Technické pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kopčany - žrebčín
Lokalita
obec Kopčany, okres Skalica, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový žrebčín z 18. storočia. Ide o súbor stavieb okolo veľkého dvora s hlavnou reprezentačnou budovou, ku ktorej z oboch strán priliehajú prízemné krídla maštalí pre lipicanské kone španielskej jazdeckej školy. [1] Dvojpodlažná reprezentačná budova je riešená na spôsob tereziánskych barokovo-klasicistických kaštieľov viedenského okruhu s volútovým štítom na strednom trojosovom rizalite, ktorý má po celej šírke otvorený balkón na krakorcoch (už len zvyšky), kedysi s rokokovou kovanou mrežou. V reprezentačnej sále na poschodí sú fragmenty nástropných malieb od J. Chamanta. [2]
 

Maštale sú riešené na spôsob slepých arkád okolo rozsiahleho dvora, pričom nad každou arkádou je trojhranný (pôvodne volútový) štít. V arkádach sú vchody do jednotlivých maštalí a okienko pre seno. Časti budov boli podstatne prestavané. Škola bola postavená v roku 1927 podľa projektu Ing. E. Belluša. [3]
 

Po prvýkrát sa žrebčín v Kopčanoch spomína v rokoch 1660 – 1680, kedy bol Adamom Csoborom v Kopčanoch vybudovaný rozsiahly bohatý žrebčín (nachádzali sa tu arabské, španielské a iné kone), ale nepodarilo sa dokázať, že spomínaný žrebčín je totožný s existujúcim žrebčínom – Štítom, založeným Štefanom Lotrinským. O existencií žrebčínu svedčí aj záznam zo 17. 7. 1712, kedy majiteľ Marek Czobor preberá majetky svojej matky, vdovy, rodenej Erdődy. V zmluve sa syn zaväzuje zaistiť matke ročne 12 000 zlatých, dať k dispozícii 12 koní a iné náležitosti). Kráľovský žrebčín v Kopčanoch bol založený roku 1736 Františkom Štefanom vojvodom Lotrinským (ako tretí žrebčín založený Karolom VI). Ten už v roku 1736 premiestnil do žrebčínu v Kopčanoch chovné kone dovezené zo Saaralbe. [4] Cisárska rodina navštívila žrebčín „Štít“ podľa záznamov v kopčianskej kronike od roku 1747 celkom šesťkrát. Po poľovačkách nasledovali okázalé hostiny v sále reprezentačnej budovy. Premiestnením koní z Kladrub prichádzali i opatrovatelia a cvičitelia koní „Rajtknechti“, hospodárski správcovia a iní z Rakúska a Čiech. K žrebčínu patrili i priľahlé pasienky Veľká a Malá Niva, Segeti, Olšová Niva a iné od Adamova až po Hodonín. [5]
 

V roku 1765 Mária Terézia povýšila Kopčiansky žrebčín na dvorný - cisársky a kráľovský žrebčín. V roku 1798 boli do Kopčianskeho žrebčína presunuté kone z Tešína. Stádo tvorili väčšinou vraníci a beluše z kladrubského chovu. Plocha pozemkov užívaných žrebčínom (cca 400 koní) mala cca 400ha, väčšinou to boli lúky pri rieke Morave (pasienky ako Veľká a Malá Niva, Segeti, Olšová Niva a iné od Adamova až po Hodonín). Kopčiansky žrebčín patril k žrebčincom menšieho typu (10 žrebcov, necelých 100 kobýl, a asi 200 mladých koní a kobyliek). [6] V roku 1826 bol chov plnokrvníkov v Kopčanoch zrušený. V roku 1828 boli všetky kone zo žrebčína prevezené do Kladrúb nad Labem.V 20. storočí bol objekt žrebčínu využívaný na rôzne účely. V roku 1935 tu bol založený roľnícky družstevný liehovar. V objekte sa spracovávala cukrová repa a zemiaky na (po vojne liehovar zanikol), sídlil tu holičsky semenársky štátny majetok. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Projekt cezhraničnej spolupráce Interreg IIIA je platforma na rekonštrukciu žrebčína v Kopčanoch. Jeho úlohou je zhodnotiť územie a navrhnúť nové riešenia pre objekt na podporu a rozvoj cestovného ruchu priamo v historickom objekte jedného z najväčších žrebčínov cisárovnej Márie Terézie. [8]
 

