne zničený. Po porážke bratríkov objekt vrátili pôvodným mníchom – asi premonštrátom. V roku 1527 vymenoval kráľ Ján Zápoľský za prepošta Jána, no ten čoskoro konvent spolu s rehoľnými kanonikmi opustil kvôli šíriacej sa reformácii. Vtedy prestalo prepošstvo po stránke cirkevno-právnej existovať. Do roku 1538 vlastnili kláštor a jeho rozsiahle majetky Košice, potom viacerí uhorskí šľachtici. [2]
 

V roku 1573 predal kráľ Maximilián myšlianske domínium kalvínskej rodine Kátayovcov. Za ich éry bol pôvodný románsko-gotický prepoštský chrám bazilikálneho typu prebudovaný na svätyňu podľa potrieb protestantov. Pravdepodobne v tom období prebudovali časť kláštora na vidiecke šľachtické sídlo – renesančný kaštieľ. [3]
 

V rámci rekatolizácie panovník Ferdinand III. v roku 1643 vydal mandát, ktorým majetky myšlianskej prepozitúry prisúdil košickej rezidencii Spoločnosti Ježišovej. Príjmy prepošstva slúžili až do zrušenia ich rádu v roku 1773 jezuitskému gymnáziu, kolégiu a univerzite v Košiciach. Jezuiti ako prvý prebudovali kostol a dali vybudovať dominantnú vežu - zvonicu. Prestavali a zväčšili aj kaštieľ, čím vznikol nový masívny objekt takmer kasárenského typu, ktorý mal barokovo-klasicistickú podobu. Rozľahlé pivnice pod budovou slúžili ako skladovacie priestory. Na južnej stráni, pred budovou jezuitskej správy, bol založený ovocný sad. Pred i po zrušení rehole jezuitov objekt slúžil obytným účelom, v kaplnke na poschodí sa slávili bohoslužby, v ostatných častiach bola umiestnená fara a škola. Od roku 1786 tu boli dočasne ubytovaní nemeckí osadníci, ktorým rozdelili časť majetkov prepozitúry na výstavbu rodinných domov. Týchto 24 nových rodín založilo Veľkú a Malú nemeckú ulicu. [4]
 

Objekt sa zachoval dodnes. V obci za prvých prepoštov v 13. storočí určite stál kláštor, ktorý bol postavený v románskom alebo gotickom slohu asi na mieste bývalého hradiska. V priebehu storočí však bol výrazne prestavaný. Dnes sa len ťažko dá určiť jeho pôvodný pôdorys, alebo vzhľad. Avšak najstaršie časti z pôvodnej stavby sa zachovali v podzemí, kde sa nachádzajú chodby vybudované z kameňa a malty, pričom nekopírujú pôdorys dnešného objektu. Prvý kláštor, ktorý sa tu nachádzal mal fortifikačný charakter. Z pôvodného kláštora sa zachovalo obvodové murivo v prízemnej časti budovy. Počas bratríckych vojen v polovici 15. storočia došlo k významnej stavebnej úprave. Zrejme po požiari bolo zničené južné krídlo. Podľa architektonických detailov dodnes zachovaného južného múra so vstupnou bránou je viditeľné, že tu bolo štvrté krídlo. Buď za Katayovcov, alebo jezuitov bolo postavené poschodie, ktoré má už viac charakter barokovej architektúry. Na poschodí objektu v severnej časti sa nachádzala kaplnka. Zachovala sa z nej pruská klenba s jezuitským znakom IHS. Je výsmechom doby, že počas komunizmu boli práve v priestore bývalej kaplnky zriadené toalety. V okolí budovy sú záhrady a pod ňou katakomby. Isté je, že z kláštora viedli únikové chodby smerom na Skalku a smerom na juh. [5] Podzemie kláštora je pretkané chodbami i keď časť z nich je zasypaná, stále má systém dĺžku asi dva kilometre. Zastavaná plocha je 1 445 m2, priľahlé pozemky majú 6 480 m2. [6]
 

Ide o dvojpodlažnú budovu, dvojtraktovej dispozície s priebežnou spojovacou chodbou. Miestnosti na prízemí a pivnice majú valené klenby s lunetami, ostatné priestory krížové a pruské klenby. V krížovej chodbe okolo dvora sa zachovali hrebienkové krížové klenby. Fasády sú celkom hladké s nepravidelným rozostavaním okien, v dôsledku neskorších hrubých adaptačných zásahov. [7] Posledný stavebný zásah bol na konci 19. storočia. Západný trakt sa adaptoval pre potreby cirkevnej ľudovej školy. Miestnosti na poschodí boli zmenené na učebne, pričom úplne stratili svoj pôvodný vzhľad a architektonický štýl. Od tejto doby nazývali občania tento objekt "škola". Východné krídlo sa nazývalo "fara" od konca 19. storočia, keď tu začal bývať miestny farár a kaplán. [8]
 

