Lokalita
obec Boleráz, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v roku 1782 (1856?). Reštaurovaný bol v roku 1856. Jednoloďový sakrálny priestor so vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Štítová fasáda a veža sú členené lizénovým rámovaním. ^[1]
 

Klčoviansky kostol postavený v roku 1733 priestore dnešného cintorína časom schátral a prestával vyhovovať pre vzrastajúci počet veriacich. Z týchto dôvodov za pôsobenia bohdanovského farára Jána Blahu bol rozobraný a v roku 1856 (?) na terajšom mieste postavený nový kostol. ^[2]
 

Kostol má tieto vnútorné rozmery: sanktuárium lichobežníkového pôdorysu má hĺbku 3,3 metra a najväčšiu šírku 7,2 metra, loď je dlhá 10,9 m, široká 7,2 m, podvežový priestor pod chórom má hĺbku 2,5 m a šírku 7,2 metra. Na hlavnom oltári dominuje socha Panny Márie stojaca nad tabernákulom. Z každej strany sochy je lampička s večným svetlom a kľačiaca socha anjelika. Pod sochami anjelikov sú z každej strany svätostánku tri výklenky, kde sú umiestnené asi 40 cm vysoké drevené sošky. Ich rozmiestnenie pri pohľade na oltár; ľavá strana – sv. Štefan (venoval Štefan Minarovič), sv. Pavlína (ven. Pavlína Zvončanová), sv. Gabriel Archanjel (ven. Gabriel Holeksy). V pravo od svätostánku je táto trojica: sv. Vendelín (ven. Vendelín Šuran), sv. Cecília (ven. Cecília Minarovičová) a sv. Ondrej (ven. Ondrej Hucovič). Vľavo od oltára je tabernákulum, vpravo kvôli vyváženosti novej liturgickej koncepcie, drevený kríž. Na ľavom podstení triumfálneho oblúka (na rozhraní kolmice a zakrivenia) je Božské Srdce, na pravom socha sv. Vendelína. Ľavú stranu lode zdobí socha sv. Františka a sv. Terezky Ježiškovej, pravú socha Ježiša, ktorú veriaci doniesli z Poľska (predtým tam bola socha sv. Anny). ^[3]
 

Nad hlavným oltárom je stropná maľba zobrazujúca Narodenie Panny Márie. Výzdobu stropu nad ľavou polovicou lode dotvára obraz apoštolov sv. Petra a Pavla a sv. Márie Goretti, nad pravou je maľba stvárňujúca sv. Dominika Saviu a vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. ^[4]
 

Organ zakúpila pre kostol Mária Minarovičová. Je na ňom tabuľka s nápisom: Drevopodnik mesta Brna (Varhanaŕství l Brno Bohunice) Postavená 1980 Opus 59. Jeden kalich kostolu daroval Silvester Lančarič a pomáhal hradiť aj časť režijných nákladov. ^[5]
 

Sakristia je pristavená z pravej strany. Nad hlavným vstupným portálom je vytesaný rok stavby filiálneho kostola – 1856. Zastrešenie lode je pálenou krytinou, murovaná veža je ukončená osembokým ihlanom; na vrchole je makovica a latinský kríž. ^[6]
 

Vo zvonovom stanovišti filiálneho kostola sú teraz zavesené tri zvony. Na začiatku prvej svetovej vojny boli vo veži dva zvony. Rakúsko-Uhorsko však vedenie vojny materiálne tak vyčerpalo, že následkom deficitu farebných kovov siahlo na kostolné zvony v monarchii. V roku 1917 vojaci zhodili z veže jeden zvon. V roku 1923 veriaci kúpili zvon, ktorý má priemer 64 cm, basreliéfovú výzdobu zobrazujúcu Pannu Máriu a trojriadkový nápis: S BOŽIOU POMOCOU OBČANOV KLČOVASKICH A POMOCOU BRATOV AMERICKICH 1923 LIATY V TRNAVE A. KURBEE. ^[7]
 

Vo veži boli znovu dva zvony. Pri prechode frontu zasiahli výstrelom z dela vežu sovietski vojaci. Veža zhorela a zvony spadli na povalu. Jeden z nich (menší) sa rozbil a zobrali ho do Trnavy. Vojna skončila a tí, čo sa jej zúčastnili na rôznych bojiskách, sa vracali domov. Jedným z nich bol aj rodák z Klčovian Izidor Lančarič. Videl poškodený kostol a obával sa o jeho ďalší osud. Vežu občania v lete 1945 vystavali novú, ale zvon bol iba jeden. Preto pán Lančarič začiatkom roka 1946 v Moravskej Ostrave objednal výrobu nových zvonov. Doba bola zložitá, lebo prebiehalo znárodňovanie. Zámer sa však realizoval. Za každý zvon objednávateľ zaplatil 26 000 korún a po železnici ich dopravili do Klčovian. Zvony ku kostolu viezli z domu Jána a Oršule Lančaričovcov (rodičia darcu) na voze, ktorý ťahali voly. Slávnostný obrad vysviacky za veľkej účasti hostí a farníkov urobil Mons. Jozef Minárik, generálny vikár, rodák z Klčovian, dňa 19. mája 1946. Zvony sú oceľové bez nápisu a dodnes slúžia svojmu účelu. Väčší (umiestnený bližšie k hlavnej ceste) má priemer 106 cm, menší 90 centimetrov. Dátum vysviacky nebol náhodný. V ten deň si pripomenuli výročie sobáša manželia Izidor Lančarič a Mária, rodená Magyarová. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Veľká generálna oprava sa uskutočnila v roku 1927. Nový krov a krytinu dostal kostol v roku 1971, maľovku v roku 1972. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.