Zhodnetenie samotnej stavby objektu prinieslo tri variantné riešenia. Z architektonického hľadiska sa jedná o výnimočný hospodársky objekt a racionálnym prepojením na zázemie susedných obcí a cisársko-kráľovský zámok v Holíči. Varianty riešení sa opierajú o súčasnú platnú legislatívu a prešli úvahami o využití na chov koní, až po 5* hotelové zariadenie klubového charakteru. V rámci riešenia mnohovyužitia sa pristúpilo k detailnejšiemu rozpracovaniu vnútorných priestorov podľa jednotlivých krídel stavby. Na projekte participovalo 45 ľudí, vznikli čiastové štúdie, zorganizovalo sa 5 medzinárodných konferencií, workshopy, odborné semináre a niekoľko stretnutí pracovnej skupiny. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav technickej pamiatky je výborný.
Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.
Fotogaléria
Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014Kopčany - žrebčín foto © Hana Farkašová 3/2014
Poznámky
[1] Základom kopčianskeho chovu boli španielske žrebce. Ako prvé boli v Kopčanoch ustajnené kočiarové kone z chovov v Tešíne a z Kladrúb nad Labem. Po zrušení žrebčína v Kladrubách (ktorý bol ohrozovaný cudzími armádami a roku 1757 aj vyhorel), bol plemenný materiál španielsko-talianských koní presunutý do žrebčínu v Kopčanoch. V zaplavovanom území rieky Moravy v blízkosti Kopčian sa však chovu koní nedarilo (potraty, mesačná slepota, úhyn žriebät, reprodukčné problémy a iné choroby spojené s nedostatkom krmiva). Cisár Jozef II. sa rozhodol žrebčín v Kladrubách obnoviť a presunúť tam kone taliansko-španielského rázu. Dvorný žrebčín Kladruby nad Labem bol znova obnovený, rozšírený a chov starokladrubských koní tu bol znova obnovený v roku 1770. Zakladatelia starokladrubských belušov Generále a Generalissimus sa narodili v Kopčanoch, Generale v roku 1787 a Generalissimus v roku 1797. V týchto dvoch kmeňoch chovov kladrubských belušov pokračuje národný žrebčín Kladruby nad Labem aj v súčasnosti ako národný originál génová rezerva. Šľachtenie starokladrubských vraníkov prebiehalo v dvoch kmeňoch – Sacramoso a Napoleone. Nedostatok kvalitných žrebcov na začiatku 19. stor. zapríčinil, že do Uhorska sa postupne začali dovážať anglické plnokrvníky. Rozhodnutím cisára Jozefa II. bol v Kopčanoch založený chov anglického plnokrvníka, dovezením koňa Grimalkina v roku 1813. Následne v roku 1814 bolo do Kopčian importovaných z Francúzka a Anglicka 70 kobýl a tri žrebce anglického plnokrvníka. Prvé anglické plnokrvníky do kopčianskeho cisárskeho a kráľovského žrebčína doviezol vrchný stajník knieža František Trauttmansdorff. V roku 1828 bol chov plnokrvníka v Kopčanoch zrušený a jeho chov bol presunutý do Kladrúb nad Labem (aj napriek tomu, že tu bol chov dobre vedený, podmienky chovu ušľachtilého plnokrvníka boli nevyhovujúce - nevhodné klimatické a prírodné pomery Kopčian často spôsobovali ochorenia a úhyn koní. Po zrušení žrebčína boli ľahšie kone prevedené do žrebčínu v Lipici (Slovinsko) a ťažné kone do Kladrúb nad Labem. Počas existencie chovu v Kopčanoch sa odchovávali kone výlučne pre cisársky viedenský dvor. Boli to najmä karosiery, kone na reprezentačné účely, kone jazdecké, kone pre dostihy a hony, kone do záprahov pre bežnú kočiarovú službu a kone ťažné. www.ckz.kopcany.sk (4.5.2014)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 72 - 73. Z cisárskeho poverenia maľoval Chamant aj fresky v bývalej kaplnke a na chodbách kaštiela v Holíči, ako i Boží hrob v kapucínskom kostole. Zachovali sa iba fragmenty pod omietkou. Najzachovalejšie ostali jeho maľby a nástropné fresky v kostole pavlínov v Šaštíne, datované rokom 1757. www.kopcany.sk (4.5.2014)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 72 - 73.
[4] www.ckz.kopcany.sk (4.5.2014)
[5] www.kopcany.sk (4.5.2014)
[6] 23.augusta 1816 bol za prítomnosti cisára Františka I. na lúkach žrebčínu usporiadaný dostih medzi anglickým plnokrvníkom-Grimalkin a arabským plnokrvníkom-Anhonio. (medzi sebou súťažili víťazi predkola, žrebec A1/1 Grimalkin a Kohejl). V rozhodujúcom dostihu zvíťazil Grimalkin – anglický plnokrvník. www.ckz.kopcany.sk (4.5.2014)
[7] www.ckz.kopcany.sk (4.5.2014)
[8] www.ckz.kopcany.sk (4.5.2014)
[9] www.ckz.kopcany.sk (4.5.2014)
Bibliografia
PETROVIČ, Rastislav: Žrebčín v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 3, s. 32 - 36.
www.ckz.kopcany.sk
www.kopcany.sk
GPS
48.782784, 17.104344
48°46'58.0"N 17°06'15.6"E



www.pamiatkynaslovensku.sk