V 20. storočí boli v budove umiestnená fara, základná škola, škôlka a v jej prízemnej časti od roku 1998 Myšľanské obecné múzeum. [9]
 


 

1887 – do západného krídla budovy je premiestnená rímskokatolícka ľudová škola, do východného krídla farský úrad,
 

1944 – kláštor obsadili maďarskí delostrelci, v novembri je tu zriadená nemecká vojenská nemocnica,
 

1945 – v budove sa usadili ruskí vojaci (3 mesiace), budova kláštora bola poštátnená,
 

1956 – na poschodí východného krídla bola zriadená materská škola,
 

1959 – v budove kláštora končí farský úrad,
 

1971 – na prízemí východného krídla je zriadený klub mládeže, neskôr knižnica,
 

1993 – na základe reštitučného zákona štát vrátil budovu kláštora Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Nižná Myšľa, oficiálne ju prevzala až v roku 1996,
 

2003 – na základe zmluvy o prenájme celý objekt užívala obec Nižná Myšľa. V západnom krídle sídlila základná škola a na poschodí východného krídla bola zriadená materská škola. Obe školy sa už odsťahovali. [10]
 

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Architektonický prieskum objektu nebol doteraz vykonaný. Budova je v pomerne zlom stave a nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu. [11]

Súčasný stav a využitie
Stav bývalého kláštora je zlý. Objekt vlastní rímskokatolícka cirkev. V malej časti budovy je múzeum. Zvyšné priestory sa momentálne nevyužívajú a sú opustené.
 

Múzeum má k dispozícii 400 m2 výstavnej plochy a laboratórium na reštaurovanie nálezov. Cieľom múzea pri vzniku bola prezentácia a zhromažďovanie archeologických a kultúrnych pamiatok z regiónu, prevažne z vykopávok lokality európskeho významu, zo staršej a strednej doby bronzovej. Všetky doteraz vykopané artefakty, približne 2000 nádob, 5000 rôznych bronzových, kamených, kostených predmetov, niekoľko ton črepov a mnoho kostier boli umiestnené v depozitároch. Múzeum chce vystavovať zbierky v mieste nálezu tak, ako je to bežné vo svete. Okrem toho má múzeum záujem prezentovať cirkevné dejiny, dejiny rádov v regióne i dejiny obce. V tejto časti bude umiestnený i zbytok jezuitskej knižnice zo 16.-19. storočia v počte 412 exemplárov. V expozícii je tiež výstava minerálov a hornín. V múzeu sa nachádzajú niektoré európske unikáty, napr. rituálny chlieb starý 3400 rokov, hroby kovolejárov, detské hračky, vozíky, hrkálky a pod. z rovnakého obdobia. Ďalším unikátom múzea je vstup do podzemných chodieb, vybudovaných pôvodne mníchmi a pracovníkmi kláštora, ktoré ústia až na bývalý lom Skalka. Ich účelom bola ochrana a možnosť prípadného úteku. Ambíciou pracovníkov múzea je vybudovať podzemnú expozíciu vrátane sprístupnenia katakomb, stať sa najväčším odborným múzeom na dobu bronzovú, vybudovať trezorovú miestnosť. Archeologické pamiatky po najstarších obyvateľoch boli nájdené na kopci Skalka nad Olšavou, ale aj na Konopiskách, Várhegyi, Alameneve - kamenné štiepané nástroje, čepele a ich zlomky, ktorých vek sa pohybuje od 100 000 do 40 000 rokov.Významné archeologické nálezy sa našli na plochej vyvýšenie Várhegy, na ktorej bola okolo roku 1700 pred Kr. založená opevnená osada. Na tejto lokalite sa od roku 1977 realizuje systematický archeologický výskum, ktorého výsledky patria k najvýznamnejším na Slovensku a najznámejším v zahraničí. Nájdené artefakty dokumentujú vysokú životnú úroveň, technologickú zručnosť - napríklad hrnčiarstvo doviedli do dokonalosti bez toho, aby poznali hrnčiarsky kruh. Obyvatelia osady boli nielen zdatní metalurgovia, ale aj výborní obchodníci - svoje výrobky po starodávnej obchodnej ceste vymieňali za jantár (zo severu) a stredomorské mušle (z juhu). [12]

Fotogaléria
Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014Kláštor Nižná Myšľa foto © Viliam Mazanec 9/2014
Poznámky
[1 - 4] Informačná tabuľa v teréne (9/2014).
[5] www.niznamysla.sk (28.12.2014)
[6] www.farnostniznamysla.sk (28.12.2014)
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 382.
[8] www.niznamysla.sk (28.12.2014)
[9] Informačná tabuľa v teréne (9/2014).
[10] www.farnostniznamysla.sk (28.12.2014)
[11] www.farnostniznamysla.sk (28.12.2014)
[12] www.niznamysla.webzdarma.cz (28.12.2014)
Bibliografia
www.niznamysla.sk
GPS
48.623013, 21.368499
48.623013,21.368499



www.pamiatkynaslovensku.sk