Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Dom projektoval výrazný predstaviteľ budapeštianskej školy, architekt Ľudovít Kozma (1884 - 1948) pre renomovaného košického advokáta Aladára Zahlera v roku 1912. Bola to architektova prvotina, ktorú vytvoril ako 28-ročný, ale v tom čase už bol známy svojimi interiérovými prácami (kaviareň v New Yorku a podobne). V minulosti sa v maďarskej tlači chybne uvádzalo, že autorom projektu je Béla Lajta. ^[1]
 

Ľudovít Kozma mal ťažkú úlohu, musel umiestniť dom v radovej zástavbe, medzi už stojaci postsecesný palác židovského kasína (K. Becko, 1910) a nájomný dom postavený v duchu historizmu. Rooseveltova ulica si až do svojho vymerania v 70. rokoch 19. storočia udržala prímestský vzhľad. Stáli na nej väčšinou prízemné domčeky so záhradami. Tie koncom storočia začali ustupovať viacpodlažným honosným palácom a nájomným domom s prevládajúcim historizujúcim a romantickým slohom. ^[2]
 

Architekt Kozma na krátkej parcele v tvare štvorca veľkoryso koncipoval štvorpodlažný, štvorkrídlový dom s átriom, ktoré bolo istým pôdorysným luxusom. Staviteľom objektu bol známy košický kamenár Gejza Martoncsik, ktorého rukopis vidieť najmä na honosnom samonosnom schodisku. V tom období sa úloha staviteľa a architekta prelínala. Pri výstavbe Zahlerovho domu v Košiciach sa vzácne skĺbil architektonický návrh s dokonalou remeselníckou prácou. ^[3]
 

Z inventára tradičných architektonických prostriedkov si Kozma vybral pilastre, lizény, konzolky, sedlový tvar strechy, pavlačové komunikácie uplatnené najmä na dvorovej fasáde. V átriu použil ešte barokizujúce krivky, najviac na vystupujúcom uličnom krídle na obiehajúcich pavlačiach prekrytých presklenou markízou. Pôsobivé a účelné sú presklené valcovité telesá verandy s kovovou konštrukciou, či závetria pri hlavných vstupoch do bytov. ^[4]
 

Pri výstavbe použili železobetónové konštrukcie doplnené o príznačné prvky ľ art nouveau - presklené kovové markízy, jednoduché kovové zábradlia s krivkou v tvare tulipánu, motív sa opakuje na rôznych kovových ozdobách. Kozmove schopnosti dekoratéra sa naplno rozvinuli až v interiéri. Materiálové a farebné riešenie átria a veľkolepého schodiska z umelého ružového kameňa v kombinácii s kobaltovomodrým keramickým obkladom stien je veľmi pôsobivé. Týka sa to aj samotného vybavenia bytových jednotiek, kde boli v salónoch drevené obklady, posuvné dvere, drevené presklené steny s nadstavcami (úložný priestor), skryté trezory v stenách, ale tiež parapetné drevené obloženie dômyselne ukrývajúce liatinové radiátory. Dom mal už centrálne kúrenie s kotolňou v suteréne, kde sa zachovala liatinová pec na tuhé palivo. Takýto komfort bol v roku 1913 výnimočným technickým pokrokom. ^[5]
 

Dispozičné riešenie priestorov je moderné. Po roku 1910 sa objavujú pokusy revidovať dispozičný trojtrakt podľa zásady „svetlo – vzduch“ na dvojtrakt so všetkými miestnosťami osvetlenými priamo do ulice alebo do dvora. Reprezentačné miestnosti sú podľa zvyku orientované na sever, hygienické zázemie presvetľuje štvorica vbudovaných svetlíkov. Obohatením dispozície je zvláštne riešenie haly so segmentovým záklenkom obdĺžnikového pôdorysu, s presvetlením do átria. Moderná architektúra si už vo svojich začiatkoch privlastňovala právo na to, že je sociálne angažovaná. Kozma sa s týmto faktom vysporiadal svojrázne. V podkroví síce umiestnil spoločnú práčovňu a žehliareň, domovnícky byt však umiestnil podľa zvyklosti do zapusteného suterénu. ^[6]
 

Pri porovnávaní pôvodného Kozmovho návrhu s realizovanou stavbou sú menšie odchýlky v uličnom priečelí. Koncepcia autorovho návrhu priečelia s vertikálnym členením mohutného zaveseného stredného rizalitu rámovej konštrukcie pôsobí dynamickejšie, kým šírkovo komponovaná päťosová fasáda s rizalitom horizontálne členeným dvoma pásmi okien pôsobí skôr upokojujúco. Architektom pôvodne navrhovaná štuková výzdoba s rastlinným dekorom pod parapetmi okien, pri centrálne situovanom vstupe, v jeho supraporte a medzi kamenným obkladom mohutného sokla bola zredukovaná. Štuková výzdoba s rastlinným dekorom v supraporte bola premodelovaná do tvaru obráteného kvetu tulipánu. Motív sa objavuje rovnako nad horným pásom okien rizalitu. Dolný pás s plastickým rámovaním je zdobený na zaoblených medziokenných kanelovaných pilastroch, okná na prízemí majú na spôsob šambrány rastlinnú výzdobu len po bokoch. Mohutný sokel a pravouhlý portál je z umelého kameňa. Fasádu zdobia poloblúkové balkóny. Štuková výzdoba s florálnym dekorom sa vyskytuje vo vstupnej komunikácii zaklenutej polkruhovou klenbou - sú to rastlinné pásy doplnené terčíkmi, ktoré vidieť aj na strope reprezentačných miestností pri lustri. ^[7]
 

Výsledné pôsobenie priečelia korekciami veľmi neutrpelo. Jednoduchá, tektonicky a rytmicky čistá fasáda sa vymyká z domoradia Rooseveltovej ulice, výrazne poznačenej dekoratívnymi stereotypmi neskorého historizmu. Kozmovo dielo pôsobí v porovnaní s okolitými stavbami nadčasovo, s istými prvkami aktuálnymi neskôr v postmoderne. Ide tu o prechod od lyrickej fázy wagnerovskej moderny ku geometrickej moderne. Zrejmé sú nostalgické návraty k rastlinnej secesii. Kozmova prvotine je dôkazom zrelosti a talentu architekta. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav domu je dobrý. Slúži svojmu aj nevhodnému účelu.
 

Súčasné a dlhé desaťročia trvajúce nevhodné využite prízemia a časti suterénu (Taxislužba, predpredaj lístkov na MHD, cestovná kancelária) sa podstatnou mierou podieľajú na postupnej devastácii skvostu modernej architektúry v Košiciach. ^[9]

Prístup
Rooseveltova ulica