- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
obec Košice, okres Košice, Košický kraj
Múzeum bolo zriadené z daru významného miestneho sochára Vojtecha Löfflera (aj Löffler Béla, 1906-1990) [1] mestu a slávnostne otvorené dňa 17. decembra 1993. Po smrti Kláriky Löfflerovej rod. Schönherzovej ( 1910- 1999), druhej manželky majstra (prvá manželka, Milka zomrela v roku 1974), múzeum bolo dňa 8. februára 2002 rozšírené o bývalú obytnú časť objektu. [2]
Okrem časti svojej tvorby majster daroval mestu aj ojedinelú zbierku autoportrétov výtvarných umelcov. Košice v období 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia – kedy Vojtech Löffler začal napĺňať svoj individuálny výtvarný program – boli prechodným, či stálym domovom mnohých vynikajúcich avantgardných umelcov. Löfflerova zbierka autoportrétov výtvarníkov prerástla do významnej súkromnej galérie podobizní, v ktorej dominantné postavenie zaujímajú predstavitelia známej Košickej výtvarnej školy (Halász – Hradil, Csordák, Bauer, Kieselbach, Kmetty, Jasusch, Sipos, Feld, Reichental, Jakoby, Collinásy, Oravecz a mnohí ďalší) – väčšinou osobní priatelia Löfflera. [3]
Poslaním múzea je:
• spravovať, ochraňovať, odborne spracovávať a sprístupňovať darovaný, zdedený zbierkový fond umeleckých predmetov za účelom jeho zachovania, ako aj využívania k výchove a kultúrnej rekreácii verejnosti (v zbierkovom fonde múzea je 2 250 umeleckých predmetov),
• napomáhať rozvoju výtvarného umenia v meste - spoluprácou i pomocou najmä začínajúcim umelcom pri rozvíjaní ich tvorivej aktivity,
• poskytovať platené a neplatené služby a vykonávať hospodársku činnosť úzko súvisiacu s poslaním múzea. [4]
Stála expozícia predstavuje návštevníkom niekoľko desiatok umeleckých prác sochára V. Löfflera a autoportrétov výtvarníkov z tohto regiónu. Súčasťou stálej expozície je aj pamätná izba Löfflerovcov. [5]
Múzeum Vojtecha Löfflera
Alžbetina č. 20
040 01 Košice
[1] Vojtech Löffler (1906 – 1990) bol v 20. storočí jedným z najznámejších a najlepších sochárov v Košickom regióne. Človek bez akademického vzdelania, ktorý sa vypracoval len vďaka vlastnej usilovnosti a talentu. Pozoruhodné v jeho tvorbe sú predovšetkým portréty a iné malé plastiky a popri tom mu v značnej miere pripisuje to, že vo výtvarnom živote Košíc od tridsiatych rokov minulého storočia si postupne získalo svoje pevné miesto aj sochárstvo. Ďalšie pozitívum boli jeho snahy, aktivity zamerané na podporu a ochranu umenia. Niektorí kritici mu vytýkajú, že po sľubnom začiatku v tejto oblasti nenasledoval módne trendy, snahy moderného sochárstva, a že nedal košom socialistickému angažovanému umeniu obdobia po druhej svetovej vojne. Jeho životná tvorba a postoj v mnohom sú verným odzrkadlením spoločenského života Košíc, respektíve strednej Európy 20. storočia. Ak je niekto toho názoru, že Löffler bol do určitej miery rozporuplným sochárom, ten si musí uznať aj to, že kontroverznou bola v našom širšom regióne celá tá doba, v ktorej tento sochár žil. A Löffler sa vo vtedajšej politickej a sociálno-hospodárskej kavalkáde mohol uplatniť ako sochár len tak, ako mu bolo umožnené. Jeho zaujímalo predovšetkým sochárstvo, tomu obetoval celý svoj život. Učil sa a pracoval. Vytvoril niekoľko tisíc umeleckých diel. Medzi inými napríklad corpus Krista, sochu Svätého Štefana, pamätníky I. a II. svetovej vojny, reliéf Madonny, podobizeň Pála Telekiho, bustu Vladimíra I. Lenina, pomník partizánov, reliéf Františka II. Rákócziho, zvečnil ruského cára Borisa Godunova, kanadského premiéra Pierre Eliota Trudeau-a, lekára Jána Kňazovického, maliara Ľudovíta Csordáka, literáta Ferenca Kazinczyho, spisovateľa Petra Jilemnického, primáša Štefana Bundzíka, hudobných skladateľov Ludwiga van Beethovena a Bedřicha Smetanu, primabalerínu Alicu Hoppeovú, klauna Grocka, zlievača Bauma... Zároveň sa zapojil do obnovovania umeleckých častí cirkevných, súkromných a verejných objektov, do reštaurovania kultúrnych pamiatok, do ochrany vecných a duchovných hodnôt regiónu. To všetko robil podľa svojich najlepších schopností a v intenciách možností daných dobou. Je potrebné o Löfflerovi vedieť aj to, že za účelom získavania skúseností, neskôr aj prezentácie svojich umeleckých diel navštívil, precestoval polovicu Európy, ďalej USA a Kanadu; po druhej svetovej vojne bol dva a pol roka vojnovým zajatcom v Sovietskom zväze (a jeho blízka známa – neskoršia druhá manželka, Klára Schönherzová – trpela určitý čas v nacistickom koncentračnom tábore); že prečítal množstvo kníh v maďarčine, slovenčine, francúzštine, nemčine; podal pomocnú ruku mnohým mladým, začínajúcim umelcom; že sa snažil byť tolerantným voči ľuďom inej viery, národnosti; že celý svoj majetok venoval svojmu rodnému mestu. Je možné, že s odstupom toľkých rokov by dnes aj on videl vtedajší svet inak, inak by hodnotil niektoré situácie, javy okolo seba, mnoho vecí by robil inak. Alebo, kto vie?! www.lofflermuzeum.sk (13.8.2013)
[2 - 5] www.lofflermuzeum.sk (13.8.2013)
48.719708, 21.255420
48.719708, 21.255420
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU