Ostatné pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Lančár (Kočín-Lančár) - zvonica
Lokalita
obec Kočín-Lančár, okres Piešťany, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Zvonica je zakomponovaná do ohradného múra kostola stojaceho na kopci Chríb nad obcou Kočín–Lančár. Bezvežový renesančno-barokový Kostol sv. Michala archanjela na pôdoryse gréckeho kríža dominuje svojou polohou širšiemu okoliu spolu so zvonicou stojacou v popredí. Dvojpodlažná zvonica na štvorcovom pôdoryse je zastrešená oktogonálnou ihlancovou murovanou helmicou. Obidve podlažia majú samostatné vstupy. Prízemie slúži ako kaplnka s murovanou menzou. Na valenej klenbe sú zachované fragmenty figurálnych nástenných malieb. Horné podlažie má vstup z nádvoria kostola a plnilo funkciu zvonice. Nad zvonovou stolicou je na pôvodnom rošte krovová konštrukcia strechy. [1]
 

Prvé informácie o existencii kostola v Lančári sa viažu na faru, ktorá sa spomína v rokoch 1332 – 1337 v zozname pápežských desiatkov. Presný stavebno-historický vývoj súčasného kostola nie je známy, uvádza sa len jeho stavebná fáza z polovice 17. storočia a z rokov 1723 – 1733 (nemá realizovaný architektonicko-historický výskum). V 16. a 17. storočí bolo územie okolia Lančára napádané Turkami a v roku 1683 ho napadol aj Imrich Tököli. V tomto čase vznikol okolo kostola dodnes stojaci ohradný múr s obrannou funkciou, ktorý má smerom k obci zachované tri strieľne. Takéto opevnenie zo 17. storočia mal aj kostol v susednej Chtelnici, postavený rovnako ako v Lančári na návrší nad obcou v stredoveku. [2]
 

1. stavebná etapa: Zvonica sa do už stojaceho opevnenia vsunula koncom 17. storočia. Do roku 1682 bol datovaný zvon, ktorý sa už ale vo zvonici nenachádza. Nezachovala sa ani pôvodná zvonová stolica, len kapsy po jej osadení. Jej tvaroslovie bez fortifikačných prvkov naznačuje, že obyvatelia obce už nerátali s tureckými nájazdmi a priamym ohrozením. Na prvom nadzemnom podlaží zvonice vznikla zrejme votívna kaplnka, ktorej pôvodné patrocínium nepoznáme. Obdobná kaplnka, s patrocíniom sv. Rocha, sa postavila aj v Chtelnici za obcou v lese ako vďaka za ukončenie morovej epidémie v rokoch 1680 – 1688. Interiér lančárskej kaplnky mal svetlookrový náter a vstup bol širší ako v súčasnosti. [3]
 

2. stavebná etapa: Pri rozsiahlej prestavbe kostola v rokoch 1723 – 1733 realizovanej farárom Emericom Kmosskom sa obnovila aj kaplnka zvonice. Menza sa zväčšila a podlaha vydláždila kamennými štvorcovými dlaždicami. Celý interiér dostal novú omietku s nástennými maľbami. Kanonická vizitácia z roku 1731 uvádza zasvätenie kaplnky Trpiacemu Spasiteľovi, no v roku 1756 už sv. Jánovi Nepomuckému. Maľby zrejme nerealizoval rovnaký umelec ako maľby v kostole, ktoré sú kvalitnejšie. Na stvárnenie piatich postáv svätcov viažúcich sa k františkánskemu kultu použil autor len okrovú a okrovobordovú farbu. Na západnej strane stojí sv. Bonaventúra a vedľa sv. František zobrazený pri akte stigmatizácie. Na východnej strane je jeden svätec takmer úplne nečitateľný, druhý je pravdepodobne františkánsky svätec, sv. Anton Paduánsky. Dôvod existencie františkánskych motívov nevysvetľujú žiadne archívne dokumenty, no podľa všetkého išlo o vplyv františkánov z kláštora pri Dechticiach a Naháči založenom v roku 1618. Františkáni pôsobili aj v okolitých obciach chtelnického panstva, v roku 1769 aj v Lančári. Dokonca na veži kláštorného kostola stáli na nárožiach strechy veľké kamenné plastiky sv. Františka, sv. Bonaventúru, sv. Antona Paduánskeho a sv. Kláry. Východne od zvonice sa postavila kostnica. [4]
 

3. stavebná etapa: Celý Lančár aj okolie postihli začiatkom 19. storočia veľké zemetrasenia – v roku 1805 a 1815. Na zvonici vtedy muselo dôjsť k poškodeniu strechy, preto sa pôvodná asanovala a postavila nová, ktorá bola pravdepodobne jej kópiou. Pri stavbe novej strechy sa použil jej starý krov, vtedy zrejme v dobrom stave, spájaný drevenými klinmi. Len krokvy sa nahradili novými, rovnako aj celá zvonová stolica. Zmenou prešla aj kaplnka, ktorej pôvodný široký vstup sa zamuroval a vytvoril menší, dnešný. Fasády získali novú omietku, pričom pôvodná sa úplne odstránila. [5]
 

4. stavebná etapa: Začiatkom 20. storočia sa realizovali len drobné úpravy týkajúce sa prístupu na druhé nadzemné podlažie a nahodenia novej exteriérovej omietky. [6]
 

5. stavebná etapa: V 50. rokoch 20. storočia bol exteriér takmer úplne bez omietok. K obnove došlo na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Interiér ostal takmer bez zásahov. Všetky fasády sa opatrili novou cementovou omietkou s bielym náterom. Nárožia sa v úrovni druhého podlažia vyzdobili červeno-čiernym kvádrovaním, o ktorého staršej existencii nemáme žiadne doklady. Zvony boli zo zvonice prenesené koncom 20. storočia po zásahu bleskom. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Lančár - zvonica pri Kostole sv. Michala archanjela (č. ÚZPF 924/2) - architektonicko-historický výskum - rok 2011. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, Mgr. art. Tomáš Haviar. [8]

Súčasný stav a využitie
Stav zvonice je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Fotogaléria
Lančár (Kočín-Lančár) - zvonica foto © Ľuboš Repta 7/2015Lančár (Kočín-Lančár) - zvonica foto © Ľuboš Repta 7/2015Lančár (Kočín-Lančár) - zvonica foto © Ľuboš Repta 7/2015
Poznámky
[1 - 7] Lančár - zvonica pri Kostole sv. Michala archanjela (č. ÚZPF 924/2) - architektonicko-historický výskum - rok 2011. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, Mgr. art. Tomáš Haviar. Výsledky výskumu uverejňujeme s láskavým dovolením autorov. Ďakujeme.
[8] Informátor Archívu Pamiatkového úradu SR, rok 2011, č. 45, elektronická verzia dostupná na www.pamiatky.sk. (9.4.2018)
Bibliografia
www.kocinlancar.sk
GPS
48.599910, 17.648251
48°35'59.7"N 17°38'53.7"E



www.pamiatkynaslovensku.sk